ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
V Bratislave 14. decembra 2023
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Slovensko
by sa malo prihlásiť k Európskej charte pre vietor
Už budúci utorok uplynie termín, kedy sa členské krajiny
Európskej únie môžu prihlásiť k zrýchleniu rozvoja veternej energetiky.
Európska komisia členským krajinám pomôže s odstraňovaním bariér pre jej
rozvoj. Tie podľa Slovenskej asociácie pre fotovoltický priemysel a OZE
(SAPI) na Slovensku stále brzdia projekty veterných elektrární. Pritom veterné
elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť na ruskom plyne, čo bola jedna
z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení ratingu Slovenska.
Zrýchlenie
povoľovacích procesov, transparentnejšie prostredie pre prípravu projektov
veterných elektrární, ale aj záväzky členských krajín na vybudovanie nových
kapacít počas rokov 2024 - 2026. To všetko obsahuje Európska charta pre vietor
z dielne Európskej komisie, ku ktorej sa môžu členské krajiny prihlásiť
najneskôr 19. decembra. „Samozrejme, EK pomôže členským krajinám s odbúravaním bariér
a nastavením systému, čo je presne to, čo rozvoj veternej energetiky na
Slovensku potrebuje. Aj preto veríme, že sa slovenská vláda k tejto charte
prihlási,“ dodáva Ján Lacko, člen
Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE
(SAPI).
Pripravovaná charta je súčasťou Akčného plánu pre veternú energetiku, ktorý EK predstavila ešte v novembri. „Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra, pričom patríme ku krajinám najviac závislým na dovoze plynu, napríklad aj z Ruskej federácie,“ upozorňuje J. Lacko. To napríklad, spolu s nejasným plánom na znižovanie tejto závislosti, uvádza aj agentúra Fitch ako riziko v zdôvodnení zníženia ratingu Slovenska na úroveň A-, ktorý je najnižší od roku 2004. Ako dodáva J. Lacko, kým iné krajiny vrátane Čiech či Poľska začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky pre rýchlejší rozvoj veternej energetiky už v roku 2022, my zatiaľ stále prešľapujeme na mieste.
Prínos rozvoja OZE pre spotrebiteľov v EÚ potvrdzuje aj Správa o trhu s elektrinou, ktorú vydáva Európska komisia (EK). Podľa v minulom týždni zverejnenej správy za 2. kvartál 2023 vzrástol podiel OZE v EÚ už na 46 % z vyrobenej elektriny. V rovnakom čase klesla výroba elektriny z fosílnych palív (plyn, uhlie) medziročne o 21 %. „Aj podľa samotnej EK to umožnili dodávky elektriny zo zelených zdrojov v celej Európe. Keďže v prípade vetra a slnka ide o zdroje s najnižšou výrobnou cenou elektriny, je pochopiteľné, že aj to prispelo na jar tohto roka k ďalšiemu poklesu cien elektriny v EÚ,“ dodáva J. Lacko.
Vysoká
výroba elektriny z vetra a slnka priniesla aj nový rekord, čo sa týka
záporných cien elektriny na veľkoobchodnom trhu. V tomto prípade neplatí
odberateľ elektriny jej výrobcovi, ale naopak ten platí za jej spotrebovanie.
Počas 2. kvartálu boli na veľkoobchodnom trhu záporné ceny elektriny až 1 441
hodín, čo predstavuje dva mesiace. „Prínos veternej energetiky pre trh a ceny, a teda aj spotrebiteľov
je vidno priamo na burzách. Už dávno neplatí, že zelená energia je drahá
energia,“ dopĺňa J. Lacko.
V súčasnosti však na Slovensku prakticky stále platí tá istá legislatíva, ktorá dlhé roky brzdila a prakticky znemožňovala povolenie projektov veterných parkov. Podľa J. Lacka sa na Slovensku reálne povoľovacie procesy nezrýchľujú, a to aj napriek deklarovanej politickej podpore, ako aj silnej podpore rozvoja veternej energetiky širokou verejnosťou. „Stav legislatívy je prakticky taký istý ako na jar, kedy sa ohlásilo zjednodušovanie povoľovania. V praxi sa investori pri príprave projektov veterných parkov stretávajú s rovnakými, ale aj novými bariérami. Slovensko naozaj potrebuje pridať, či už je to pri príprave jednotnej metodiky pre povoľovanie veterných parkov, ale aj pri úprave zákonov, ktoré sú dôvodom pomalých procesov,“ dodáva J. Lacko.
V
súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s
inštalovaným výkonom viac ako 1 100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4
miliardy eur. Už len ak by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne
vyrobiť až cca 3 terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by stačilo na pokrytie
ročnej spotreby 736 000 domácností.
Ján
Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
Jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 910 984
243
Slovenské domácnosti majú veľký záujem o vlastnú fotovoltiku, tepelné čerpadlo, biomasu či veternú elektráreň. Za necelý polrok od spustenia poskytovania dotácií z programu Zelená domácnostiam, alokovala Slovenská inovačná energetická agentúra už príspevky v objeme 65 % prostriedkov vyčlenených na tento účel až do roku 2029.
29. 01. 2025VIAC →
Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe.
24. 01. 2025VIAC →
Energetická politika Slovenska by nemala stáť na snahe dovážať ruský plyn, ale naopak na znižovaní jeho spotreby. Cestou je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, ako aj využívanie lokálnych zelených zdrojov energie. Na tieto opatrenia máme už teraz 4,2 miliardy eur v rámci eurofondov a nemusíme ich brať zo štátneho rozpočtu. Navyše, na plnenie cieľov stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.
14. 01. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek