TLAČOVÁ
SPRÁVA
Akceptácia
veterných elektrární v Čechách vzrástla po ich spustení do prevádzky
Rozvoj veternej energetiky na Slovensku sprevádza prirodzene
diskusia o ich vplyve v lokalitách, v ktorých by mali veterné
elektrárne vyrásť. Skúsenosti z Českej republiky, ktoré odzneli na dnešnom
seminári SAPI Business Tuesday, ukazujú, že vnímanie negatív veterných
elektrární zo strany miestnych obyvateľov po ich spustení do prevádzky
nerastie, ale naopak klesá.
Akceptácia
veterných elektrární miestnymi obyvateľmi v lokalitách, ktoré majú dobré
podmienky na využitie tohto obnoviteľného zdroja energií, je nevyhnutnosťou pre
rozvoj veternej energetiky na Slovensku. „Obavy miestnych obyvateľov na Slovensku sú pochopiteľné, hoci ako ukazujú
skúsenosti zo sveta, neopodstatnené. Samozrejme, u nás chýba reálna skúsenosť
s ich prevádzkou, keďže v dôsledku legislatívnych bariér sa za
posledných 20 rokov nepodarilo postaviť novú veternú elektráreň,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru
Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), ktorá zastupuje odvetvie veternej energetiky na
Slovensku.
Aj
v iných krajinách čelili veterné elektrárne podobným výzvam, hoci od
využitia prvej veternej elektrárne na zásobovanie domácností elektrinou,
konkrétne v Škótsku, uplynie čoskoro už 140 rokov.
Jedným z problémov je aj podľa RNDr. Bohumila Frantála, PhD. z Akadémie
vied Českej republiky, ak ľudia nemajú dostatok informácií o veterných
elektrárňach. Medzi ľuďmi, ktorí mali dostatok informácií o projektoch, je
podľa výskumu Akadémie vied ČR len 10 % odporcov veterných elektrární. „Tento dlhodobý výskum, ktorý robíme od
roku 2008 v štrnástich lokalitách v Čechách, kde sú v prevádzke
veterné elektrárne, ukazuje, že ich negatívne vnímanie zo strany miestnych
obyvateľov klesá po spustení do prevádzky,“ vysvetľuje B. Frantál. Ako dodáva, miera akceptácie
veterných elektrární súvisí aj s primeraným rozdelením benefitov z ich
prevádzky, či už dotknutej, ale aj susediacim obciam, alebo aj priamo obyvateľom
v nich.
Podľa B.
Frantála význam skúseností s prevádzkou veterných elektrární ilustruje aj
porovnanie podpory veterných elektrární v obci, v ktorej katastri sa
takáto elektráreň nachádza, a v okolitých obciach. Kým v obciach,
ktoré priamo susedia s veterným parkom, podporuje podľa výskumu Akadémie
vied ČR veternú energetiku až 62 % ľudí, v o niečo vzdialenejších
obciach v danej lokalite je to len 47 %. „Paradoxne sa na narúšanie krajinného rázu a hlučnosť sťažujú ľudia,
ktorí žijú ďalej od veternej elektrárne, ako tí, ktorých obec je v jej
priamom susedstve,“
konštatoval na SAPI Business Tuesday B. Frantál.
Okrem
potreby diskusií otvoreného prístupu k zámerom veterných elektrární zo
strany miestnych obyvateľov je jednou z hlavných bŕzd rozvoja veternej
energetiky aj naďalej proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv.
EIA). Ako uviedol na seminári SAPI Business Tuesday Peter Socháň
z konzultačnej spoločnosti Envis, na Slovensku nám stále chýba jednotná
metodika napríklad v rámci monitoringu vtáctva, netopierov a ostatnej
fauny, ale aj ďalších špecifických oblastí. „Pri jednom projekte sme sa stretli so 43 požiadavkami v rámci
rozsahu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, pri inom to bolo iba 16, pri
ďalšom zase 58,“ uviedol
príklad z praxe P. Socháň.
Za jeden
z najväčších problémov považuje zase Ján Lacko, člen Výkonného výboru
SAPI, chýbajúce časové limity na strane
štátnych inštitúcií. „Dnes v zákone nie je stanovená ani doba, dokedy najneskôr vám musí
ministerstvo vydať rozsah hodnotenia vplyvov, teda povedať, čo všetko máte
monitorovať a analyzovať,“ dodáva
J. Lacko.
Kontakt
pre médiá
Ján
Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910 984 243