Samosprávy sú kľúčovým partnerom pri rozvoji vetra. Potrebujú však jasné pravidlá a korektnú komunikáciu zo strany štátu

V Bratislave 19. júna 2026

TLAČOVÁ SPRÁVA

Samosprávy sú kľúčovým partnerom pri rozvoji vetra. Potrebujú však jasné pravidlá a korektnú komunikáciu zo strany štátu

Slovenské mestá a obce zohrávajú pri rozvoji veternej energetiky zásadnú úlohu. Napriek tomu sa často stretávajú s nejasnými postupmi, protichodnými informáciami a nedostatkom metodickej podpory zo strany štátu. Na túto situáciu upozornili odborníci a zástupcovia samospráv na prvom stretnutí komunikačnej platformy pre veternú energetiku, ktorú organizujú SAPI – Slovenská asociácia udržateľnej energetiky, Únia miest Slovenska a Klimatická koalícia.

Stretnutie komunikačnej platformy prinieslo počas diskusie opakované upozornenia zástupcov samospráv na to, že mestá a obce sa o dôležitých krokoch často dozvedajú oneskorene alebo len sprostredkovane. Poukazovali aj na chýbajúce jednotné usmernenia a praktické vysvetlenia legislatívnych zmien, čo vytvára priestor na špekulácie a dezinformácie.

Podľa odborníkov však majú samosprávy v procese prípravy projektov oveľa silnejšiu pozíciu, než si mnohé uvedomujú. „Územný plán je najsilnejším nástrojom samosprávy. Ak obec nezaradí plochy vhodné pre energetiku alebo veterné elektrárne do územného plánu, projekt sa nerealizuje. Obce tak majú faktické veto a zároveň významný vplyv na podmienky environmentálneho posudzovania projektov,“ potvrdil prítomným zástupcom samospráv advokát Tomáš Siskovič zo SAPI.

Zároveň upozornil, že pripravované akceleračné zóny pre veternú energetiku neznamenajú automatické povoľovanie veterných elektrární. „Akceleračné zóny nevytvárajú právo postaviť veternú elektráreň. Ich úlohou by malo byť priniesť predvídateľnosť a jasný systém do procesu, ktorý bol doteraz mimoriadne zdĺhavý a neprehľadný. Každý konkrétny projekt bude aj naďalej podliehať individuálnemu posudzovaniu a schvaľovaniu,“ doplnil T. Siskovič.

Kľúčové je obdobie ešte pred začiatkom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), keď sa obec sama pripravuje na kontakt s investorom. „Najsilnejšie stránky obce sú jej pripravenosť a územný plán. Keď pozná svoje možnosti, kompetencie a proces, vie, o čom rozhoduje sama, o čom štát a čo je na investorovi. A tak vie aj otvorene a férovo komunikovať s obyvateľmi, včas a na základe faktov," uviedla Martina Repíková, poradkyňa pre energetiku Únie miest Slovenska.

Podľa nej si majú samosprávy už pri prvom kontakte s investorom vyžiadať jasné údaje o plánovanom projekte a jeho možných vplyvoch na územie: vizualizácie, informácie o hluku, o doprave počas výstavby aj o možnostiach zapojenia komunity. Rovnako dôležitý je priestor na diskusiu o tom, čo projekt prináša obci a jej obyvateľom. „Cieľom nie je mať turbínu v každej obci. Ide o to, aby sa rozhodovalo na základe odborných podkladov a transparentných procesov. Slovensko však patrí medzi posledné krajiny Európskej únie bez funkčného sektora veternej energetiky. Hoci je dnes v rôznych štádiách prípravy približne 35 projektov, ani jeden z nich zatiaľ nemá právoplatne ukončený proces EIA,“ uvádza Boris Valach, projektový manažér SAPI.

SAPI, Únia miest Slovenska a Klimatická koalícia pripravujú ďalšie odborné stretnutia a regionálne workshopy pre samosprávy. Obce tak získajú priestor konzultovať otázky s expertmi a lepšie sa orientovať v legislatíve aj povoľovacích procesoch.

 

 

Kontakt pre médiá

Ján Lacko                                                                                          Peter Marčan

člen Výkonného výboru SAPI                                                       PR agentúra ReputationN

jan.lacko@sapi.sk                                                                           marcan@reputationn.sk

+421 917 840 357                                                                           +421 910 984 243