Ústavný súd rozhodoval v stredu, 22. marca 2017 v ďalšom veľkom elektroenergetickom spore. Po kauze G-komponentu je tak kauza odobratia podpory na jeden rok pre výrobcov zelenej energie, ktorí si nesplnili ohlasovaciu povinnosť, už druhý vážny prešľap ÚRSO, s dohrou na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby č. 309/2009 Z. z. prešiel od svojho uvedenia do platnosti viacerými zmenami. Jednou z viacerých novelizácií bola aj novela č. 382/2013 Z.z., ktorá okrem pozitívnych zmien, akou bolo napríklad zadefinovanie výroby elektriny z malého zdroja, priniesla aj kritickú zmenu pravidiel, ktorá spôsobila výrobcom OZE a KVET obrovské problémy a viacerí museli aj ukončiť svoje podnikanie.
Zákonne povinnosti
Podľa § 4 odseku (2) bodu a) sú výrobcovia povinní predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z OZE resp. KVET vydané na nadchádzajúci resp. za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa bodu b) musia ďalej oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej spoločnosti predpokladanú charakteristiku svojej dodávky a podľa bodu c) oznámiť súčasne ÚRSO aj distribučnej spoločnosti uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Podľa pôvodného znenia hrozila strata podpory len v prípade, ak výrobca nesplnil body a) a b), teda opodstatnené povinnosti, ktoré sú pre fungovanie systému dôležité.
Zmena pravidiel a neprimeraná sankcia
Novela č. 382/2013 Z.z. ale zaviedla v § 4 ods. (3) sankciu aj za nesplnenie bodu c) v podobe odobratia podpory na nasledujúci kalendárny rok. Výrobca tak musí poslať ÚRSO číslo veľkosti výroby z cenového rozhodnutia vydaného ÚRSO s tým, že toľko vyrobí aj nasledujúci rok a chce aj ďalší rok podporu. Do 30. 9. potom aj tak musel podať žiadosť o nové cenové rozhodnutie na ďalší kalendárny rok, kde opäť písal to isté číslo ako v prvom cenovom rozhodnutí. Rovnakú informáciu musia výrobcovia do 15. 8. zaslať aj distribučným spoločnostiam. Tie pritom osádzali elektromery s diaľkovým odpočtom, ktoré vďaka tomu vedia, koľko im výrobca dodáva s intervalom 15 minút. Distribučné spoločnosti tak majú o dodávke dokonca podrobnejšie údaje ako samotný výrobca, samozrejme vrátane požadovaného čísla veľkosti výroby. „ÚRSO ani distribučky týmto ohlásením nedostávajú reálne žiadnu novú informáciu. Všetky výpočty a predpoklady sa navyše bez tohto hlásenia obídu a môžeme preto hovoriť len o zbytočnej administratívnej šikane v zákone,“ hovorí Pavel Šimon.
Neporiadky v databázach
Aj napriek augustovému termínu splnenia ohlasovacej povinnosti začali distribučné spoločnosti rozosielať informácie o strate nároku na podporu na celý kalendárny rok 2015 až na konci decembra 2014. Zoznam výrobcov, ktorí prišli na rok 2015 o podporu bol prvý raz zverejnený dokonca až vo februári 2015, pričom finálny ÚRSO zverejnilo až koncom júna 2015. Na rok 2015 tak prišlo o podporu viac než 1 100 a v roku 2016 viac než 130 výrobcov zelenej elektriny prevádzkujúcich slnečné, bioplynové, či malé vodné elektrárne. Vo viacerých prípadoch ale ani nešlo o situácie, kedy výrobca zabudol daný formulár poslať. Oznamovaciu povinnosť si podľa vlastných slov výrobcovia splnili. Distribučné spoločnosti však tvrdia, že formuláre im doručené neboli. Mnohí výrobcovia pritom disponujú podacími lístkami k zásielkam s formulárom a sú dokonca známe situácie, kedy distribučná spoločnosť neuznala pečiatku vlastnej podateľne.
Ústavný súd rozhodol
„Problém ani tak nie je samotná sankcia, ale jej neprimeraná výška. Ročná strata podpory predstavuje v prípade fotovoltickej elektrárne s výkonom 1 MW až 400 tisíc eur. Podotýkam, že ide o peniaze, ktoré výrobcom už raz boli priznané a zrazu im ich niekto zmenou pravidiel počas hry zobral,“ hovorí Veronika Galeková, riaditeľka SAPI.