V Bratislave 27. februára
2025
TLAČOVÁ
SPRÁVA
V Európe minulý rok
spustili veterné elektrárne s výkonom 16 400 MW
Hoci ide o významný nárast, pre splnenie cieľov
v oblasti energetickej bezpečnosti potrebovala EÚ pripojiť až dvojnásobnú
kapacitu veterných elektrární. Hlavným problémom rýchlejšieho rozvoja
využívania veternej energie sú, podobne ako na Slovensku, komplikované povoľovacie
procesy. Do roku 2030 by pritom mali podľa WindEurope v Európe pribudnúť
veterné elektrárne s výkonom až 187 000 MW.
V Európe minulý rok spustili podľa údajov WindEurope do
prevádzky nové veterné elektrárne s výkonom 16 400 megawattov (MW). Až 84 % z toho
tvorili pevninské veterné elektrárne. „Tento
nárast potvrdil, že veterná energia má v Európe miesto nielen
z environmentálneho, ale aj ekonomického hľadiska. Pre Slovensko, ktoré má
v prevádzke veterné elektrárne s výkonom 4 MW a nulový prírastok
za minulý rok, je to varovný signál,“ upozorňuje Ján Lacko,
člen Výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Najviac nových veterných elektrární pribudlo
v Nemecku (4 000 MW), vo Veľkej Británii (1 900 MW)
a Francúzsku (1 700 MW). Hoci viac ako 16-tisíc MW nových kapacít v Európe
je významný nárast, podľa WindEurope ide iba o polovicu ročného nárastu,
ktorý Európska únia potrebuje na splnenie svojich cieľov v oblasti energetickej
bezpečnosti v roku 2030. „Nielen na Slovensku,
ale aj v iných krajinách rýchlejší rozvoj využívania vetra ešte stále brzdia
povoľovacie procesy,“ upozorňuje J. Lacko. Slovensku dokonca za nezjednodušenie
týchto procesov hrozí aktuálne aj žaloba zo strany
Európskej komisie.
Odpoveď na rastúci dopyt
Veterná energetika, spolu s ďalšími
obnoviteľnými zdrojmi energie, je podľa WindEurope nevyhnutnou súčasťou
riešenia očakávaného rastu spotreby elektriny v Európe. Len európsky chemický
priemysel očakáva podľa WindEurope rast spotreby zo 195 TWh v roku 2030 na
290 TWh v roku 2040. V prípade výroby cementu sa v rovnakom čase
napríklad očakáva viac ako 100 %-ný nárast spotreby elektriny.
Podľa SAPI aj v prípade Slovenska nie je
otázka či, ale o koľko bude rásť spotreba elektriny a akými zdrojmi
tento rast pokryjeme. „Ak sa Slovensko sústredí
iba na otázku odkiaľ odoberať plyn, či na nový jadrový zdroj, ktorý
v optimálnom prípade spustíme najskôr po roku 2040, môže nám opäť ujsť
vlak. Už po roku 2030 budeme reálne čeliť nedostatku elektriny z domácej
výroby,“ upozorňuje J. Lacko. Zároveň je podľa neho otázne,
či budeme schopní lákať zahraničné investície, tvoriace pracovné miesta v
ekonomike, keďže dnes investori už považujú dostupnosť zelenej energie za jedno
z dôležitých kritérií pre výber lokality.
Miliardové investície v Európe
Aj preto sa v najbližších rokoch v Európe
počíta s intenzívnym rozvojom veternej energetiky. Už dnes sa očakáva, že
do roku 2030 pribudnú veterné elektrárne s výkonom 187 000 MW. Podľa WindEurope len v minulom roku získali
projekty pripravovaných nových veterných elektrární s výkonom 19 900
MW, ktoré sa budú realizovať v najbližších rokoch, kapitál vo výške 33
mld. eur.
WindEurope upozorňuje, že okrem zjednodušenia
povoľovacích procesov si rozvoj zelených zdrojov vyžiada aj investície do
elektrizačných sietí. Len koncom januára pritom Európska komisia oznámila poskytnutie ďalších
1,25 mld. eur práve na projekty zamerané na budovanie týchto sietí. „Je dobrou správou, že 33 miliónov eur z týchto prostriedkov
získal aj projekt Danube InGrid. Ten má nielen zvýšiť kapacity prenosu elektriny medzi
Slovenskom a Maďarskom, ale aj vytvoriť priestor pre vyššiu výrobu
elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ dodáva J. Lacko.
Kontakt pre médiá
Ján Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného výboru
SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910
984 243