Slovensko má stále nízke ambície v klimatickej oblasti

Juraj Vedej

SAPI
21. 11. 2019



TLAČOVÁ SPRÁVA

20. november 2019

 

Členské štáty EÚ pomaly uzatvárajú svoje národné energetické a klimatické plány (NECP), ktoré budú pre nasledujúce roky poskytovať rámce a termíny pre skvalitňovanie ich environmentálnych a energetických politík. Európska únia berie otázku klimatických zmien a transformácie energetiky extrémne vážne a podobný prístup očakáva aj od vlád členských krajín. Slovensko naznačilo v prvej verzii NECP, ktorý poslalo do Bruselu, že nadšenie štruktúr EÚ príliš nezdieľa. Európska komisia označila plán za málo ambiciózny a vrátila plán aj s odporúčaniami na jeho zlepšenie. Tie mala vláda zapracovať alebo zdôvodniť, prečo tak nespravila. NECP je aktuálne v pripomienkovom konaní, kde sa k nemu vyjadruje odborná verejnosť.

 

Aktuálne prebieha verejná diskusia k druhej verzii NECP, v ktorom by už mali byť pripomienky Európskej komisie zapracované. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) sa do diskusie k slovenskému NECP zapojila už v prvej fáze, kde upozorňovala na nedostatočné ambície Slovenskej republiky. „Po prečítaní verzie Národného energetického a klimatického plánu, v ktorom boli zapracované pripomienky komisie, musíme konštatovať, že je vidieť zlepšenie a plán sa aspoň trochu približuje tomu, čo sa EÚ snaží presadiť v rámci projektu energetickej únie. Aj napriek tomu je ale plán stále málo ambiciózny a v kľúčových veciach nekonkrétny. Musíme ukázať väčšiu snahu, ak stále platí, že chceme byť súčasťou najužšieho jadra EÚ,“ hodnotí Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

 

Odporúčania Európskej komisie a ich zapracovanie do NECP

 

Európska komisia označila slovenský NECP za jeden z najhorších. Slovensko malo pritom na prípravu dostatočne dlhý čas, no aj napriek tomu poslalo dokument prakticky na úrovni študentskej práce. Komisia poslala späť sériu odporúčaní. Na ich základe predložilo Ministerstvo hospodárstva SR podrobné a kvantifikovateľné politiky na dosiahnutie stanovených cieľov.

 

Čiastočne sa podarilo splniť aj odporúčanie zvýšiť ambície v sektore vykurovania a chladenia a zaviesť vhodné opatrenia. Vykurovanie formou CZT je totiž veľmi podrobne rozpracované, no chladenie, na druhej strane, chýba. Pri zabezpečení udržateľnosti dodávok a využitia biomasy v energetike sa v slovenskom NECP rieši len tuhá biomasa, ktorá pôjde na CZT. Ostatné formy sú neriešené.

 

Vo svojich odporúčaniach komisia navrhla výrazne zvýšiť úroveň ambícií podielu OZE na domácej spotrebe na 24%. Ministerstvo hospodárstva to zohľadnilo len čiastočne, pričom výsledný podiel by mal byť v rozmedzí 19,2% - 20%, v závislosti od alokovanej investičnej intenzity. Ministerstvo hospodárstva SR navyše absolútne nezohľadnilo pripomienku, aby predložilo konkrétne opatrenia pre zníženie administratívneho zaťaženia samospotrebiteľov a komunít s OZE. Ministerstvo totiž tvrdí, že žiadne významnejšie prekážky neexistujú.

 

Ďalšie nedostatky slovenského NECP

 

Plán má podľa SAPI viacero nedostatkov. Medzi národnými zámermi a cieľmi úplne chýbajú zámery využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v budovách a energie z OZE, ktorú produkujú mestá, komunity, či samospotrebitelia (tzv. prosumers). Nedostatočne sú riešené zámery, ktoré sa týkajú nediskriminačnej účasti na energii z OZE (plán v tomto ohľade rieši len výrobu tepla a nie elektriny) a zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme, či prínos vlastnej výroby energie, je spomenutý len s odkazom na budúcu transpozíciu legislatívy EÚ.

 

Viacero nedostatkov možno nájsť aj medzi politikami a opatreniami. Dekarbonizácia prostredníctvom výroby energie z OZE sa zameriava výlučne len na sektor vykurovania a chladenia, pričom ostatné sektory OZE nie sú rozpracované. Chýbajú aj opatrenia pre skladovanie elektriny, demand-side response, či dynamickú cenotvorbu a podpora uľahčovania samospotreby energie a rozvoja komunít vyrábajúcich energie z OZE má, aj napriek vysokej finančnej náročnosti, ostať len vo forme odstránenia regulačných a administratívnych prekážok.

 

„Aktuálna verzia je po obsahovej stránke rozpracovaná detailnejšie a plán už obsahuje aj konkrétne politiky a opatrenia na dosiahnutia cieľov. Ak sa na náš NECP ale pozrieme komplexne, je jasné, že obnoviteľné zdroje energie budú hrať len druhé husle, keďže ich technický a ekonomický potenciál naďalej ostáva nezohľadnený. K tomu treba pridať aj chýbajúce zámery, ciele a opatrenia na podporu samospotrebiteľov (prosumers), energetických komunít, demand-side response, dynamických cenových štruktúr, či skladovania energie,“ upozorňuje Ján Karaba. „Neprimerane veľký priestor je však venovaný sektoru vykurovania formou CZT - vrátane všetkých možných podpôr - a nedoriešený naďalej ostáva aj problém s prevádzkou existujúcich bioplynových staníc po skončení garantovaných výkupných cien, ktorých energia tvorí podstatnú časť súčasného podielu OZE,“ uzatvára Karaba.

 

  

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk

Komentáre

Súvisiace

Začína sa na Slovensku konečne rozvíjať sektor OZE?

Ministerstvo hospodárstva konečne vyhlásilo prvú výzvu na výstavbu nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) z Plánu obnovy a odolnosti a uvoľnilo prostriedky vo výške 18 miliónov eur.

17. 05. 2022VIAC

 

Najväčšie sektorové organizácie v energetike sa spojili. Vyzvali vládu, aby prehodnotila podmienky pripájania nových OZE

Odborné organizácie adresovali Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave a Ministerstvu hospodárstva SR výzvu na prehodnotenie podmienok pre pripájanie obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy SR, ktorej súčasťou je šesť konkrétnych návrhov na zmenu podmienok za účelom urýchlenia rozvoja obnoviteľných zdrojov energie tak, aby Slovensko stihlo do roku 2030 splniť svoje záväzky voči Európskej únii.

22. 04. 2022VIAC

 

SAPI víta rozhodnutie vlády uprednostniť zelené investície v rámci Partnerskej dohody

Po náročných a dlhých medzirezortných debatách a rokovaniach s Európskou komisiou dospela Vláda SR k dohode a schválila Partnerskú dohodu na roky 2021 – 2027. Dohoda, ktorú výrazne ovplyvnili udalosti posledných týždňov, predstavuje investičný rámec pre účely čerpania eurofondov vo výške okolo 13 miliárd eur.

20. 04. 2022VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek