13. jún 2023
SAPI upozorňuje na
riziká balkónovej fotovoltiky
Spotrebiteľ môže
dokonca za elektrinu platiť viac
Energetická
kríza vyvolala obrovský záujem domácností o inštaláciu fotovoltických
panelov. Záujem je tak veľký, že mnohé firmy nestíhajú a na trhu hrozí
nedostatok kvalifikovaných inštalatérov. V ponuke viacerých retailových
reťazcov, či e-shopov sa tak v poslednej dobe objavili „plug & play“
sety balkónových elektrární. Podľa ich popisu si spotrebiteľ panel jednoducho
namontuje pomocou držiaka a kábel zapojí rovno do 230 V zásuvky bytu.
Jednoduchý postup a pomerne priaznivá cena vyvolávajú veľký záujem
a balkóny s takýmito panelmi rastú ako huby po daždi. Slovenská
asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) však upozorňuje, že
neodborné zapájanie takýchto fotovoltických zdrojov do sietí je nebezpečné
a v konečnom dôsledku môže účet za elektrinu dokonca zvyšovať.
Slovenská asociácia
fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje na nový trend
v podobe balkónových elektrární. Tie začali predávať viaceré maloobchodné
reťazce za relatívne priaznivé ceny. „Rozumiem túžbe vlastníkov bytov po
možnosti šetriť na elektrine, keďže nie každý bytový dom je schopný sa dohodnúť
na založení energetickej komunity a inštalácii spoločnej fotovoltiky na ich
streche, z ktorej by sa vyrobená elektrina zdieľala všetkým členom. Balkónová
fotovoltika však má niekoľko zásadných problémov, a preto si nemyslím, že
je odpoveďou na tieto opodstatnené túžby,“ myslí si riaditeľ SAPI Ján
Karaba
Zlá orientácia aj sklon
Balkónové inštalácie
si ľudia robia svojpomocne, pričom sú limitovaní orientáciou aj veľkosťou
balkóna. Často tak vidíme panely namontované v 90 stupňovom uhle, ktoré majú aj
pri orientácii na juh o 30% nižší energetický výnos oproti panelom,
ktoré sú ideálne sklonené. Ak ale balkón na juh orientovaný nie je, čo je
pomerne časté, straty sa môžu pohybovať pokojne až na úrovni 50%. Informácie
od predajcov však často využiteľný potenciál umelo nadhodnocujú.
Pozor, aby ste za
elektrinu nakoniec neplatili viac!
Problematický môže
byť aj samotný výkon balkónovej inštalácie. Zoberme si priemerný balkónový set
s nominálnym AC výkonom 300 W, ktorý dodáva do jednej fázy. Spotreba bytu v
jednej fáze ale málokedy dosiahne 300 W, čo znamená, že do siete je dodávaný prebytok.
„Podľa zákona o energetike sa dodávanie výkonu do siete bez zmluvy s
distribučnou spoločnosťou považuje za neoprávnené a za takýto správny
delikt hrozia pokuty. Takýto set preto nie je možné bez dodatočných povolení
len tak zapojiť do zásuvky,“ upozorňuje Karaba.
Ak elektráreň dodáva
do siete prebytky, je potrebný elektromer, ktorý je schopný merať obojsmerne.
Takéto elektromery ale podľa Karabu väčšina panelákových bytov nemá a existujúce
elektromery dodávku do siete pripočítavajú k spotrebe. Navyše
pripojenie priamo do zásuvky bez dodatočného istenia je nielen v rozpore s
normami, ale zároveň ohrozuje bezpečnosť elektroinštalácie bytu a siete. Zle
navrhnutá a zapojená fotovoltická elektrárnička tak v konečnom
dôsledku môže zvyšovať účet za elektrinu a súčasne predstavuje
bezpečnostné riziko.
Balkónové inštalácie
majú len zriedka skutočný zmysel
Napriek vyššie
uvedenému nemusí byť balkónová fotovoltika úplný nezmysel. Je však nevyhnutné
ju inštalovať v súlade s normami a právnymi predpismi a byť si vedomý
obmedzení tejto investície. „Ako asociáciu nás nesmierne teší záujem ľudí
o fotovoltiku. Zároveň ale poukazujeme na skutočnosť, že len správne
nainštalované elektrárne majú skutočné technické a ekonomické opodstatnenie
a nepredstavujú riziko pre ľudské životy a majetok. Balkónová
fotovoltika a spôsob jej predaja nie je správny a nerešpektuje
slovenskú legislatívu, ani základné technické normy a bezpečnostné
požiadavky. Vyzývame ľudí, aby nepodliehali nákupným ošiaľom a informácie
si overovali. Rovnako apelujeme na kompetentné orgány, aby začali
v tejto veci konať skôr, ako príde k nešťastiu,“ uzatvára riaditeľ
SAPI.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk