TLAČOVÁ SPRÁVA
15. máj 2020
Rozvoj obnoviteľných zdrojov energií (OZE) by nemal
byť nasmerovaný len na veľké solárne alebo veterné parky. Veľký priestor pre
rozvoj zelených zdrojov totiž ponúkajú budovy. Uvedomuje si to aj Európska
únia, ktorá dlhodobo hovorí o energeticky úsporných budovách. Od roku 2021
navyše vstúpi aj na Slovensku do účinnosti legislatíva, ktorá bude od nových
budov vyžadovať energetickú triedu A0. Tá sa bez vlastnej výroby energie
dosiahnuť nedá.
Trend pri nových budovách jednoznačne smeruje
k energetickej úspornosti. Prispôsobujú sa tomu výrobcovia stavebných
materiálov, ktorí sú nútení zdokonaľovať tepelnoizolačné vlastnosti svojich
produktov a priestor dostávajú technické riešenia umožňujúce výrobu
elektrickej energie, či tepla. Novostavby tak budú pre klímu predstavovať
minimálnu hrozbu. Otázkou však je, čo so stojacimi budovami. Tie sú dnes zodpovedné
za približne 40% spotreby energie a 36% emisií CO2 v Európskej
únii, čo z nich robí najväčšieho spotrebiteľa energie v Európe.
Podľa Nízkouhlíkovej
štúdie[1],
ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka je najväčší potenciál úspor
energie práve v sektore budov. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov v
Európe je rozhodujúce nielen pre dosiahnutie cieľov EÚ do roku 2030, ale aj
pre splnenie dlhodobejších cieľov v oblasti klímy[2],
ktoré sú aktuálne v procese rokovania ako súčasť nového „Európskeho
ekologického dohovoru“.
Tempo a kvalita obnovy budov
Súčasný stav budov na Slovensku môžeme hodnotiť z hľadiska
ročného tempa obnovy a samotnej kvality či ambicióznosti tejto obnovy.
Komplexná, hĺbková obnova budovy sa typicky realizuje 30 až 40 rokov po
výstavbe, respektíve predchádzajúcej obnove. Tým pádom môžeme hovoriť o
ideálnom tempe obnovy budov na úrovni 3% ročne. „Najvyššie tempo obnovy
dosahujú v ostatných rokoch bytové a rodinné domy (približne 2,5% – 3% ročne).
Pri rodinných domoch je hlavným nedostatkom predovšetkým samotná kvalita
obnovy. Najhoršie tempo obnovy máme pri verejných budovách, kde
odhadujeme, že ich tempo obnovy sa pohybuje iba okolo 1% ročne,“ hodnotí Katarína
Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) a zdôrazňuje, že
„pri správnej obnove budov vieme znížiť ich energetickú náročnosť aj o 60
%, no sú projekty, kedy sa vďaka správnej obnove znížila energetická
náročnosť až o 90 %.“
Zatepliť už nestačí
Už niekoľko rokov na Slovensku prebiehajú početné renovácie
bytových domov, či priemyselných budov. Počas tohto obdobia neustále rástli
nároky na materiály, či hrúbku izolácie, čo znamenalo často pre vlastníkov aj
vyššie náklady. Renovácie sa tak obmedzili predovšetkým na zateplenie, čo však
je dnes, aj vzhľadom na množstvo vynaloženého úsilia a prostriedkov, málo.
„Obnova sa obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia,
absentuje kvalitné architektonické riešenie, opatrenia na kvalitu vnútorného
prostredia, či adaptačné opatrenia na zmenu klímy,“ upozorňuje riaditeľka
BPB. V drvivej väčšine prípadov obnov budov sa podľa Nikodemovej
nedosahuje nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti budov, čím sa
zbytočne konzervuje ich suboptimálny stav na dlhé desaťročia dopredu. „Rozhodujúce
bude, aké ciele a opatrenia si nastaví aktuálne pripravovaná Dlhodobá
stratégia obnovy budov na Ministerstve dopravy a výstavby,“
upozorňuje Nikodemová.
Moderné technológie sú pevná súčasť komplexnej obnovy
Najčistejšia energia je, pochopiteľne, tá, ktorú nemusíte
vôbec vyrobiť. Preto je dôležité, zameriavať sa popri podpore bezuhlíkovej
výroby energie, v prvom rade na znižovanie samotnej spotreby energie. Pre
maximalizáciu energetickej efektívnosti budov je tak nesmierne dôležitá
integrácia technologických riešení, pričom ide primárne o obnoviteľné
zdroje. Už dosiahnutie energetickej triedy A1 je takmer nemožné bez využitia
OZE, takže A0, ktorá bude platiť od 2021 so sebou nevyhnutne prinesie aj
potrebu vlastnej výroby energie. „Z klimatického hľadiska je potrebné hľadať
riešenia, ktoré so sebou neprinášajú prakticky žiadne negatívne efekty. Napríklad
využitie tepelných čerpadiel a rekuperácie znižuje spotrebu energie
na vykurovanie a ohrev teplej vody až o 70%. Potrebnú energiu je
možné získať z iných obnoviteľných zdrojov, napríklad z fotovoltiky
alebo z veternej turbíny,“ vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej
asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „Pomocou takejto kombinácie
technologických riešení je možné dosiahnuť žiadanú energetickú hospodárnosť
a tiež vysokú úroveň sebestačnosti budovy,“ uzatvára Karaba.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
[1] Súčsť Nízkouhlíkovej stratégie
[2] Dlhodobejšie ciele slovenskej stratégie v oblasti
klímy sú stanovené v pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050.