V Bratislave 14. november 2023
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Slováci
vidia budúcnosť v obnoviteľných zdrojoch, najmenej využívaný z nich
je vietor
Budúcnosť
výroby elektriny vidia Slováci predovšetkým v obnoviteľných zdrojoch energie.
Ukázal to reprezentatívny prieskum agentúry 2muse, ktorý realizovala
v septembri tohto roka. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického
priemyslu a OZE (SAPI) je preto pozitívne, že v programovom vyhlásení
vlády sa po dlhých rokoch spomína konkrétne aj potreba rozvoja veternej
energetiky ako jedného z najvýznamnejších obnoviteľných zdrojov.
Energetická
kríza, hrozba zastavenia dodávok plynu na Slovensko, ale aj rekordne vysoké
ceny elektriny. Posledné dva roky Slovákom jasne ukázali, že využívanie
lokálnych obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je najlepšia cesta, ako mať bezpečnú,
cenovo dostupnú a navyše aj ekologicky vyrobenú energiu. „Ľudia jednoznačne povedali, že
Slovensko by sa malo pustiť najmä cestou väčšieho využitia slnečnej, veternej
či geotermálnej energie. Tieto zdroje vnímajú ako budúcnosť výroby elektriny v oveľa
väčšej miere ako napríklad aj jadrovú energiu,“ dodáva Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Kým za
významnejšie využívanie veterných elektrární je až 77 % Slovákov,
v prípade jadrovej energie je to len 44 %, a v prípade paroplynových
elektrární len 26 %. „Obnoviteľné zdroje sú odpoveďou na to, že už v krátkej budúcnosti
bude spotreba elektriny na Slovensku rásť. Aj štátne inštitúcie jasne
komunikujú, že od roku 2030 nemusí domáca výroba pokryť spotrebu elektriny. To
bude mať svoje dôsledky aj pre ekonomiku krajiny, keďže peniaze od
spotrebiteľov elektriny pôjdu do zahraničia,“ dodáva J. Lacko. Zároveň, už dnes sú OZE
jednou z požiadaviek investorov, ako je napríklad aj automobilka Volvo,
v rámci výberu lokality pre ich prevádzky.
Najmenej
využívaným obnoviteľným zdrojom energií na Slovensku je stále veterná energia.
SAPI preto považuje za pozitívne, že včera vládou SR schválené programové
vyhlásenie vlády hovorí aj konkrétne o potrebe rozvoja využívania
veterných elektrární. „V minulosti sa vo vládnych programoch hovorilo o podpore
obnoviteľných zdrojov energie iba vo všeobecnosti, pričom za to, ako dopadol
rozvoj veternej energetiky, dnes platíme ako krajina svoju daň. Veríme, že
tentokrát za týmto záväzkom novej vlády budú nasledovať aj konkrétne opatrenia
v oblasti legislatívy a povoľovacích procesov,“ upozorňuje J. Lacko.
Slovensko
si totiž aj v revidovanom návrhu Integrovaného národného energetického
a klimatického plánu na roky 2021 - 2030, ktorý zaslalo na konci leta aj Európskej
komisii, zvýšilo do roku 2030 cieľ v oblasti využívania vetra z 500
megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární na 750 MW. Dnes sú
u nás v prevádzke veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 3
MW. „Potenciál využitia veternej energie ako lokálneho zeleného zdroja je na
Slovensku ešte výrazne vyšší ako národný plán. Avšak, aby sme vedeli naplniť aj
tento záväzok, potrebujeme odstrániť duplicity v povoľovacích procesoch
a mnohé, niekedy až absurdné bariéry,“ dodáva J. Lacko.
V súčasnosti
investori pracujú na projektoch veterných elektrární s inštalovaným
výkonom viac ako 1100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4 miliardy eur.
Už len ak by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne vyrobiť až cca 3
terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by stačilo na pokrytie ročnej spotreby
736 000 domácností. „Ak vláda v programovom vyhlásení kladie dôraz na udržateľné ceny
energií, veterná energia ako jeden z najlacnejších zdrojov je tou správnou
cestou. Aj preto je urýchlenie jej ďalšieho rozvoja politickou prioritou aj
v mnohých ďalších krajinách EÚ,“ vysvetľuje J. Lacko.
Ján
Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910 984 243