Geotermálna energia



Využívanie geotermálnej energie datujeme do obdobia 10 tisíc rokov dozadu, kedy ľudia využívali termálne pramene na varenie a aj na horúci kúpeľ. V 14. storočí n.l. v Chaudes-Aigues vo Francúzsku využívali geotermálnu energiu ako miestny vykurovací systém. No ekonomický a energetický potenciál geotermálnej energie sa začal rozvíjať až v 19. storočí. Prvá geotermálna elektráreň bola vybudovaná v Taliansku začiatkom 20. storočia v roku 1904.


Geotermalna energia

Geotermálna energia sa hromadí vo vnútri zeme. Pomalým prenikaním na povrch sa tvoria termálne toky, ktoré majú v priemere 0,063 W/m2. Termálny spád meria zvýšenie teploty na jednotku dĺžky: blízko povrchu zeme, je termálny spád, ktorý poháňa geotermálny tepelný tok, približne rovný 30°C/km. To znamená, že asi na 3 km dĺžky dosiahne v priemere 100°C. Tieto údaje vedú k záveru, že výsledný výkon je veľmi vysoký, ale je rozložený na takom veľkom území, že jeho hustota  je veľmi nízka. Je oveľa nižšia, ako  hustota tepelného prúdenia prichádzajúca zo slnka za jasného počasia. To spôsobuje, že využívanie tejto energie je zložitejšie, ale v regiónoch s neobvykle veľkými geotermálnymi prameňmi je geotermálny spád väčší ako priemer. Na takýchto miestach je možné nájsť v hĺbke 1500 a 2500 m teplotu až do 200°C.

Skúsenosti v SR

Pri prvých fázach realizácie geotermálnych vrtov sa počíta s podobnými postupmi a prekážkami, ako je tomu pri ropných vrtoch. Absolútne potvrdenie existencie geotermálneho zdroja, jeho kapacity a výdatnosti je realizované prostredníctvom prieskumného vrtu a následnej hydrodynamickej skúšky. Realizácia geotermálnych projektov je investične náročná, výška investície a ekonomickej výhodnosti priamo súvisí s parametrami zdroja ako aj veľkosťou inštalácie. V prípade geotermálnych projektov je vždy nutné počítať s určitou mierou geologického rizika, ktoré sa ale dá redukovať, prípadne eliminovať správnym prístupom v rámci kvalitnej predprojektovej prípravy. Rozvoj geotermálnych projektov od ich prvotnej fázy trvá približne 7 rokov. Už na dĺžke prvotnej fázi projektu je zrejmé, že sa jedná o finančne veľmi náročný projekt, čo je aj jedným z dôvodov, prečo nie je tento sektor energetiky rozšírený. Tento časový horizont sa však môže líšiť na základe legislatívneho prostredia (povoľovacie procesy a systém podpory), geologických podmienok a dostupnosti informácií o geologických podmienkach, hospodárskej úrovni krajiny a prístupu k financovaniu. Bežnou praxou podpory geotermálnej energetiky v zahraničí je buď priama spoluúčasť štátu na projekte, čím na seba čiastočne vezme finančné bremeno, alebo podpora doplatkom. Ďalšími možnosťami podpory sú napríklad bezúročné úvery, daňové úľavy či bezplatný prenájom pozemkov.

Pre realizáciu a vykonávanie prác v oblasti rozvoja geotermálnych projektov je potrebné riadiť sa legislatívnym rámcom z oblasti geológie, vodných zdrojov, stavebníctva, energetiky a ochrany životného prostredia. Vždy je potrebné riadiť sa zákonom a preto je kľúčové poznať aktuálne znenia zákonov a postupov ktoré priamo zasahujú do všetkých aspektov budúceho projektu. Členom SAPI, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o slovenskej legislatíve zasahujúcej do geotermálnych zdrojov, vieme poskytnúť konzultáciu.

Podstatným faktorom pre výber správnej lokality je aj zhodnotenie socioekonomickej  charakteristiky záujmovej oblasti. Pre čo najlepšie využitie tepla, alebo zostatkového tepla z geotermálnych zdrojov je potrebné, aby v danej oblasti existoval systém CZT, do ktorého by bolo možné zdroj napojiť, poprípade priemysel a hospodárske podniky využívajúce teplo v hodnotách predpokladaných v danej oblasti. Taktiež je dôležité zmapovať danú oblasť po stránke ponuky a dopytu po energetických zdrojoch. Samotná výroba elektrickej energie nie je až tak závislá od vyššie uvedených faktorov, no pre efektívne využitie zostatkového tepla je vhodné brať v úvahu uvedené faktory.

Na realizáciu prieskumov sú využívané rôzne metódy, ktoré musí identifikovať zodpovedajúci tím odborníkov. Väčšina prieskumných metód využívaných v dnešnej dobe nemá žiaden negatívny vplyv na životné prostredie.

Po ukončení prieskumov, ich vyhodnotení a po prehodnotení geotermálneho potenciálu danej lokality na základe nových i starých údajov, a v prípade pozitívneho výstupu je potrebné určiť konkrétne lokality/pozemky, kde je najlepší predpoklad pre exploatáciu geotermálnej energie a kde sa bude realizovať skúšobný vrt. Taktiež je potrebné doplniť štúdiu predbežného využitia započatú v prvej fáze rozvoja o nové poznatky a realizovať prípadné úpravy v rámci projektového plánovania.

Každá realizácia vrtu hlbšieho ako 500 m musí prejsť povinným hodnotením v rámci zákona o EIA, ako aj získať potrebné povolenia súvisiace s využívaním geotermálnej vody.

Samotná realizácia vrtu a použitá technológia je priamo závislá od geotermálnych a geologických podmienok, plánovaného spôsobu využitia a teda plánovanej hĺbky vrtu. V rámci dlhodobého udržania zdroja a úplného zníženia vplyvu geotermálnych projektov na životné prostredie, je odporúčaná realizácia druhého prieskumného vrtu, takzvaného reinjektážneho vrtu, ktorý slúži na zatláčanie využitej geotermálnej vody naspäť do geotermálneho kolektora. To všetko v uzatvorenom cykle s produkčným vrtom, čo má za dôsledok zamedzenie akéhokoľvek styku geotermálnej vody so zemským povrchom, ako aj dopĺňanie vody do podzemného kolektora pre jej opakovaný ohrev a využitie. Tento proces zabezpečí nulové emisie,  uhlíkovú neutralitu a dlhodobú udržateľnosť daného projektu.

Národný energetický a klimatický plán SR nepredpokladá významný rozvoj geotermálnej energetiky na Slovensku v období rokov 2020-2022 a to kvôli vysokým nákladom, ktoré sa v súčasnosti s geotermálnou energetikou spájajú. Podľa Plánu by sa výroba z geotermálu mohla naštartovať od roku 2024 s inštalovanou kapacitou 4 MW za každý rok až do roku 2030, kedy by sme podľa Plánu mohli mať na Slovensku 28 MW inštalovaného výkonu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. NECP upozorňuje, že doteraz bola výrobe energie z OZE orientovaná na výrobu elektriny, maximálne ešte na kombinovanú výrobu. V budúcnosti by mala byť finančná podpora orientovaná aj na výrobu tepla, kde má práve geotermál veľký potenciál. Podpora môže byť poskytovaná formou zeleného bonusu alebo príplatku. [1] S podporou využívania geotermálnej energie v sektore elektroenergetiky a teplárenstva sa počíta aj v rámci Plánu obnovy.



[1] Zdroj: NECP SR

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek