Veterná energia



Veterná energia je výborným príkladom toho, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov nie je novinkou posledných desaťročí. Práve naopak. Energiu z obnoviteľných zdrojov, ako vietor, vodu či biomasu ľudstvo využíva už po tisícročia. Jednoduché formy veterných mlynov boli objavené na území Perzie a datujú sa do roku okolo 200 pred Kr. V období stredoveku sa veterná energia využívala intenzívne napríklad na území dnešného Španielska. Systém veterných mlynov bol zdokonalený v Amerike, kde v 19.storočí využívali viac než 6 miliónov malých strojov na báze veterných mlynov, ktoré využívali na pumpovanie vody. Prvé veterné turbíny skonštruované s cieľom výroby elektrickej energie boli vytvorené v Škótsku roku 1887. Významnejšia výroba elektriny z vetra prebiehala v minulom storočí hlavne v Európe a USA, pričom technológia výroby sa neustále zlepšovala a zefektívňovala. 

Mapa veternosti Slovensko

Veterná elektráreň funguje na princípe premeny veternej energie na energiu elektrickú. Kľúčovou súčasťou stroja je rotor. Ten sa vo výške 100 – 200 m otáča pomocou vetra a poháňa generátor elektrickej energie. Rotor môže mať viacero tvarov, no najtypickejšími sú vrtule. Účinnosť veternej elektrárne je max. 59,3 % (v súčasnosti dosahujú účinnosť okolo 34 %). S technologickým pokrokom sa zvyšuje aj výkon veterných turbín (až 12 MW). Veterné turbíny sú čoraz vyššie a rozpätie lopatiek môže dnes dosahovať až 100 m. S výškou stúpa aj rýchlosť vetra, preto je výška tubusu dôležitá. Pri výške nad 150 m je potenciál výroby elektriny z vetra na Slovensku podstatne vyšší, ako v čase, kedy bol na Slovensku spustený pilotný projekt výstavby VE. Vtedy turbíny dosahovali výšku cca 80 m. 

Ak chceme ako krajina dosahovať čo najvyšší podiel OZE na výrobe elektrickej energie, je dôležité kombinovať fotovoltiku a veternú energetiku, pretože sa navzájom dopĺňajú. Keď svieti slnko je často bezvetrie, a naopak, keď fúka vietor, obloha je zatiahnutá.

Podiel vetra na výrobe EE 2019

Veterná energia v roku 2019 tvorila v priemere 15 % podiel na výrobe elektrickej energie v EÚ-28. V prípade Slovenskej republiky to nie je ani len 1 %, čo z nás spolu so Slovinskom robí krajiny s najmenším podielom veternej energie na výrobe elektriny v EÚ. Slovinsko má však geograficky nízky potenciál veternej energie, nie je preto prekvapením, že sa v tomto rebríčku nachádza na chvoste. Podobne ako Slovensko je na tom aj Česká republika a Maďarsko s 1 % a 2 % podielom VE. Naopak v Poľsku predsatvuje VE podiel 9 % a v Rakúsku je to až 13 %. Poľsko má z krajín V4 najvýraznejší vererný potenciál. Slovensko má podobné poveternostné podmienky, ako Rakúsko, no to je vo výstavbe veterných turbín ďaleko pred nami. Nie je preto pravdou, že by veterná energetika u nás nemala budúcnosť. Náš 0 % podiel VE na výrobe elektrickej energie má pravdepodobne skôr politické, než geografické dôvody.

  

Slovenská energetická politika už v minulosti počítala s rozvojom veterných elektrární. Podľa Národného akčného plánu pre energiu OZE z roku 2010 malo byť do roku 2020 nainštalovaných 350 MW veterných elektrární. V roku 2020 však má Slovensko nainštalované len 4 turbíny s celkovým výkonom 3,14 MW. Aktuálne sú v prevádzke 2 veterné parky – Veterný park Myjava, Ostrý Vrch (0,5 MW) a Vterný park Cerová (2,64 MW), oba sú vo vlastníctve skupiny WEON Group. Spolu ročne vyprodukujú 6 GWh elektriny. Národný energetický a klimatický plán (INECP) deklaruje navýšenie výkonu z VE na 500 MW do roku 2030, čo by predstavovalo cca 1200 GWh energie ročne. Tento plán však bude musieť byť s vysokou pravdepodobnosťou navýšený a to v súvislosti s EÚ cieľmi vychádzajúcimi z balíka opatrení Fit for 55 na boji s klimatickými zmenami. 

veterná energia infografika

Je veľmi dôležité, aby sa rozvoj veternej energetiky na Slovensku uskutočňoval udržateľným spôsobom, aby sme tak mali možnosť efektívne dosiahnuť ciele slovenskej a klimatickej politiky pri minimalizácii negatívnych dopadov na životné prostredie a krajinu. Viac o udržateľnom rozvoji OZE na Slovensku sa dočítate v našom dokumente Kritériá udržateľnosti OZE na ktorom SAPI pracovala v rámci Slovenskej klimatickej iniciatívy, ktorej sme členom.

Mýtus: Veterná energia je drahá

Ak by bol energetický trh úplne deregulovaný a neexistoval by systém dotácií a štátneho financovania, bola by veterná energia jedna z najlacnejších technológií výroby elektrickej energie. Dotácie, ktoré čerpajú obnoviteľné zdroje energie v Európe sú len zlomkom dotácií, ktoré idú do uholných, jadrových či plynových elektrární. Po tom, ako výrobcovi z OZE skončí podpora, predáva elektrickú energiu za trhové ceny. Treba zdôrazniť, že pri výrobe elektriny z vetra nedochádza k žiadnym k žiadnym odpadom vo forme radioaktívneho odpadu, výfukových plynov či odpadovým vodám. Takáto prevádzka je preto výrazne ekologicky efektívnejšia a bezpečnejšia. Negenerujú sa tak vedľajšie náklady na likvidáciu výrobného odpadu.

Mýtus: Výstavba veterných turbín má negatívny vplyv na lokálnu ekonomiku

Veterná energetika môže prispievať k rozvoju lokálnej ekonomiky vo forme miestnych daní, ktoré musí výrobca platiť. Zároveň ak by budúca veterná elektráreň mala stáť na súkromnom pozemku, napríklad na poli, majiteľ pozemku sa s developerom dohodne na forme platby za užívanie pozemku. Takýto prenájom pôdy za účelom výstavby a prevádzky veternej turbíny/turbín je pre majiteľa výhodné, pretože veterné zariadenie nezaberá veľkú plochu a na zvyšnom pozemku môže majiteľ naďalej užívať pôdu na poľnohospodárske účely. Aj keď to môže znieť prekvapujúcu, veterné turbíny môžu mať pozitívny efekt na miestny cestovný ruch. Najmä v krajine, kde veterné turbíny sú skôr raritou. 

Mýtus: Na Slovensku nie je o veternú energiu záujem

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý si dala SAPI vypracovať, je 68 % opýtaných Slovákov za využívanie veternej energie na Slovensku. Rozhodne proti veterným turbínam je len 8 % opýtaných. To znamená, že Slováci vidia väčšiu budúcnosť vo výrobe elektriny z vetra, než vo výrobe z fosílnych zdrojov.

Mýtus: Veterná stavba pôsobí rušivo, svojím vzhľadom a najmä výškou esteticky narúša ráz krajiny

Skúsenosti obyvateľov z Rakúska, kde majú cez tisíc veterných turbín sú rozhodne pozitívne. Podľa miestnych prieskumov sú 2/3 opýtaných obyvateľov, ktorí žijú v priamej blízkosti veterných turbín spokojných a neuvádzajú, že by pre nich pôsobili turbíny rušivo, alebo že by iným spôsobom negatívne ovplyvňovali kvalitu života.

Mýtus: Infrazvuk generovaný veternými turbínami môže negatívne vplývať na ľudské zdravie. Veterné turbíny sú hlučné, ich zvuk pôsobí rušivo.

Infrazvuk, teda zvukové spektrum vo veľmi nízkej frekvencii, ktoré sú pod prahom ľudského sluchu, sú v prírode bežné (vietor, morský príboj). Infrazvuk vytvárajú stavby či spotrebiče ako  V tomto ohľade boli realizované viaceré výskumy, pričom nepriaznivé účinky na ľudský organizmus neboli dokázané.

Moderné veterné turbíny, napriek svojej výške stožiara (150m – 200m) sú relatívne tiché. Samozrejme, pri vysokom vetre je hlučnosť zvýšená. Hlasitosť prevádzky veternej turbíny je sledovaná a ešte pred samotnou výstavbou sa robia viaceré simulácie hlučnosti, kedy sa k prirodzenému a už existujúcemu hluku daného prostredia pridá zvuk turbíny. Na Slovensku máme prísne limity hluku, a veterný projekt musí prejsť posudzovaním vplyvu na životné prostredie a zdravie, preto nie je možné, aby vznikla veterná elektráreň, ktorá by dané limity porušovala. 

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek