Tvárou v tvár energetickej kríze padlo na pôde Európskej únie rozhodnutie o zastropovaní nadmerných ziskov energetických spoločností. Podľa Únie má toto rozhodnutie dopomôcť k lepšej finančnej pomoci najviac zasiahnutým odvetviam a domácnostiam, ktoré najviac trpia kvôli vysokým cenám energií. Príjmové stropy sa však vzťahujú na príjmy zo všetkých zmluvných jednaní, vrátane PPA kontraktov. Existujú preto obavy, že by príjmové stropy mohli destabilizovať energetický trh a znevýhodniť výrobcov obnoviteľných zdrojov. Členské štáty majú navyše možnosť ešte znížiť strop z univerzálnych 180 EUR/MWh čo vnáša do sektoru OZE ešte väčšiu investičnú neistotu. Môže preto dôjsť k značnému poklesu výstavby OZE v období, kedy ich členské štáty EÚ bytostne potrebujú. Prvou krajinou, ktorá znížila príjmový strop pre OZE, sa stalo Grécko, ktoré navrhlo strop až na 85 EUR/MWh.
O novom trhu s elektrinou sme už v našich spravodajoch informovali. EÚ vo svojej iniciatíve pokračuje a plány začínajú naberať reálne kontúry. Komisia už predstavila svoj návrh.
Nemecko od vypuknutia vojny na Ukrajine čelí problémom v oblasti energetiky. Dôvodom je predčasné vypnutie jadrových elektrární, ktoré v kombinácii s nedostatkom plynu (na ktorý krajina výraznou mierou spoliehala) spôsobili nedostatok ponuky na trhy.
Podľa najnovšej analýzy dánskej spoločnosti Danfoss máme už dnes prístup k zdroju, ktorý by nás mohol výrazne posunúť k naplneniu dekarbonizačných cieľov. Ide o odpadové teplo, ktoré vzniká ako vedľajší produkt priemyselných a energetických zariadení.