MH SR zverejnilo nové kapacity pre OZE a KVET na rok 2020, tzv. určenie inštalovaného výkonu zariadení. Medzi ne patria aj tzv. Lokálne zdroje, ktoré sú určené pre „prosumerov“ (t.j. odberateľov, ktorí sú zároveň výrobcami) na pokrytie vlastnej spotreby.
Pre tento rok bola kapacita pre Lokálne zdroje sumárne pre celé územie Slovenska určená vo výške 31 MW, čo mal byť na úvod aj podľa samotného MH SR veľmi konzervatívny štart.
Na nasledujúci rok to však bude len 19 MW, z čoho vyplýva, že podpora OZE zdrojov po skončení stop stavu opätovne ide smerom k oranžovej, nie zelenej.
Kapacita pre SSD bola vyčerpaná veľmi rýchlo, v priebehu 2 mesiacov od vyhlásenia. A aj pre región VSD ostáva v súčasnosti len niekoľko kW. Veľmi nízke čerpanie je akurát pre región ZSDis. Súvisí to zrejme s tým, že práve v tomto regióne prevádzkovateľ distribučnej sústavy vyžaduje veľa technických dokumentov, čo investorov evidentne odrádza.
Na porovnanie na zdroje s doplatkom pre rok 2019 bolo vyčlenené sumárne 12 MW. Stále voľných je pritom doteraz až 8,622 MW. Pre rok 2020 to má byť až 15 MW, čo z hľadiska logiky novej energetickej legislatívy dáva len veľmi malý zmysel.
Z vyššie uvedených čísiel je totiž jasné, o čo je na trhu najväčší záujem. O samospotrebu a zdroje bez doplatkov (s doplatkom sa nedajú budovať ani veterné ani slnečné elektrárne), teda o Lokálne zdroje. Doplatkové zdroje navyše budú okrem toho stále navyšovať potrebuje financovania ich podpory prostredníctvom systému TPS. TPS, ktorá sa premieta do koncovej ceny odberateľov elektriny.
Napriek tomu, že Lokálne zdroje majú minimálny dopad ako na technický stav sietí ako aj, tak na koncové ceny energií, na rok 2020 dostali pridelený menší výkon ako v prvom štartovacom roku.
Mali sme tu niekoľko rokov trvajúci stop-stav. Ani trhovo orientované riešenia na znižovanie spotreby tu však nemajú podporu a navyše, idú aj v rozpore so znižovaním energetickej náročnosti budov.
Je naozaj také problematické robiť energetiku na Slovensku odborne, transparentne a s dlhodobou víziou, tak aby sa pritom vytvorilo stabilné podnikateľské a investičné prostredie?
Spôsob určenia výkonu, nastavenie limitov, či technická štúdia podľa ktorej bol stanovený tento objem budú predmetom otázok v liste, ktorý SAPI plánuje v blízkej dobe adresovať MH SR.
Na záver ešte smutné konštatovanie, že zatiaľ čo podiel OZE na slovenskej konečnej spotrebe energií už tretí rok klesá, MH SR ani najnovším zverejnením kapacít na rok 2020 opäť neponúklo zmysluplný pohľad na jeho ďalší rozvoj. MH SR a aj ÚRSO pritom dlhodobo presadzujú názor, že ak sa majú budovať nové OZE zdroje, tak to musí byť za čo najmenšiu cenu. Dnes je však zjavné, že aj napriek dostupnosti trhovo orientovaných mechanizmov, Slovensko plánuje ostať múzeom energetiky aj v 21. storočí.