Slovensko má stále nízke ambície v klimatickej oblasti

Juraj Vedej

SAPI
21. 11. 2019



TLAČOVÁ SPRÁVA

20. november 2019

 

Členské štáty EÚ pomaly uzatvárajú svoje národné energetické a klimatické plány (NECP), ktoré budú pre nasledujúce roky poskytovať rámce a termíny pre skvalitňovanie ich environmentálnych a energetických politík. Európska únia berie otázku klimatických zmien a transformácie energetiky extrémne vážne a podobný prístup očakáva aj od vlád členských krajín. Slovensko naznačilo v prvej verzii NECP, ktorý poslalo do Bruselu, že nadšenie štruktúr EÚ príliš nezdieľa. Európska komisia označila plán za málo ambiciózny a vrátila plán aj s odporúčaniami na jeho zlepšenie. Tie mala vláda zapracovať alebo zdôvodniť, prečo tak nespravila. NECP je aktuálne v pripomienkovom konaní, kde sa k nemu vyjadruje odborná verejnosť.

 

Aktuálne prebieha verejná diskusia k druhej verzii NECP, v ktorom by už mali byť pripomienky Európskej komisie zapracované. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) sa do diskusie k slovenskému NECP zapojila už v prvej fáze, kde upozorňovala na nedostatočné ambície Slovenskej republiky. „Po prečítaní verzie Národného energetického a klimatického plánu, v ktorom boli zapracované pripomienky komisie, musíme konštatovať, že je vidieť zlepšenie a plán sa aspoň trochu približuje tomu, čo sa EÚ snaží presadiť v rámci projektu energetickej únie. Aj napriek tomu je ale plán stále málo ambiciózny a v kľúčových veciach nekonkrétny. Musíme ukázať väčšiu snahu, ak stále platí, že chceme byť súčasťou najužšieho jadra EÚ,“ hodnotí Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

 

Odporúčania Európskej komisie a ich zapracovanie do NECP

 

Európska komisia označila slovenský NECP za jeden z najhorších. Slovensko malo pritom na prípravu dostatočne dlhý čas, no aj napriek tomu poslalo dokument prakticky na úrovni študentskej práce. Komisia poslala späť sériu odporúčaní. Na ich základe predložilo Ministerstvo hospodárstva SR podrobné a kvantifikovateľné politiky na dosiahnutie stanovených cieľov.

 

Čiastočne sa podarilo splniť aj odporúčanie zvýšiť ambície v sektore vykurovania a chladenia a zaviesť vhodné opatrenia. Vykurovanie formou CZT je totiž veľmi podrobne rozpracované, no chladenie, na druhej strane, chýba. Pri zabezpečení udržateľnosti dodávok a využitia biomasy v energetike sa v slovenskom NECP rieši len tuhá biomasa, ktorá pôjde na CZT. Ostatné formy sú neriešené.

 

Vo svojich odporúčaniach komisia navrhla výrazne zvýšiť úroveň ambícií podielu OZE na domácej spotrebe na 24%. Ministerstvo hospodárstva to zohľadnilo len čiastočne, pričom výsledný podiel by mal byť v rozmedzí 19,2% - 20%, v závislosti od alokovanej investičnej intenzity. Ministerstvo hospodárstva SR navyše absolútne nezohľadnilo pripomienku, aby predložilo konkrétne opatrenia pre zníženie administratívneho zaťaženia samospotrebiteľov a komunít s OZE. Ministerstvo totiž tvrdí, že žiadne významnejšie prekážky neexistujú.

 

Ďalšie nedostatky slovenského NECP

 

Plán má podľa SAPI viacero nedostatkov. Medzi národnými zámermi a cieľmi úplne chýbajú zámery využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v budovách a energie z OZE, ktorú produkujú mestá, komunity, či samospotrebitelia (tzv. prosumers). Nedostatočne sú riešené zámery, ktoré sa týkajú nediskriminačnej účasti na energii z OZE (plán v tomto ohľade rieši len výrobu tepla a nie elektriny) a zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme, či prínos vlastnej výroby energie, je spomenutý len s odkazom na budúcu transpozíciu legislatívy EÚ.

 

Viacero nedostatkov možno nájsť aj medzi politikami a opatreniami. Dekarbonizácia prostredníctvom výroby energie z OZE sa zameriava výlučne len na sektor vykurovania a chladenia, pričom ostatné sektory OZE nie sú rozpracované. Chýbajú aj opatrenia pre skladovanie elektriny, demand-side response, či dynamickú cenotvorbu a podpora uľahčovania samospotreby energie a rozvoja komunít vyrábajúcich energie z OZE má, aj napriek vysokej finančnej náročnosti, ostať len vo forme odstránenia regulačných a administratívnych prekážok.

 

„Aktuálna verzia je po obsahovej stránke rozpracovaná detailnejšie a plán už obsahuje aj konkrétne politiky a opatrenia na dosiahnutia cieľov. Ak sa na náš NECP ale pozrieme komplexne, je jasné, že obnoviteľné zdroje energie budú hrať len druhé husle, keďže ich technický a ekonomický potenciál naďalej ostáva nezohľadnený. K tomu treba pridať aj chýbajúce zámery, ciele a opatrenia na podporu samospotrebiteľov (prosumers), energetických komunít, demand-side response, dynamických cenových štruktúr, či skladovania energie,“ upozorňuje Ján Karaba. „Neprimerane veľký priestor je však venovaný sektoru vykurovania formou CZT - vrátane všetkých možných podpôr - a nedoriešený naďalej ostáva aj problém s prevádzkou existujúcich bioplynových staníc po skončení garantovaných výkupných cien, ktorých energia tvorí podstatnú časť súčasného podielu OZE,“ uzatvára Karaba.

 

  

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk

Súvisiace

MH SR vyhlási výzvy pre firmy na podporu OZE a batérií za 163 mil. eur

Rezort hospodárstva spustí do 15. júla tri výzvy určené pre podnikateľský sektor zamerané na podporu výstavby zelených zdrojov. Ako informovala ministerka hospodárstva Denisa Saková, prvú výzvu zameranú na podporu výstavby zariadení na výrobu elektriny z OZE a batériových úložísk už rezort spustil.

07. 04. 2025VIAC

 

Zelené zdroje pokryli v EÚ takmer polovicu spotreby elektriny, Slovensko čelí žalobe za ich pomalé povoľovanie

Prínos obnoviteľných zdrojov energie k pokrytiu spotreby elektriny v EÚ rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Kým Európa využíva nízke ceny technológie na znižovanie závislosti na dovoze energetických komodít z iných regiónov, Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania zelených zdrojov.

21. 02. 2025VIAC

 

Slovensko nezjednodušilo povoľovacie procesy pre OZE, hrozí mu žaloba EK

Meškajúce zjednodušenie povoľovacích procesov pre projekty OZE na Slovensku môže skončiť žalobou na Európskom súdnom dvore. Keďže Slovensko nedostatočne vysvetlilo meškanie zjednodušenia povoľovania v zmysle Smernice (EÚ) 2023/2413, oznámila Európska komisia spustenie tzv. infringementu voči Slovensku.

21. 02. 2025VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek