20. október 2021
Môžu samosprávy
prispieť k znižovaniu cien energií?
Rozhodne ich prístup k
novým projektom OZE
Do 2030 má do
slovenského energetického mixu pribudnúť 500 MW veternej energie, čo
predstavuje 100 – 150 veterných turbín. Keďže na Slovensku nemáme prakticky
žiadne relevantné skúsenosti s projektami veterných elektrární, bude
dôležité, aby bol rozvoj koncepčný a aby ho pocítili ako benefit aj samosprávy
a obyvatelia.
Veterná energia je
celosvetovo najlacnejší zdroj elektriny a veľa štátov si túto skutočnosť
uvedomuje, keďže majú signifikantné podiely veternej energie vo svojich
energetických mixoch. Energia vyrobená z vetra je čistá a jej
uhlíková stopa patrí medzi najnižšie vôbec. Veterné parky sa budujú mimo
osídlených oblastí, stimulujú rozvoj infraštruktúry, vytvárajú nové pracovné
miesta a pomáhajú rozvoju samospráv.
V súčasnej dobe
máva jedna turbína výkon 5 až 6 MW, čo znamená že na veterný park stačí zopár
vhodne rozmiestnených turbín. Turbíny navyše pracujú vo výške 150 až 200
metrov, čím nepredstavujú prekážku pre činnosti na zemi. Už postavená
elektráreň dokáže fungovať dlhé desaťročia, vymieňajú sa len jednotlivé
komponenty.
Vietor je dostupný
zdroj energie, no rizikom rozvoja je náročná príprava. Investor musí zvážiť
lokality, kde je dostatočne vysoká veternosť. Určeniu lokality predchádzajú
dlhodobé merania a modelovania. Proces si vyžaduje zapojenia rôznych
expertov a vypracovanie viacerých analýz. Po dlhej a náročnej
príprave je už následná realizácia rýchla a jedna turbína sa dá uviesť do
prevádzky do dvoch mesiacov.
Zapojenie samospráv
Základom pre úspešný
rozvoj akejkoľvek zelenej energie je dostatočná informovanosť obyvateľstva.
Ľudia musia poznať výhody, no zároveň chápať aj negatíva. Tie sa môžu
objaviť napríklad pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie. Tu by mal
skúsený investor dopredu vedieť medze a limity vybranej oblasti a poznať
environmentálne kritériá, ktoré musí dodržať.
Jedným z troch
dôležitých partnerov pri realizácii nových projektov sú samosprávy. Na
Slovensku sú oslovované investormi a novým iniciatívam sú vo všeobecnosti
otvorené. Problémom však je nedostatok informácií a skúseností. „Samosprávam
chýbajú odporúčania zo strany ministerstva hospodárstva, aby sa vedeli
zorientovať v ponukách a reagovať na občas dokonca až protichodné
argumenty konkurujúcich si investorov,“ približuje Michal Kaliňák, ústredný
riaditeľ kancelárie ZMOS.
Územné plánovanie môže
rozvoj veternej energie urýchliť
„Pri schvaľovaní
projektov je potrebné dosiahnuť politickú dohodu v zastupiteľstve.
Najlepšou cestou je osveta. Poslancom zastupiteľstiev je potrebné vysvetliť
všetky benefity a faktami vyvrátiť akékoľvek obavy. Prvé úspešné
projekty budú poskytovať aj pekné príklady pre ďalšie samosprávy a šírenie
informácií bude o niečo jednoduchšie,“ myslí si Michal Kaliňák zo
ZMOS.
Ak budú
samosprávy dostatočne informované, budú môcť zvažovať iniciatívy aj zo svojej
strany. V západných krajinách, kde samosprávy rozumejú potenciálu regiónu aj obnoviteľným zdrojom sú
takéto aktivity bežnou praxou. Zástupcovia myslia dopredu a určujú
časti územia, kde je výstavba nových OZE prípustná. Na základe toho robia
aj výberový proces, ktorý priláka investora, pre ktorého ide o pozitívny signál
a menej rizikovú investíciu. Na Slovensku by mohlo byť cestou územné
plánovanie.
„Samospráva je dôležitý
partner, keďže jej súhlas je základným predpokladom pre vybudovanie nového
projektu. Je nesmierne dôležité, aby zastupitelia rozumeli problematike,
poznali výhody aj nevýhody pre región a rozhodovali sa na základe informácií a
nie mýtov a emócií. Napriek tomu, že na Slovensku nemáme skúsenosti s veternou
energetikou, SAPI má bohaté medzinárodné skúsenosti s prípravou a
budovaním nových projektov. Sme pripravení byť samosprávam nápomocní,
poskytnúť informácie a odpovede ich otázky. Výhody veternej energie sú totiž
veľké a to či už z pohľadu ekonomického alebo ekologického,“ hovorí Ján
Karaba, riaditeľ SAPI.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk