Slovensko má stále nízke ambície v klimatickej oblasti

Juraj Vedej

SAPI
21. 11. 2019



TLAČOVÁ SPRÁVA

20. november 2019

 

Členské štáty EÚ pomaly uzatvárajú svoje národné energetické a klimatické plány (NECP), ktoré budú pre nasledujúce roky poskytovať rámce a termíny pre skvalitňovanie ich environmentálnych a energetických politík. Európska únia berie otázku klimatických zmien a transformácie energetiky extrémne vážne a podobný prístup očakáva aj od vlád členských krajín. Slovensko naznačilo v prvej verzii NECP, ktorý poslalo do Bruselu, že nadšenie štruktúr EÚ príliš nezdieľa. Európska komisia označila plán za málo ambiciózny a vrátila plán aj s odporúčaniami na jeho zlepšenie. Tie mala vláda zapracovať alebo zdôvodniť, prečo tak nespravila. NECP je aktuálne v pripomienkovom konaní, kde sa k nemu vyjadruje odborná verejnosť.

 

Aktuálne prebieha verejná diskusia k druhej verzii NECP, v ktorom by už mali byť pripomienky Európskej komisie zapracované. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) sa do diskusie k slovenskému NECP zapojila už v prvej fáze, kde upozorňovala na nedostatočné ambície Slovenskej republiky. „Po prečítaní verzie Národného energetického a klimatického plánu, v ktorom boli zapracované pripomienky komisie, musíme konštatovať, že je vidieť zlepšenie a plán sa aspoň trochu približuje tomu, čo sa EÚ snaží presadiť v rámci projektu energetickej únie. Aj napriek tomu je ale plán stále málo ambiciózny a v kľúčových veciach nekonkrétny. Musíme ukázať väčšiu snahu, ak stále platí, že chceme byť súčasťou najužšieho jadra EÚ,“ hodnotí Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

 

Odporúčania Európskej komisie a ich zapracovanie do NECP

 

Európska komisia označila slovenský NECP za jeden z najhorších. Slovensko malo pritom na prípravu dostatočne dlhý čas, no aj napriek tomu poslalo dokument prakticky na úrovni študentskej práce. Komisia poslala späť sériu odporúčaní. Na ich základe predložilo Ministerstvo hospodárstva SR podrobné a kvantifikovateľné politiky na dosiahnutie stanovených cieľov.

 

Čiastočne sa podarilo splniť aj odporúčanie zvýšiť ambície v sektore vykurovania a chladenia a zaviesť vhodné opatrenia. Vykurovanie formou CZT je totiž veľmi podrobne rozpracované, no chladenie, na druhej strane, chýba. Pri zabezpečení udržateľnosti dodávok a využitia biomasy v energetike sa v slovenskom NECP rieši len tuhá biomasa, ktorá pôjde na CZT. Ostatné formy sú neriešené.

 

Vo svojich odporúčaniach komisia navrhla výrazne zvýšiť úroveň ambícií podielu OZE na domácej spotrebe na 24%. Ministerstvo hospodárstva to zohľadnilo len čiastočne, pričom výsledný podiel by mal byť v rozmedzí 19,2% - 20%, v závislosti od alokovanej investičnej intenzity. Ministerstvo hospodárstva SR navyše absolútne nezohľadnilo pripomienku, aby predložilo konkrétne opatrenia pre zníženie administratívneho zaťaženia samospotrebiteľov a komunít s OZE. Ministerstvo totiž tvrdí, že žiadne významnejšie prekážky neexistujú.

 

Ďalšie nedostatky slovenského NECP

 

Plán má podľa SAPI viacero nedostatkov. Medzi národnými zámermi a cieľmi úplne chýbajú zámery využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v budovách a energie z OZE, ktorú produkujú mestá, komunity, či samospotrebitelia (tzv. prosumers). Nedostatočne sú riešené zámery, ktoré sa týkajú nediskriminačnej účasti na energii z OZE (plán v tomto ohľade rieši len výrobu tepla a nie elektriny) a zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme, či prínos vlastnej výroby energie, je spomenutý len s odkazom na budúcu transpozíciu legislatívy EÚ.

 

Viacero nedostatkov možno nájsť aj medzi politikami a opatreniami. Dekarbonizácia prostredníctvom výroby energie z OZE sa zameriava výlučne len na sektor vykurovania a chladenia, pričom ostatné sektory OZE nie sú rozpracované. Chýbajú aj opatrenia pre skladovanie elektriny, demand-side response, či dynamickú cenotvorbu a podpora uľahčovania samospotreby energie a rozvoja komunít vyrábajúcich energie z OZE má, aj napriek vysokej finančnej náročnosti, ostať len vo forme odstránenia regulačných a administratívnych prekážok.

 

„Aktuálna verzia je po obsahovej stránke rozpracovaná detailnejšie a plán už obsahuje aj konkrétne politiky a opatrenia na dosiahnutia cieľov. Ak sa na náš NECP ale pozrieme komplexne, je jasné, že obnoviteľné zdroje energie budú hrať len druhé husle, keďže ich technický a ekonomický potenciál naďalej ostáva nezohľadnený. K tomu treba pridať aj chýbajúce zámery, ciele a opatrenia na podporu samospotrebiteľov (prosumers), energetických komunít, demand-side response, dynamických cenových štruktúr, či skladovania energie,“ upozorňuje Ján Karaba. „Neprimerane veľký priestor je však venovaný sektoru vykurovania formou CZT - vrátane všetkých možných podpôr - a nedoriešený naďalej ostáva aj problém s prevádzkou existujúcich bioplynových staníc po skončení garantovaných výkupných cien, ktorých energia tvorí podstatnú časť súčasného podielu OZE,“ uzatvára Karaba.

 

  

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk

Komentáre

Súvisiace

V Európskej únii má tento rok výroba elektriny z veterných a fotovoltických elektrární prekročiť výrobu z fosílnych palív

Hlavným ťahúňom rastu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo svete sú aj naďalej veterné a fotovoltické elektrárne. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry očakávaný rast spotreby elektriny, ktorý bude najvyšší za predchádzajúce dve desaťročia, význam obnoviteľných zdrojov ešte vzrastie. Veterné a fotovoltické elektrárne majú totiž relatívne krátku dobu výstavby a zároveň najnižšie výrobné ceny elektriny.

22. 07. 2024VIAC

 

Európske reformy trhu s elektrinou meškajú, Slovensko je jedno z mnohých previnilcov

Hoci bol európsky balík Čistá energia pre všetkých Európanov prijatý už v roku 2019, dodnes nebol plne implementovaný vo väčšine krajín EÚ. Až 21 krajín EÚ, vrátane Slovenska, je predmetom právnych konaní za nesplnenie týchto povinností.

03. 07. 2024VIAC

 

Vízia najsilnejšej frakcie Európskeho parlamentu - silnejšia ekonomika, slabšie environmentálne ciele

Dohoda zeleného rastu - taký symbolický názov by mohla podľa dokumentu s prioritami Európskej ľudovej strany niesť revidovaná Európska zelená dohoda. Konzervatívci navrhujú hlbšie zameranie sa na ekonomiku a energetickú bezpečnosť, argumentujúc, že súčasné prísne environmentálne regulácie môžu brzdiť hospodársky rast a konkurencieschopnosť na globálnom trhu.

03. 07. 2024VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek