TLAČOVÁ SPRÁVA
20. november 2019
Členské štáty EÚ pomaly uzatvárajú svoje národné
energetické a klimatické plány (NECP), ktoré budú pre nasledujúce roky
poskytovať rámce a termíny pre skvalitňovanie ich environmentálnych
a energetických politík. Európska únia berie otázku klimatických zmien
a transformácie energetiky extrémne vážne a podobný prístup očakáva
aj od vlád členských krajín. Slovensko naznačilo v prvej verzii NECP,
ktorý poslalo do Bruselu, že nadšenie štruktúr EÚ príliš nezdieľa. Európska
komisia označila plán za málo ambiciózny a vrátila plán aj s odporúčaniami
na jeho zlepšenie. Tie mala vláda zapracovať alebo zdôvodniť, prečo tak
nespravila. NECP je aktuálne v pripomienkovom konaní, kde sa k nemu
vyjadruje odborná verejnosť.
Aktuálne prebieha verejná diskusia k druhej verzii
NECP, v ktorom by už mali byť pripomienky Európskej komisie
zapracované. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) sa
do diskusie k slovenskému NECP zapojila už v prvej fáze, kde
upozorňovala na nedostatočné ambície Slovenskej republiky. „Po prečítaní
verzie Národného energetického a klimatického plánu, v ktorom boli
zapracované pripomienky komisie, musíme konštatovať, že je vidieť zlepšenie
a plán sa aspoň trochu približuje tomu, čo sa EÚ snaží presadiť
v rámci projektu energetickej únie. Aj napriek tomu je ale plán stále
málo ambiciózny a v kľúčových veciach nekonkrétny. Musíme ukázať
väčšiu snahu, ak stále platí, že chceme byť súčasťou najužšieho jadra EÚ,“
hodnotí Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Odporúčania Európskej komisie a ich zapracovanie do NECP
Európska komisia označila slovenský NECP za jeden
z najhorších. Slovensko malo pritom na prípravu dostatočne dlhý čas, no aj
napriek tomu poslalo dokument prakticky na úrovni študentskej práce. Komisia
poslala späť sériu odporúčaní. Na ich základe predložilo Ministerstvo
hospodárstva SR podrobné a kvantifikovateľné politiky na dosiahnutie
stanovených cieľov.
Čiastočne sa podarilo splniť aj odporúčanie zvýšiť
ambície v sektore vykurovania a chladenia a zaviesť vhodné
opatrenia. Vykurovanie formou CZT je totiž veľmi podrobne rozpracované, no
chladenie, na druhej strane, chýba. Pri zabezpečení udržateľnosti dodávok
a využitia biomasy v energetike sa v slovenskom NECP rieši
len tuhá biomasa, ktorá pôjde na CZT. Ostatné formy sú neriešené.
Vo svojich odporúčaniach komisia navrhla výrazne zvýšiť
úroveň ambícií podielu OZE na domácej spotrebe na 24%. Ministerstvo
hospodárstva to zohľadnilo len čiastočne, pričom výsledný podiel by mal byť
v rozmedzí 19,2% - 20%, v závislosti od alokovanej investičnej
intenzity. Ministerstvo hospodárstva SR navyše absolútne nezohľadnilo
pripomienku, aby predložilo konkrétne opatrenia pre zníženie administratívneho
zaťaženia samospotrebiteľov a komunít s OZE. Ministerstvo totiž
tvrdí, že žiadne významnejšie prekážky neexistujú.
Ďalšie nedostatky slovenského NECP
Plán má podľa SAPI viacero nedostatkov. Medzi národnými
zámermi a cieľmi úplne chýbajú zámery využívania energie z obnoviteľných
zdrojov energie (OZE) v budovách a energie z OZE, ktorú produkujú
mestá, komunity, či samospotrebitelia (tzv. prosumers). Nedostatočne sú
riešené zámery, ktoré sa týkajú nediskriminačnej účasti na energii z OZE
(plán v tomto ohľade rieši len výrobu tepla a nie elektriny)
a zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme, či prínos
vlastnej výroby energie, je spomenutý len s odkazom na budúcu transpozíciu
legislatívy EÚ.
Viacero nedostatkov možno nájsť aj medzi politikami
a opatreniami. Dekarbonizácia prostredníctvom výroby energie z OZE
sa zameriava výlučne len na sektor vykurovania a chladenia, pričom ostatné
sektory OZE nie sú rozpracované. Chýbajú aj opatrenia pre skladovanie
elektriny, demand-side response, či dynamickú cenotvorbu a podpora
uľahčovania samospotreby energie a rozvoja komunít vyrábajúcich energie
z OZE má, aj napriek vysokej finančnej náročnosti, ostať len vo forme
odstránenia regulačných a administratívnych prekážok.
„Aktuálna verzia je po obsahovej stránke rozpracovaná
detailnejšie a plán už obsahuje aj konkrétne politiky a opatrenia
na dosiahnutia cieľov. Ak sa na náš NECP ale pozrieme komplexne, je jasné,
že obnoviteľné zdroje energie budú hrať len druhé husle, keďže ich technický
a ekonomický potenciál naďalej ostáva nezohľadnený. K tomu treba pridať aj
chýbajúce zámery, ciele a opatrenia na podporu samospotrebiteľov (prosumers),
energetických komunít, demand-side response, dynamických cenových štruktúr, či
skladovania energie,“ upozorňuje Ján Karaba. „Neprimerane veľký priestor
je však venovaný sektoru vykurovania formou CZT - vrátane všetkých možných
podpôr - a nedoriešený naďalej ostáva aj problém s prevádzkou existujúcich
bioplynových staníc po skončení garantovaných výkupných cien, ktorých energia
tvorí podstatnú časť súčasného podielu OZE,“ uzatvára Karaba.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk