ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
TLAČOVÁ
SPRÁVA
V procese EIA sú už projekty
veterných elektrární s výkonom 942 megawattov
Príprava projektov
veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania
vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov
jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku
2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích
procesoch aj do praxe. Ide najmä o elektronizáciu stavebného konania,
alebo zmeny zlepšujúce dodržiavanie zákonných lehôt na vyjadrenie verejných
inštitúcií.
Rozvoj veternej
energetiky na Slovensku sa posúva vpred. Vo fáze začatého procesu posudzovania
vplyvov na životné prostredie je 24 projektov s inštalovaným výkonom 942
megawattov (MW). „Hoci ešte stále sú v legislatíve
prítomné mnohé veci, ktoré zbytočne predlžujú celý povoľovací proces, viaceré
zmeny napríklad v stavebnom zákone alebo aj v zákone o EIA z pohľadu
investorov obnovili dôveru, že bude vôbec možné dokončiť prípravu projektov,“ vysvetľuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI (Slovenskej
asociácie udržateľnej energetiky).
Minulý rok bol rekordný z pohľadu získania rozhodnutí o tzv. rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, ktorý určuje Ministerstvo životného prostredia SR. Tento rozsah štúdie a monitoringy, ktoré musia projekty predložiť pre získanie povolenia v rámci EIA. „V prípade piatich projektov sa dokonca už aj podarilo predložiť správu o hodnotení, ktorá je výsledkom týchto štúdií, a teraz čakajú finálne stanovisko rezortu životného prostredia,“ dodáva J. Lacko.
Prehľad projektov VtE vo fáze stanoveného rozsahu hodnotenia EIA |
||
Predpokladaný počet turbín |
Predpokladaný celkový inštalovaný výkon |
|
Rok 2020 |
0 |
0 |
Rok 2021 |
19 |
114 |
Rok 2022 |
49 |
276 |
Rok 2023 |
27 |
168 |
Rok 2024 |
46 |
312 |
Bez stanoveného rozsahu EIA |
12 |
72 |
SPOLU |
153 |
942 |
Napriek tomuto
pozitívnemu posunu investori podľa SAPI stále narážajú na bariéry, ktoré povoľovací
proces komplikujú a predlžujú. Nielen pre projekty veterných elektrární je
kľúčové, aby začali aj v reálnej praxi fungovať zmeny zjednodušujúce
proces prípravy výstavby, ktoré priniesli napríklad novely stavebného zákona,
či zákona o EIA. „Napríklad
nahradenie územného a stavebného konania jedným konaním o stavebnom
zámere by malo aj v prípade projektov veterných elektrární ušetriť mesiace
času,“ konštatuje J. Lacko.
Podľa prieskumu medzi
členmi SAPI počíta väčšina developerov pripravujúcich projekty veterných
elektrární s najskorším termínom spustenia do prevádzky v roku 2028. „Veríme, že sa tak po 24-och rokoch od spustenia poslednej
veternej elektrárne na Slovensku aj stane. Veterná energia je už dlhé roky
bežnou súčasťou energetického mixu prakticky každej krajiny v EÚ, ale aj
Číny, či USA. Verím, že aj na Slovensku sa čoskoro bude tento lokálny zelený
zdroj výrazne viac využívať,“ dodáva J. Lacko.
V súčasnosti je na
Slovensku v prevádzke stále len päť veterných elektrární v výkonom 3
MW, ktoré boli postavené ešte v roku 2004. Rozvoj výroby zelenej energie
je pritom kľúčový nielen pre znižovanie závislosti od dovozu plynu zo
zahraničia či vytvorenie tlaku na znižovanie cien elektriny na trhu, ale aj pre
slovenský priemysel. S nástupom kritérií ESG (Environmental Social
Governance) do praxe totiž čoraz viac firiem z priemyslu hľadá možnosť
odoberať zelenú energiu aj priamo od jej výrobcu.
Kontakt pre médiá
Ján Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného výboru
SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910
984 243
Slovenské domácnosti majú veľký záujem o vlastnú fotovoltiku, tepelné čerpadlo, biomasu či veternú elektráreň. Za necelý polrok od spustenia poskytovania dotácií z programu Zelená domácnostiam, alokovala Slovenská inovačná energetická agentúra už príspevky v objeme 65 % prostriedkov vyčlenených na tento účel až do roku 2029.
29. 01. 2025VIAC →
Energetická politika Slovenska by nemala stáť na snahe dovážať ruský plyn, ale naopak na znižovaní jeho spotreby. Cestou je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, ako aj využívanie lokálnych zelených zdrojov energie. Na tieto opatrenia máme už teraz 4,2 miliardy eur v rámci eurofondov a nemusíme ich brať zo štátneho rozpočtu. Navyše, na plnenie cieľov stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.
14. 01. 2025VIAC →
Rast sieťových poplatkov pocítia všetci odberatelia, na východe sa musia pripraviť až na 20 -percentné zvýšenie poplatkov za prístup do siete. Kým pri domácnostiach ohlásil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mierne zlacnenie elektriny, priemysel podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy bude čeliť rastu nákladov.
16. 12. 2024VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek