Situácia ohľadom regulácie cien energií a špeciálne cien elektriny sa namiesto zlepšovania iba viac zamotáva. V čom je návrh novej vyhlášky protizákonný podľa nášho názoru.
Predseda vlády a minister hospodárstva usporiadali dňa 6. 2. 2017 tlačovú konferenciu, kde oznámili ďalšie pokračovanie v situácii s cenami elektriny na rok 2017. Na tlačovke doslovne premiér Fico povedal, že „vyhláška bude schválená v skrátenom legislatívnom konaní a mohla by byť ponúknutá na uverejnenie v Zbierke zákonov v podstate okamžite.“ Podľa Róberta Fica „nie je potrebné žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, úrad môže priamo rozhodnúť.“ Práve v tomto sa pán premiér nevyjadruje korektne. Na tvorbu právnych predpisov je zákon. Ten určuje aj formu aj povinnosť pripomienkovania. Nie je to teda na rozhodnutí premiéra a už vôbec nie na rozhodnutí predsedu úradu, ako je v Zákone č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (alebo jeho znenie v záväznej elektronickej zbierke zákonov).
Zákon č. 400/2015 Z.z. výslovne stanovuje v § 1 „Predmet úpravy“ a ods. (1): „Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).“ Regulačný zákon (č. 250/2012) súčasne stanovuje: „§ 4 Úrad ods. (1) Úrad je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou.“
Zákon o tvorbe právnych predpisov jednoznačne stanovuje v § 10 „Pripomienkové konanie“:
Návrh právneho predpisu sa povinne zverejňuje na pripomienkové konanie na portáli.
Pripomienkové konanie k návrhu právneho predpisu sa vykonáva na portáli tak, aby bola zabezpečená aj možnosť uplatnenia pripomienok verejnosťou.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o tvorbe predpisov:
„Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.“
Toto je však príkladom pomenované ako napríklad vojnový stav.
Preto by rozhodne bolo aj v medziach zákona, aj pre dobro spoločnosti, ak by pre tvorbu tejto vyhlášky bolo medzirezortné pripomienkové konanie aspoň 7 dní. Podľa legislatívnych pravidiel Vlády SR sa môže rozhodnúť medzi riadnym pripomienkovým konaním (zvyčajne 15 dní) alebo skráteným, ktoré má minimálne 7 dní. Ďalšie nepresnosti Na tlačovke, a v iných textoch, stále zaznievajú viaceré nepresné informácie. Dezinterpretuje sa postupnosť a legislatívna nadväznosť. Zmena vyhlášky je síce dobrý a správny krok, avšak tá sama o sebe ceny v jednotlivých distribučných spoločnostiach nezmení. Vyhláška stanovuje iba všeobecné pravidlá a na základe nej môže ÚRSO vydať nové cenové rozhodnutia. Bez platnej a v zbierke zákonov uverejnenej vyhlášky nemôže úrad za žiadnych okolností meniť cenové rozhodnutia tak, aby sa ceny vrátili na úroveň roku 2016. Postupnosť krokov
Úrad môže postupovať iba v súlade so zákonmi SR a tie podľa našich právnych znalostí sú takéto: Zverejniť návrh (novely) vyhlášky na skrátené medzirezortné konanie.
Spracovať pripomienkové konanie.
Posunúť prerokovanú vyhlášku na Legislatívnu radu Vlády SR.
Po prerokovaní na legislatívnej rade zverejniť vyhlášku v zbierke.
Po nadobudnutí účinnosti prepracovať cenové rozhodnutia pre jednotlivé distribučné spoločnosti (buď na návrh DS, alebo na základe vlastného podnetu).
Až po ich zverejnení sa môžu stať právoplatné.
Retroaktivita a faktúry
Ďalším hrubým omylom (neúmyselným alebo zámerným) je vyhlasovanie, že spotrebitelia nemusia faktúry platiť alebo dokonca roztrhať. To je hrubé narušenie právneho zmyslu každého právneho štátu. V jednej chvíli nemôžu danú oblasť riešiť dve verzie právneho predpisu. Navyše v našom regióne je retroaktivita (zmena predpisov a ich vplyvu spätne) neprípustná. Je to jedno z najzákladanejších pravidiel nášho práva.
Vyhláška ÚRSO č.260/2016, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike nadobudla účinnosť 30. septembra 2016 okrem § 40, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017. To znamená, že od 1. 1. 2017 je to jediná cenová vyhláška určujúca cenovú reguláciu. Na základe nej boli vydané cenové rozhodnutia. S platnosťou od 1. 1. 2017 vydalo ÚRSO Cenové rozhodnutie pre SSE-D, a.s č. 0017/2017/E. Týmto rozhodnutím stanovil úrad jediné platné ceny od 1. 1. 2017. Svojím rozhodnutím spracoval úpravu cenového rozhodnutia č. 0164/2017/E zo dňa: 25.1.2017. V ňom sa menia niektoré zložky cien, ale aj spätne od 1. 1. 2017. V odôvodnení úrad zdôvodnil, že účinky rozhodnutia č. 0164/2017/E sú platné aj spätne. Nejde však o reatroaktivitu? Toto je otázka pre právnikov. Záver ÚRSO musí zostať vo svojej činnosti pod kontrolou v medziach zákona a pod kontrolou verejnosti. To, čo sa stalo s energiami (regulovanými činnosťami) – elektrinou, plynom a vodou – v roku 2017, nie je jednorazové a náhodné zlyhanie. Je to ukážka nekompetentného správania, ktoré neustále kritizuje tak SAPI, ako aj iné subjekty na energetickom trhu, či Európska komisia.
Minimálne jeden z predpisov úradu bol vyhlásený za protiústavný (tzv. G-komponent, alebo platba za prístup do distribučnej sústavy). Súčasný chaos s cenami nastal aj napriek obrovskému množstvu pripomienok v medzirezortnom pripomienkovaní verejnosťou, zväzmi, spoločnosťami a aj orgánmi štátu aj SAPI: LINK NA ČLÁNOK O PRIPOMIENKOVOM KONANÍDovetok SAPIG - komponent vo vyhláške 18/2017 Z. z.
Po dôkladnom preštudovaní kritických častí novej vyhlášky, kde bolo najdôležitejšie skontrolovať nami kritizovanú časť ohľadom zapracovania rozhodnutia Ústavného súdu vo veci tzv. G-komponentu, sme zistili, že príslušné ustanovenia obsiahnuté v § 23 kopírujú s jednou výnimkou znenie vyhlášky č. 260/2016 z 30.09.2016, čo znamená, že je v nej zohľadnené rozhodnutie Ústavného súdu, tak ako sme požadovali v MPK, ktoré prebehlo v priebehu júla 2016. Nové znenie však navyše obsahuje výnimku z platenia G-komponentu pre MVE do 5 MW, ktorú zrušila práve vyhláška č. 260/2016. Na základe novej vyhlášky platnej a účinnej od 10.02.2017 teda MVE do 5 MW opäť nemusia platiť G-komponent.
(článok je v pôvodnom znení z www.energiaweb.sk, bol doplnený pre potreby SAPI)
Zaujímavosťou novej vyhlášky je zmena v TPS a TSS, podrobnosti však analyzujeme.
Viac informácií nájdete v prípade záujmu aj na http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/cenova-vyhlaska-v-elektrine-kopiruje-rok-2016-s-par-zmenami/22796/http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/urso-tvrdi-ze-nove-ceny-budu-platit-splatne/22895/
Komentáre
Chcete dostávať najnovšie informácie?
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek
