29. október 2020
Výročný seminár SAPI: stopstav
by sa mal definitívne stať minulosťou
Vyvrcholením
utorkového seminára SAPI „Fotovoltika a OZE v roku 2021“ bola odborná
diskusia o slovenskej obnoviteľnej energetike do roku 2030. Pod
moderátorskou taktovkou riaditeľa SAPI Jána Karabu diskutovali Andrej Juris
(predseda ÚRSO), Karol Galek (štátny tajomník MH SR), Michal Pokorný (vrchný
riaditeľ úseku SED a obchodu SEPS), Pierre Poncik (riaditeľ úseku obchodu,
trhovej regulácie a dispečingu Slovenské elektrárne) a advokát Pavol
Poláček (Poláček & Partners). Vo veľmi otvorenej diskusii zaznelo viacero
prelomových myšlienok a názorov, ktoré vytvárajú veľkú nádej pre celý
sektor obnoviteľných zdrojov energie.
Zrušenie „stopstavu“
Michal Pokorný zo
SEPS aj Karol Galek z MH SR sa obaja nechali počuť, že sa na Slovensku
začiatkom budúceho roka zruší tzv. stopstav, teda zákaz pripájania nových
zdrojov do distribučnej siete, mimo aktuálne povolených výnimiek.
V dôsledku dokončenia cezhraničného spojenia s Maďarskom sa má
uvoľniť kapacita v elektrizačnej sústave na úrovni cca 260 MW. Zmena
nastane po takmer siedmich rokoch stagnácie, počas ktorých začal podiel OZE na
slovenskej spotrebe energie dokonca až klesať, a to aj napriek záväzkom
voči EÚ tento podiel zvýšiť do roku 2020 na 14%. Uvedené vyjadrenia tak
dávajú veľkú nádej nie len pre fotovoltiku a sektor OZE, ale aj pre
celú energetickú a klimatickú budúcnosť Slovenska.
Historický dlh, TPS a
repowering
Michal Pokorný aj
predseda ÚRSO Andrej Juris hovorili aj o tzv. historickom dlhu voči
distribučným spoločnostiam, ktorý sa pohyboval pred krízou na úrovni 300
miliónov EUR a v súčasnosti sa, aj v dôsledku krízy, navýšil na
približne 400 miliónov EUR. Diskutujúci sa spoločne snažili prísť na spôsob,
ako dlh vyrovnať, bez toho, aby sa to významnejším spôsobom odrazilo na
koncových cenách elektriny. Podľa Andreja Jurisa má ÚRSO na stole hneď
niekoľko alternatív. Či už postupné splácanie dlhu, alokácia rozpočtových alebo
nerozpočtových zdrojov alebo tzv. repowering, teda predĺženie podpory
vyplácanej výrobcom z OZE, pri akceptovaní zníženia výkupných cien. SAPI
sa k tzv. historickému dlhu vyjadrila už viackrát, pričom je riešenie
tohto problému pre asociáciu stále nejasné. „Chápeme, že tu nejaký dlh
existuje a je potrebné ho vyrovnať a zabezpečiť, aby tento problém
nevznikol znova a neovplyvnil rozvoj OZE v budúcnosti. Za jednu
z dobrých možností považujem práve repowering, prostredníctvom ktorého
bude možné znížiť ročné náklady systému a ponúknuť existujúcim zariadeniam
OZE príležitosť na ich modernizáciu a zvýšenie účinnosti. Podarilo sa nám prepočítať,
ako by mohlo nastavenie repoweringu vyzerať a verím, že tieto prepočty
budú predmetom ďalších diskusií s regulátorom aj ministerstvom
hospodárstva,“ približuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Historický dlh je
však len dôsledok zle nastavenej cenovej regulácie, kedy tarifa za
prevádzkovanie systému (TPS) nepostačovala na pokrytie nákladov podpory OZE.
Tarifa a jej zloženie je už dlhé roky predmetom diskusií, no
predchádzajúca vláda nemala motiváciu, aby sa do takto rozsiahlej reformy
pustila. Štátny tajomník MH SR Karol Galek v tejto súvislosti povedal, že ministerstvo
musí hľadať v prvom rade spôsob, ako TPS znižovať a nie zvyšovať.
V opačnom prípade by sa opäť hodila zodpovednosť na plecia spotrebiteľov.
Sieťové poplatky
Diskutujúci sa
dostali aj k téme sieťových poplatkov, z ktorých najväčšie problémy
v sektore robí G-komponent. Advokát Pavol Poláček pripomenul, že jeho
advokátska kancelária už v roku 2014 navrhla do zákona jednu vetu,
ktorá by legislatívne problém vyriešila, stanovením maximálnej výšky
G-komponentu na 0,5 EUR/MWh. Zmenu v nastavení sieťových poplatkov pod
novým vedením pripúšťa aj MH SR aj ÚRSO. Ján Karaba zo SAPI a Pierre
Poncik zo Slovenských elektrární upozornili, že táto zmena je nevyhnutným
predpokladom pre úspešný priebeh aukcií, ktoré sa podľa Karola Galeka majú
spustiť už začiatkom budúceho roka.
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk