ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Jednoduchšie
povoľovanie veterných elektrární mešká, zelená energia môže chýbať významným
investorom
Meškanie míľnikov zameraných na zjednotenie a zjednodušenie
povoľovania veterných elektrární nemusí znamenať len riziko pre čerpanie peňazí
určených na túto oblasť z Plánu obnovy a odolnosti SR. Významní
investori, akým je aj automobilka Volvo Cars vo Valalikoch, môžu mať problém s dostupnosťou
nimi požadovanej zelenej elektriny.
Prijatie
jednotnej metodiky posudzovania projektov veterných elektrární, ktorá by po 20
rokoch odstránila legislatívne bariéry pre rozvoj veternej energetiky na
Slovensku, sa od jari 2023 prakticky nepohlo vpred. Vládu SR na to upozornila
ešte začiatkom marca Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA),
ktorá je zodpovedná za implementáciu Plánu obnovy a odolnosti. „Hoci vnímame vôľu rozbehnúť po mnohých
rokoch na Slovensku využívanie veternej energetiky, nevidíme zásadný posun
v diskusiách o zmenách zákonov či v rámci prípravy jednotnej
metodiky pre posudzovanie týchto obnoviteľných zdrojov energií,“ konštatuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru
Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Okrem
jednotnej metodiky pre posudzovanie projektov v rámci celého Slovenska
mešká podľa NIKA aj príprava tzv. akceleračných zón (go-to-areas),
v ktorých by mali v zjednodušenom režime vyrásť veterné elektrárne
s inštalovaným výkonom 300 MW. To môže ohroziť nielen platby z plánu
obnovy, ktoré sú naviazané na splnenie týchto míľnikov. „Je to najmä na škodu nielen ekonomiky,
ale aj domácností. Veterné elektrárne dnes patria spolu s fotovoltickými
elektrárňami k technologicky najlacnejším zdrojom elektriny,“ upozorňuje J. Lacko.
Podľa neho
meškajúce zmeny v legislatíve môžu ohroziť aj záväzky SR voči zahraničným
investorom. „Dnes, kedy nemáme jednotnú metodiku, má prakticky každý projekt rozdielne
požiadavky na to, čo a ako má vyhodnocovať v rámci posudzovania vplyvov
na životné prostredie. Aj po takmer roku od oznámenia začiatku prípravy tejto
metodiky je prakticky nemožné odhadnúť kedy, a či vôbec, dokážeme povoliť
veternú elektráreň,“ dodáva J.
Lacko. Podľa SAPI môže meškanie zjednodušenia povoľovacích procesov ohroziť aj
záväzky SR voči zahraničným investorom.
Na SAPI,
ako združenie zastrešujúce investorov pripravujúcich projekty obnoviteľných
zdrojov energií (OZE), sa obrátila už aj švédska automobilka Volvo Cars, ktorá
na Slovensku plánuje klimaticky neutrálnu výrobu elektromobilov. Tá hľadá developerov
OZE, ktorí by vedeli do konca roka 2026 zabezpečiť výstavbu a prevádzku takýchto
elektrární pre ich závod vo Valalikoch. Pri požadovanom objeme elektriny bude
podľa SAPI s vysokou pravdepodobnosťou nevyhnutné, aby súčasťou mixu zelených
zdrojov zásobujúcich Volvo boli aj veterné elektrárne. „Ak po roku od ohlásenia zrýchlenia
procesov samotná vláda konštatuje, že sme sa nepohli vpred, nemusí byť ani dva
a pol roka dosť času na zmenu legislatívy, povolenie projektov a ich
výstavbu a uvedenie do prevádzky,“ dodáva
J. Lacko.
SAPI preto
považuje za nevyhnutné, aby sa urýchlilo prijímanie zmien, ktoré konečne
odstránia legislatívne bariéry v povoľovaní veterných elektrární. „Okolité štáty boli schopné prijímať
zmeny legislatívy s cieľom zrýchliť využívanie veternej energetiky aj
v pandemickom období roku 2022 rádovo v mesiacoch. U nás, ako
konštatuje aj NIKA, sme sa nepohli ani po takmer roku z miesta,“ upozorňuje J. Lacko.
Ján
Lacko Roman
Korenek
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
Jan.lacko@sapi.sk korenek@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 911 101 992
Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) prináša nové bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie, ktorá by inak mohla pomôcť znižovať ceny elektriny pre domácnosti aj priemysel a udržať pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach.
17. 10. 2025VIAC →
Európa zažíva dynamický rozvoj veternej energetiky, no rast je stále nerovnomerný a závisí od politickej podpory. V roku 2024 podľa WindEurope pribudlo približne 18 gigawattov (GW) nových kapacít veterných elektrární, čo predstavuje oproti roku 2023 medziročný nárast o 15 %. Zatiaľ čo krajiny ako Španielsko, Francúzsko a Nemecko výrazne posilňujú svoje kapacity, niektoré členské štáty EÚ stále zaostávajú za plánovanými cieľmi.
17. 09. 2025VIAC →
Slovensko by podľa vládou schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku 2030 v prevádzke 750 megawattov (MW) veterných elektrární. Napriek tomu projekty veterných parkov čelia aj naďalej zdĺhavým procesom. Celkovo tri projekty s výkonom 127 MW už mesiace bez udania dôvodov čakajú na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR v procese hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA).
25. 08. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek