Zo Správy o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR vyplýva, že Slovensko sa zatiaľ v príprave pravidiel pre výstavbu nových veterných elektrární príliš neposunulo. To sa týka tak vymedzenia dvoch nových akceleračných zón, ako aj prípravy metodiky pre rýchlejšie povoľovanie projektov veterných parkov. Táto stagnácia nemá vplyv iba na investorov a slovenskú energetiku, ale môže ohroziť aj obdržanie platby z Plánu obnovy a odolnosti. Podľa NIKA za meškaním stoja najmä personálne zmeny na Ministerstve životného prostredia. Objavujú sa však aj názory, že má envirorezort zle nastavené priority a až príliš sa sústreďuje na problematiku akceleračných zón za cenu toho, že zanedbáva povolenie už existujúcich projektových návrhov, čím spomaľuje ich realizáciu a rozvoj vetra.
Hoci ide o významný nárast, pre splnenie cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti potrebovala EÚ pripojiť až dvojnásobnú kapacitu veterných elektrární. Hlavným problémom rýchlejšieho rozvoja využívania veternej energie sú, podobne ako na Slovensku, komplikované povoľovacie procesy. Do roku 2030 by pritom mali podľa WindEurope v Európe pribudnúť veterné elektrárne s výkonom až 187 000 MW.
27. 02. 2025VIAC →
Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe.
24. 01. 2025VIAC →
Prechod na zelenú ekonomiku si podľa asociácie WindEurope len v oblasti veternej energetiky vyžiada do roku 2030 vyškolenie viac ako 200 000 nových pracovníkov. Už dnes pritom dáva prácu približne 370 000 ľuďom v krajinách EÚ
10. 12. 2024VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek