TLAČOVÁ
SPRÁVA
Výroba
elektriny z vetra už v roku 2025 predbehne výrobu z jadra
Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) vo
svete by sa mala do roku 2028 zvýšiť o takmer 70 % v porovnaní
s rokom 2022. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Medzinárodnej energetickej
agentúry (IEA) zameranej na vývoj v oblasti OZE za rok 2023. Konkrétne
výroba elektriny z vetra by napríklad podľa IEA mala predbehnúť výrobu
z jadrových elektrární už v roku 2025. Slovenská asociácia
fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje, že na Slovensku sa stále
nepodarilo vytvoriť prostredie, ktoré by nám umožnilo naskočiť na tento trend
vyššieho využívania elektriny z vetra.
V roku 2023
pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 GW nových výrobných zdrojov na báze
OZE, čo je o 50 % vyšší prírastok ako v roku 2022. Rovnako ako tomu bolo v minulom roku, aj v
najbližších piatich rokoch budú hlavným ťahúňom rastu využívania zelenej
energie podľa IEA fotovoltické elektrárne nasledované veternými elektrárňami. Pri veternej energetike vidí napríklad aj IEA ako hlavný
problém pomalšieho rastu jej využívania v Európskej únii povoľovacie
procesy. „V prípade
Slovenska to, bohužiaľ, stále platí dvojnásobne, keďže vietor prakticky
nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram,“ upozorňuje člen Výkonného výboru SAPI Ján
Lacko.
Význam OZE pre
pokrytie potrieb v oblasti energií potvrdzuje aj fakt, že v roku 2028
budú podľa IEA pokrývať až 42 % výroby elektriny, pričom podiel veterných
a solárnych elektrární bude až na úrovni 25 %. „Aj tieto čísla ukazujú, že rýchly
rozvoj veternej energetiky v reakcii na energetickú krízu nebol iba
dočasný fenomén, ale zrýchlenie už pred rokmi nastúpeného jasného trendu,“ dodáva J. Lacko. Výhodou veterných elektrární v porovnaní
s tradičnými zdrojmi je nižšia výrobná cena elektriny, ale najmä pomerne
rýchly proces výstavby v prípade rozumne nastavených povoľovacích procesov.
Práve pomalé
tempo zmien v povoľovacích procesoch na Slovensku môže spôsobiť, že
Slovensko aktuálne celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj
prospech. „V
tejto chvíli sme z legislatívneho hľadiska v tom istom bode, ako sme
boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne prihlásenie sa
k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v praxi
a legislatíve sa prakticky zatiaľ nič nezmenilo, naopak, niektoré procesy
sa ešte skomplikovali,“ upozorňuje
J. Lacko.
Za jednu
z potenciálnych bariér pre ďalší rozvoj OZE považuje IEA aj technické
kapacity prenosových sústav, keďže ich výstavba a posilnenie si vyžadujú
viac času, ako výstavba veterných či solárnych elektrární. Aj na Slovensku sa
posilnenie kapacít sietí považuje za jednu z vecí, ktoré je potrebné
spoločne s výstavbou OZE riešiť. Dobrou správou je, že aj na Slovensku sa
už pripravujú, alebo dokonca realizujú viaceré projekty, ktorých cieľom je aj vytvoriť
podmienky pre vyššie využívanie OZE.
Ide
napríklad o cezhraničné projekty ACON a Danube InGrid, v rámci ktorých sa budujú inteligentné
siete a posilňuje sa prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Len
na tieto projekty poskytla Európska únia 200 mil. eur. „Ďalšie stovky miliónov budú
k dispozícii aj prostredníctvom v jeseni schváleného Akčného plánu EÚ pre
rozvoj sietí. Je teda zrejmé, že pri investíciách do
tepotrebných aj pre rozvoj veternej energetiky pokryje EÚ významnú
časť nákladov,“
upozorňuje J. Lacko.
Kontakt
pre médiá
Ján
Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910 984 243