ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
V Bratislave 14. decembra 2023
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Slovensko
by sa malo prihlásiť k Európskej charte pre vietor
Už budúci utorok uplynie termín, kedy sa členské krajiny
Európskej únie môžu prihlásiť k zrýchleniu rozvoja veternej energetiky.
Európska komisia členským krajinám pomôže s odstraňovaním bariér pre jej
rozvoj. Tie podľa Slovenskej asociácie pre fotovoltický priemysel a OZE
(SAPI) na Slovensku stále brzdia projekty veterných elektrární. Pritom veterné
elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť na ruskom plyne, čo bola jedna
z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení ratingu Slovenska.
Zrýchlenie
povoľovacích procesov, transparentnejšie prostredie pre prípravu projektov
veterných elektrární, ale aj záväzky členských krajín na vybudovanie nových
kapacít počas rokov 2024 - 2026. To všetko obsahuje Európska charta pre vietor
z dielne Európskej komisie, ku ktorej sa môžu členské krajiny prihlásiť
najneskôr 19. decembra. „Samozrejme, EK pomôže členským krajinám s odbúravaním bariér
a nastavením systému, čo je presne to, čo rozvoj veternej energetiky na
Slovensku potrebuje. Aj preto veríme, že sa slovenská vláda k tejto charte
prihlási,“ dodáva Ján Lacko, člen
Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE
(SAPI).
Pripravovaná charta je súčasťou Akčného plánu pre veternú energetiku, ktorý EK predstavila ešte v novembri. „Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra, pričom patríme ku krajinám najviac závislým na dovoze plynu, napríklad aj z Ruskej federácie,“ upozorňuje J. Lacko. To napríklad, spolu s nejasným plánom na znižovanie tejto závislosti, uvádza aj agentúra Fitch ako riziko v zdôvodnení zníženia ratingu Slovenska na úroveň A-, ktorý je najnižší od roku 2004. Ako dodáva J. Lacko, kým iné krajiny vrátane Čiech či Poľska začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky pre rýchlejší rozvoj veternej energetiky už v roku 2022, my zatiaľ stále prešľapujeme na mieste.
Prínos rozvoja OZE pre spotrebiteľov v EÚ potvrdzuje aj Správa o trhu s elektrinou, ktorú vydáva Európska komisia (EK). Podľa v minulom týždni zverejnenej správy za 2. kvartál 2023 vzrástol podiel OZE v EÚ už na 46 % z vyrobenej elektriny. V rovnakom čase klesla výroba elektriny z fosílnych palív (plyn, uhlie) medziročne o 21 %. „Aj podľa samotnej EK to umožnili dodávky elektriny zo zelených zdrojov v celej Európe. Keďže v prípade vetra a slnka ide o zdroje s najnižšou výrobnou cenou elektriny, je pochopiteľné, že aj to prispelo na jar tohto roka k ďalšiemu poklesu cien elektriny v EÚ,“ dodáva J. Lacko.
Vysoká
výroba elektriny z vetra a slnka priniesla aj nový rekord, čo sa týka
záporných cien elektriny na veľkoobchodnom trhu. V tomto prípade neplatí
odberateľ elektriny jej výrobcovi, ale naopak ten platí za jej spotrebovanie.
Počas 2. kvartálu boli na veľkoobchodnom trhu záporné ceny elektriny až 1 441
hodín, čo predstavuje dva mesiace. „Prínos veternej energetiky pre trh a ceny, a teda aj spotrebiteľov
je vidno priamo na burzách. Už dávno neplatí, že zelená energia je drahá
energia,“ dopĺňa J. Lacko.
V súčasnosti však na Slovensku prakticky stále platí tá istá legislatíva, ktorá dlhé roky brzdila a prakticky znemožňovala povolenie projektov veterných parkov. Podľa J. Lacka sa na Slovensku reálne povoľovacie procesy nezrýchľujú, a to aj napriek deklarovanej politickej podpore, ako aj silnej podpore rozvoja veternej energetiky širokou verejnosťou. „Stav legislatívy je prakticky taký istý ako na jar, kedy sa ohlásilo zjednodušovanie povoľovania. V praxi sa investori pri príprave projektov veterných parkov stretávajú s rovnakými, ale aj novými bariérami. Slovensko naozaj potrebuje pridať, či už je to pri príprave jednotnej metodiky pre povoľovanie veterných parkov, ale aj pri úprave zákonov, ktoré sú dôvodom pomalých procesov,“ dodáva J. Lacko.
V
súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s
inštalovaným výkonom viac ako 1 100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4
miliardy eur. Už len ak by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne
vyrobiť až cca 3 terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by stačilo na pokrytie
ročnej spotreby 736 000 domácností.
Ján
Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
Jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 910 984
243
Veterné elektrárne smerujú k 100-percentnému znovu využitiu materiálov použitých na ich výrobu. Už dnes je až 90 % použitých materiálov recyklovateľných. Európsky odpadový priemysel investuje vzhľadom na očakávaný nárast vyslúžilých elektrární do nových technológií, ako aj napríklad do alternatívneho využitia lopatiek.
10. 07. 2025VIAC →
Záujem slovenských domácností o vlastnú fotovoltiku, tepelné čerpadlo, kotol na biomasu či veternú elektráreň je vyšší, ako sa očakávalo. Aj podľa konzervatívneho odhadu tempa čerpania, vychádzajúceho z doterajšieho záujmu domácností, sa podľa projekcií SAPI prostriedky v programe Zelená domácnostiam minú najneskôr v júni. Ministerstvo hospodárstva SR by preto podľa SAPI malo zintenzívniť práce na presune iných zdrojov EÚ na tento program a alokovať naň aspoň 500 mil. eur.
23. 04. 2025VIAC →
Takmer 100 % nových kapacít na výrobu elektriny vo svete tvorili minulý rok obnoviteľné zdroje energie, lídrom v ich výstavbe bola Čína. Podobný trend zaznamenala výroba elektriny v roku 2024 aj na Slovensku, avšak podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energie je tempo stále pomalé najmä kvôli pretrvávajúcim prekážkam rozvoja.
01. 04. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek