Vodná energia



Na území Slovenska sa vodná energia využíva ako obnoviteľný zdroj na výrobu elektriny vo vodných elektrárňach, ktoré sú podľa výkonu rozdelené na malé vodné elektrárne (MVE) do 10 MW a veľké vodné elektrárne s výkonom nad 10 MW. Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke 222 zariadení MVE, z ktorých 126 má výkon do 100 kW. Veľkých vodných elektrární funguje 24 s celkovým inštalovaným výkonom 1531 MW[1], do čoho sú zaradené aj prečerpávacie vodné elektrárne. Spoločne s malými vodnými elektrárňami predstavuje vodná energetika na Slovensku 2574 MW inštalovaného výkonu.

Prvá vodná elektráreň na Slovensku vyrástla v Krompachoch v roku 1889 s inštalovaným výkonom 22kW a vyrábala jednosmerný prúd s napätím 110 V. Prvá vodná elektráreň so striedavým prúdom nasledovala o 5 rokov neskôr, v roku 1894 na rieke Poprad. Elektrina z tejto elektrárne osvetlovala verejné priestranstvá mesta[2]. V rokoch 1889- 1899 sa na Slovensku vybudovalo 22 vodných elektrárni s výkonom okolo 1580 kW. S rozvojom priemyslu stúpal aj dopyt po elektrickej energii, vďaka čomu sa výstavba vodných elektrární  urýchlila a medzi rokmi 1900-1918 bolo uvedených do prevádzky ďalších 46 vodných diel s výkonom 13154 kW. Medzi rokmi 1918-1945 sa pokračovalo v budovaní vodných elektrárni, ktoré boli prínosom aj z pohľadu využitia vodných diel na reguláciu vodných tokov. V tomto období sa získavali aj prvé skúsenosti s reguláciou elektrizačného systému. Na konci roku 1945 bolo na Slovensku uvedených do prevádzky 100 vodných elektrárni s celkovým výkonom 22760 kW. V dokumente ministerstva verejných prác vydaného v roku 1930 je uvedené, že na našom území bolo 3097 vodných diel s celkovým inštalovaným výkonom 37540 kW. Väčšina z týchto zariadení boli malé vodné elektrárne (MVE).

MVE Zeliezovce

Výstavba MVE bola najmä v 90. rokoch minulého storočia poznačená extenzívnym rozvojom s chýbajúcimi odbornými vedomosťami. Investori mali málo skúseností s projektovaním, realizáciou a prevádzkou týchto druhov OZE. Zároveň im vtedy chýbali dostatočné kapitálové zdroje pre výber kvalitnej a účinnej technológie. Dôsledkom tohto stavu sú v súčasnosti stále prevádzkované MVE s menej kvalitnou technológiou s porovnateľne nižšou účinnosťou a spoľahlivosťou, ktoré pri trvalo udržateľnej prevádzke nevyužívajú efektívne hydroenergetický potenciál dostupný v danej lokalite. Zároveň sa medzičasom zmenili aj požiadavky na environmentálne riešenia súvisiace s výstavbou MVE, ktoré sú v súčasnosti podstatne prísnejšie a ich splnenie je preto náročnejšie a nákladnejšie. Platí to nielen o požiadavkách na spriechodňovanie migračných bariér – výstavbu nových alebo revitalizáciu a sfunkčňovanie existujúcich rybích priechodov. Ďalej sem patria požiadavky na presné sledovanie odberov energetickej vody alebo biologického prietoku do pôvodného koryta vodného toku, monitorovanie rybích priechodov, požiadavky na spoľahlivosť prevádzky, diaľkové ovládanie, diaľkový prenos údajov a iné. Vznikli aj nové požiadavky pre zmiernenie klimatických zmien, čo je problematika, ktorá sa pri MVE budovaných v 90. rokoch minulého storočia vôbec neriešila.

Technická udržateľnosť vodných elektrární sa odvíja od hydroenergetického potenciálu vodných tokov, na ktorých je vhodné uvažovať nad realizáciou ich výstavby. Tento aspekt je v súčasnosti oficiálne definovaný v dokumente s názvom „Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030“. Koncepcia bola schválená vládou SR v roku 2017. Je potrebné zobrať do úvahy, že ani tento dokument nemusí presne vyjadrovať skutočný technický potenciál. V koncepcii je identifikovaných celkovo 655 profilov (viď mapa na obrázku nižšie) s celkovým technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom na úrovni 6683 GWh/rok, z čoho sa 246 profilov už využíva a ostatných 409 profilov je zatiaľ nevyužitých. Pre výstavbu MVE je z tohto vhodných 375 profilov a pre vodné elektrárne nad 10 MW 4 profily. Koncepcia tiež osobitne definuje 58 profilov, ktoré majú podmienečne vhodný hydroenergetický potenciál vzhľadom na kritériá pre výber profilov v zmysle rámcovej smernice o vode. Z koncepcie je tiež zrejmé, že technický hydroenergetický potenciál malých vodných elektrární sa využíva iba na 25 %. Vzhľadom na identifikovaný hydroenergetický potenciál územia SR a v súvislosti s technickou charakteristikou stavieb vodných elektrární je zrejmé, že technicky udržateľný rozvoj využívania vodnej energie sa v zásade môže diať v troch základných oblastiach:

  1. 1. Výstavba nových veľkých vodných elektrární, ktorá prichádza do úvahy v 4 profiloch (Sereď, Ipeľ, Čunovo, Devín).
  2. 2. Výstavba nových MVE v niektorom z 375 v súčasnosti nevyužívaných profilov. V kategórii s výkonom do 0,1 MW sa ešte nevyužíva 171 profilov, v kategórii od 0,1 MW do 1 MW je voľných 106 profilov a v kategórii od 1 MW do 10 MW na to prichádza do úvahy 66 profilov.
  3.  3. Rekonštrukcia alebo modernizácia existujúcich vodných elektrární, ktorou sa dosiahne zvýšenie využívania dostupného hydroenergetického potenciálu využitím modernejších technológií. Vzhľadom na to, že projekty MVE majú technickú životnosť, ktorá pri správnej prevádzke a údržbe.


Mapa vodných profilov

Vodné elektrárne, ktoré sú postavené na existujúcom vodnom diele (hati) vo vlastníctve správcu toku (najmä Slovenského vodohospodárskeho podniku), však musia platiť špeciálny poplatok za využívanie hydroenergetického potenciálu (HEP), ktorý je pre veľké vodné elektrárne s výkonom nad 10 MW v súčasnosti stanovený na takej vysokej úrovni, ktorá výrazne zasahuje do rentability týchto druhov zdrojov. Poplatok za HEP by mal pritom slúžiť správcovi vodného toku na pokrytie investičných nákladov na údržbu, v praxi sa tak však nedeje. Predmetný poplatok v takejto podobe je pritom unikátny v rámci celej EÚ a osobitne v cenovej zóne trhu s elektrinou, v ktorej sa Slovensko nachádza a v rámci ktorého musia tieto OZE súťažiť pri predaji elektriny.

Národný energetický a klimatický plán konkrétne rieši projekt Vodnej elektrárne Sereď, ktorý by mohol využívať vodný potenciál na rieke Váh v úseku Sereď- Hlohovec. Táto elektráreň by mohla vyrábať 180 GWh elektrickej energie ročne.

Národný plán obnovy v spojitosti s vodnými elektrárňami hovorí predovšetkým o modernizácii už existujúcich zariadení. Rekonštrukcia už existujúcich zariadení môže zvýšiť kapacitu výroby elektriny z OZE, pričom budú dodržané kritéria udržateľnosti a ochrany životného prostredia. Z Národného plánu obnovy sa majú finančne podporiť hlavne prečerpávacie vodné elektrárne, ktoré vďaka modernizácii zvýšia flexibilitu elektrizačnej sústavy. Zariadenia, ktoré budú žiadať o finančnú podporu z Plánu obnovy musia zvýšiť regulačný rozsah zariadenia aspoň o 25 %. Podporené vodné elektrárne budú musieť spĺňať ustanovenia smernice 2000/60/ES.[3]

 

________________________________________

[1] Údaje z roku 2021

[2] Zdroj: Západoslovenská energetika

[3] Zdroj: Plán obnovy SR


Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek