Geotermálna energia sa hromadí vo vnútri zeme. Pomalým prenikaním na povrch sa tvoria termálne toky, ktoré majú v priemere 0,063 W/m2. Termálny spád meria zvýšenie teploty na jednotku dĺžky: blízko povrchu zeme, je termálny spád, ktorý poháňa geotermálny tepelný tok, približne rovný 30°C/km. To znamená, že asi na 3 km dĺžky dosiahne v priemere 100°C. Tieto údaje vedú k záveru, že výsledný výkon je veľmi vysoký, ale je rozložený na takom veľkom území, že jeho hustota je veľmi nízka. Je oveľa nižšia, ako hustota tepelného prúdenia prichádzajúca zo slnka za jasného počasia. To spôsobuje, že využívanie tejto energie je zložitejšie, ale v regiónoch s neobvykle veľkými geotermálnymi prameňmi je geotermálny spád väčší ako priemer. Na takýchto miestach je možné nájsť v hĺbke 1500 a 2500 m teplotu až do 200°C.
Skúsenosti v SR
Pri prvých fázach
realizácie geotermálnych vrtov sa počíta s podobnými postupmi a prekážkami, ako
je tomu pri ropných vrtoch. Absolútne potvrdenie existencie geotermálneho
zdroja, jeho kapacity a výdatnosti je realizované prostredníctvom
prieskumného vrtu a následnej hydrodynamickej skúšky. Realizácia
geotermálnych projektov je investične náročná, výška investície
a ekonomickej výhodnosti priamo súvisí s parametrami zdroja ako aj
veľkosťou inštalácie. V prípade geotermálnych projektov je vždy nutné počítať s
určitou mierou geologického rizika, ktoré sa ale dá redukovať, prípadne
eliminovať správnym prístupom v rámci kvalitnej predprojektovej prípravy.
Rozvoj geotermálnych projektov od ich prvotnej fázy trvá približne 7 rokov. Už
na dĺžke prvotnej fázi projektu je zrejmé, že sa jedná o finančne veľmi náročný
projekt, čo je aj jedným z dôvodov, prečo nie je tento sektor energetiky
rozšírený. Tento časový horizont sa však môže líšiť na základe legislatívneho
prostredia (povoľovacie procesy a systém podpory), geologických podmienok
a dostupnosti informácií o geologických podmienkach, hospodárskej úrovni
krajiny a prístupu k financovaniu. Bežnou praxou podpory geotermálnej
energetiky v zahraničí je buď priama spoluúčasť štátu na projekte, čím na
seba čiastočne vezme finančné bremeno, alebo podpora doplatkom. Ďalšími
možnosťami podpory sú napríklad bezúročné úvery, daňové úľavy či bezplatný
prenájom pozemkov.
Pre realizáciu
a vykonávanie prác v oblasti rozvoja geotermálnych projektov je
potrebné riadiť sa legislatívnym rámcom z oblasti geológie, vodných
zdrojov, stavebníctva, energetiky a ochrany životného prostredia. Vždy je
potrebné riadiť sa zákonom a preto je kľúčové poznať aktuálne znenia
zákonov a postupov ktoré priamo zasahujú do všetkých aspektov budúceho
projektu. Členom SAPI, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o slovenskej
legislatíve zasahujúcej do geotermálnych zdrojov, vieme poskytnúť konzultáciu.
Podstatným
faktorom pre výber správnej lokality je aj zhodnotenie socioekonomickej charakteristiky záujmovej oblasti. Pre čo
najlepšie využitie tepla, alebo zostatkového tepla z geotermálnych zdrojov
je potrebné, aby v danej oblasti existoval systém CZT, do ktorého by bolo
možné zdroj napojiť, poprípade priemysel a hospodárske podniky využívajúce
teplo v hodnotách predpokladaných v danej oblasti. Taktiež je
dôležité zmapovať danú oblasť po stránke ponuky a dopytu po energetických
zdrojoch. Samotná výroba elektrickej energie nie je až tak závislá od vyššie
uvedených faktorov, no pre efektívne využitie zostatkového tepla je vhodné brať
v úvahu uvedené faktory.
Na realizáciu
prieskumov sú využívané rôzne metódy, ktoré musí identifikovať zodpovedajúci
tím odborníkov. Väčšina prieskumných metód využívaných v dnešnej dobe nemá
žiaden negatívny vplyv na životné prostredie.
Po ukončení
prieskumov, ich vyhodnotení a po prehodnotení geotermálneho
potenciálu danej lokality na základe nových i starých údajov,
a v prípade pozitívneho výstupu je potrebné určiť konkrétne
lokality/pozemky, kde je najlepší predpoklad pre exploatáciu geotermálnej
energie a kde sa bude realizovať skúšobný vrt. Taktiež je potrebné doplniť
štúdiu predbežného využitia započatú v prvej fáze rozvoja o nové
poznatky a realizovať prípadné úpravy v rámci projektového
plánovania.
Každá realizácia vrtu hlbšieho ako 500 m musí prejsť
povinným hodnotením v rámci zákona o EIA, ako aj získať potrebné
povolenia súvisiace s využívaním geotermálnej vody.
Samotná realizácia vrtu a použitá technológia je priamo
závislá od geotermálnych a geologických podmienok, plánovaného spôsobu
využitia a teda plánovanej hĺbky vrtu. V rámci dlhodobého udržania
zdroja a úplného zníženia vplyvu geotermálnych projektov na životné
prostredie, je odporúčaná realizácia druhého prieskumného vrtu, takzvaného
reinjektážneho vrtu, ktorý slúži na zatláčanie využitej geotermálnej vody
naspäť do geotermálneho kolektora. To všetko v uzatvorenom cykle
s produkčným vrtom, čo má za dôsledok zamedzenie akéhokoľvek styku
geotermálnej vody so zemským povrchom, ako aj dopĺňanie vody do podzemného
kolektora pre jej opakovaný ohrev a využitie. Tento proces zabezpečí nulové
emisie, uhlíkovú neutralitu
a dlhodobú udržateľnosť daného projektu.
Národný
energetický a klimatický plán SR nepredpokladá významný rozvoj
geotermálnej energetiky na Slovensku v období rokov 2020-2022 a to
kvôli vysokým nákladom, ktoré sa v súčasnosti s geotermálnou
energetikou spájajú. Podľa Plánu by sa výroba z geotermálu mohla
naštartovať od roku 2024 s inštalovanou kapacitou 4 MW za každý rok až do
roku 2030, kedy by sme podľa Plánu mohli mať na Slovensku 28 MW inštalovaného
výkonu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. NECP upozorňuje, že
doteraz bola výrobe energie z OZE orientovaná na výrobu elektriny,
maximálne ešte na kombinovanú výrobu. V budúcnosti by mala byť finančná
podpora orientovaná aj na výrobu tepla, kde má práve geotermál veľký potenciál.
Podpora môže byť poskytovaná formou zeleného bonusu alebo príplatku. [1]
S podporou využívania geotermálnej energie v sektore
elektroenergetiky a teplárenstva sa počíta aj v rámci Plánu obnovy.
[1]
Zdroj: NECP SR
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek