Tvárou v tvár energetickej kríze padlo na pôde Európskej únie rozhodnutie o zastropovaní nadmerných ziskov energetických spoločností. Podľa Únie má toto rozhodnutie dopomôcť k lepšej finančnej pomoci najviac zasiahnutým odvetviam a domácnostiam, ktoré najviac trpia kvôli vysokým cenám energií. Príjmové stropy sa však vzťahujú na príjmy zo všetkých zmluvných jednaní, vrátane PPA kontraktov. Existujú preto obavy, že by príjmové stropy mohli destabilizovať energetický trh a znevýhodniť výrobcov obnoviteľných zdrojov. Členské štáty majú navyše možnosť ešte znížiť strop z univerzálnych 180 EUR/MWh čo vnáša do sektoru OZE ešte väčšiu investičnú neistotu. Môže preto dôjsť k značnému poklesu výstavby OZE v období, kedy ich členské štáty EÚ bytostne potrebujú. Prvou krajinou, ktorá znížila príjmový strop pre OZE, sa stalo Grécko, ktoré navrhlo strop až na 85 EUR/MWh.
Európska únia by mala v oblasti energetiky zvýšiť výdavky do rozvoja sietí a skladovania energií, či zaviesť normy pre kybernetickú bezpečnosť aj pre solárne elektrárne. Ročne totiž členské krajiny zaplatia za fosílne palivá krajinám mimo EÚ 600 miliárd eur, ktoré by pomohli európskej ekonomike a tvorbe pracovných miest.
11. 06. 2025VIAC →
Prínos obnoviteľných zdrojov energie k pokrytiu spotreby elektriny v EÚ rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Kým Európa využíva nízke ceny technológie na znižovanie závislosti na dovoze energetických komodít z iných regiónov, Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania zelených zdrojov.
21. 02. 2025VIAC →
Meškajúce zjednodušenie povoľovacích procesov pre projekty OZE na Slovensku môže skončiť žalobou na Európskom súdnom dvore. Keďže Slovensko nedostatočne vysvetlilo meškanie zjednodušenia povoľovania v zmysle Smernice (EÚ) 2023/2413, oznámila Európska komisia spustenie tzv. infringementu voči Slovensku.
21. 02. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek