V Bratislave 23. februára 2024
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Veterné
elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickými zmenami aj pre Slovensko
Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja
s klimatickými zmenami. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj
vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až
k tretine znižovania emisií CO2, ktoré je potrebné pre
dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa do roku 2030. Aj
na Slovensku by podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI)
mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy,
a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickými zmenami.
Nákladom na
boj s dôsledkami klimatických zmien sa v najbližších desaťročiach nevyhne
ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach
najlacnejšie a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne
patria do tejto kategórie, no, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať
ich potenciál,“ upozorňuje
Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI.
Výrobné
náklady elektriny (Levelised cost of electricity – LCOE) z vetra totiž v rokoch
2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa
s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v
budúcnosti,“ dodáva J.
Lacko. Zelená elektrina z veterných elektrární navyše podľa think-tanku Ember
v najbližších rokoch pomôže znížiť produkciu emisií CO2 nielen v sektore
výroby energií. „Rýchlosť a relatívna jednoduchosť výstavby veterných elektrární je cesta,
ako zvládnuť dekarbonizáciu priemyslu či znižovať emisie z dopravy,“ dodáva J. Lacko.
Spotrebu
elektriny totiž zvýši rozvoj elektromobility, ktorá má znížiť emisie v doprave,
využívanie tepelných čerpadiel na výrobu tepla (využívajúcich elektrinu) namiesto
plynových kotlov, ale aj elektrifikácia priemyslu. „Tento rast spotreby môžeme vykryť len zdrojmi, ktoré vieme postaviť
rýchlo a neprodukujú emisie. Keďže príprava a výstavba jadrových
zdrojov trvá aj 20 rokov, sú veterné elektrárne dnes jednou z najlacnejších
a najrýchlejších možností,“ dodáva
J. Lacko.
Nízke
ambície pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií v rámci boja
s klimatickými zmenami vyčítala Slovensku ešte na jeseň 2023 aj Európska
komisia pri hodnotení Národného energetického a klimatického plánu. Ten
stanovuje stratégiu a ciele Slovenska v oblasti boja
s klimatickými zmenami. Slovensko si totiž nastavilo cieľ zvýšenia podielu
využívania OZE pri výrobe elektriny, tepla a chladu z 18,1 % na 23 % do
roku 2030. Slovensko by však, aj podľa revidovaného cieľa EÚ, malo mať ambíciu
zvýšiť tento podiel aspoň na 35 %.
Klimatické zmeny majú pritom už
v súčasnosti negatívny dopad na život na Slovensku. Podľa výsledkov
výskumu, na ktorý odkazuje aj Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu
klímy z dielne Ministerstva životného prostredia SR, sa po roku
2025 vo vegetačnom období pravdepodobne zvýši priemerná teplota pôdy na našom
území o 1 °C a priemerné hodnoty vlhkosti pôdy poklesnú asi
o 10 %. Predpokladá sa pritom negatívny dopad najmä na oblasti do 400
m n. m., ktoré majú v súčasnosti u nás najlepšie podmienky pre
poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo.
Ján
Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
Jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910 984 243