Pavel Šimon, www.energiaweb.sk Za „normálnych“ okolností by obnoviteľné zdroje energie mali „každému“ človeku vyhovovať. Veď sa pravidelne obnovujú a sú stále k dispozícii. Niektoré (Slnko, vietor a voda) sú dokonca zdarma, iné zasa vedia priniesť zamestnanosť tak kde je to inak problém (bioplynky a agrárna produkcia) alebo spracovať to čo už by inak bolo považované za odpad (bioplynky a BRKO – biologicky rozložiteľný komunálny odpad). Bohužiaľ nežijeme v ideálnom svete a vzťahy nie sú normálne a sú narúšané inými vplyvmi.

Ako sa menili preferencie pre fotovoltiku a OZE na Slovensku

V roku 2004 sme dobrovoľne rozhodli vstúpiť do EÚ. Tým sme na seba prezvali aj jednotlivé záväzky, ktoré tento dobrovoľný „klub“ urobil. Rozhodli sa využívať to dobré čo EÚ prináša, ale aj znášať tie veci, ktoré nie sú na EÚ obľúbené. A tiež chápať našu činnosť v širších súvislostiach, ako len jedného malého štátu uprostred Európy. Európska únia, s nami ako jej členom, začala vidieť, že klasické energetika má problém, ktorý vie riešiť OZE. A že odchýlka od prirodzených prírodných zdrojov (drevo, Slnko, voda a vietor) k fosílnym a jadrovým palivám sa musí postupne vrátiť k využívaniu práve tých obnoviteľných zdrojov energie. Niektoré sa už nazývajú moderne – biomasa namiesto dreva a hydropotenciál pre vodu, iné sú stále „rovnaké“ využitie Slnka a vetra. Technologicky tento návrat bol už možný, ale technológia OZE však stále mala jeden zásadný problém – ekonomiku. Nakoľko technológia nemala široké nasadenie, chýbala aj štandardná ekonomická páka na zlacnenie – masová výroba a použitie. Na riešenie tejto situácie sa lídri EÚ, vrátane slovenských, rozhodli prijať smernicu o podpore a využívaní OZE. Aby sa to dalo merať a vyhodnotiť, stal sa z toho záväzok známy ako 20-20-20. To je 20 % OZE z energetickej spotreby do roku 2020. Slovensko (opakujem dobrovoľne) sa prihlásilo k 14 % podielu (Materiál MH SR: Koncepcia využívania OZE z 23. apríla 2003). Pre elektrinu je sme si stanovili 15,4 % na našej spotreby. Keďže sme mali malý podiel OZE na začiatku, tak sme nemuseli bežať až do komplexného cieľa 20 %. Tento náš záväzok sme ale neurobili „len“ pre EÚ. Je to záväzok pre lepšiu budúcnosť aj našich detí, aby mali stále v zime sneh na lyžovanie, v lete pekne počasie na prázdniny a neupiekli sa tropickom Slnku alebo nepresedeli ich doma pre monzúnové dažde. Aby sme nemuseli nosiť vonku rúšky ako obyvatelia Tokia a Pekingu. Tento záväzok sa u nás prejavil v roku 2009 prijatím zákona č. 309/2009 o podpore OZE a KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla).

Prvotný rozvoj OZE – fotovoltiky

Nasadenie a prevádzka OZE bola dosť drahá záležitosť. Išlo o obrovskú sumu, ktorú náš štát nemal k dispozícii v rozpočte. Slovensko vtedy čakala úloha investovať do rozvoja OZE stovky miliónov. Pre 15,4 % podielu do roku 2020 bolo potrebné začať riešiť investíciami, na ktoré štátny rozpočet nemal. Štát sa rozhodol, že o túto investíciu požiada súkromný sektor. Preto sa do zákona o podpore dostal princíp, že ak niekto postaví svoju vlastnú privátnu elektráreň na OZE, tak mu to štát podporí – zaplatí v splátkach. Jedna možnosť takých splátok by bola cez dane (tiež peniaze občanov a firiem). Ale to by negatívnym spôsobom ovplyvnilo deficit verejných financií. Druhá možnosť by bola cez angažovanie finančného sektora priamo – vytvorenie štátnych garancií na súkromné úvery. To je však skoro to isté – negatívny dopad na deficit. Nakoniec sa prišlo na jednoduchší spôsob – zobrať peniaze na splácanie priamo od spotrebiteľov, cez zložku koncovej ceny elektriny. Vymyslel sa režim výkupnej ceny elektriny z OZE a KVET, skladajúci sa z doplatku (akéhosi zeleného bonusu za OZE výrobu) a povinného výkupu samotnej elektriny (nazývaný “výkup elektriny na straty vo vedení”). Samotný prenos na koncové ceny elektriny je cez jej jednu zložku: tarifu za prevádzky systému (TPS). Výška a výpočet TPS  je stanovená ÚRSO – dnes vyhláškou, kedysi iba výnosom (viď: Výnos URSO č. 02/2008 (pdf) z 28.7.2008…). Obdobie splácania týchto súkromných investícií do OZE sa naši zákonodárci rozhodli nastaviť na 15 rokov – odber elektriny z OZE výroby musí zaplatiť stavbu a prevádzku do 15 rokov. V zákone nastavili aj určité regulačné mechanizmy, tak aby ten rozvoj nebol taký divoký a nekontrolovateľný ako napr. v Čechách. Bohužiaľ viaceré regulačné nástroje zostali nevyužité, alebo sa využili tak slovensky, len v niektorých prípadoch – selektívne.

Investičné obdobie OZE

V rokoch 2009 až 2011 sa zrealizovalo a pripojilo okolo 500 MW fotovoltických elektrární (FVE) – viď graf inštalovaného výkonu. Do 400 MW z nich je na voľnej ploche (s výkonom okolo 1 MW). 36 veľkých FVE s výkonom od 1 MW do 4 MW (celkom 120 MW) dostalo povolenie od MH SR. Ostatné pod FVE sú pod 1 MW, lebo pod touto hranicou výkonu nebolo administratívnu tortúru absolvovať. Tomuto období by sme mohli aj hovoriť “investičné”. Značná časť elektrární bola postavená, zjednodušene povedané, ako investičná príležitosť pre voľné finančné zdroje. Treba si uvedomiť, že to bolo krátko po prepuknutí finančnej krízy a dobrých projektov bolo málo. Samozrejme sa zrealizovalo aj množstvo rodinných (od 2 kW do 20 kW) a firemných (do 100 až 150 kW) fotovoltických elektrární na strechách budov. Zrealizovalo sa cez 100 MW bioplynových staníc, vyrábajúcich elektrinu aj teplo. No a aj množstvo malých vodných elektrárni, niektoré sa zrekonštruovali, iné postavili ako nové.

Fáza útlmu

Rok 2010 a 2011 znamenal aj zmenu filozofie štátu – od 1. 7. 2011 je možné fotovoltiku inštalovať iba na budovách – strechách alebo fasádach. Obmedzil sa aj maximálny inštalovaný výkon, najskôr 100 kW, potom dokonca iba 30 kW. Navyše od 1. 1. 2014 majú regionálne distribučné spoločnosti tzv. Stop stav – nepripájajú žiadne nové OZE elektrárne. V tomto období sa rozvoj fotovoltiky ale aj iných OZE prakticky zastavil.

Súčasnosť – Malé zdroje na domácnostiach

Značné oživenie záujmu o FV inštalácie priniesol program podpory malých domácich inštalácií – projekt Zelená domácnostiam – viď www.zelenadomacnostiam.sk. Ten začal fungovať v decembri 2015. SIEA vďaka použitiu euro fondov môže podporiť zdroje do 10 kW pre domácnosti až do výšky 2 550 € a až do 50 % ceny inštalácie. Tento projekt aj priniesol zmenu do princípu ako je financované inštalovanie – namiesto povinného výkupu elektriny a teda postupného splácania cez predaj elektriny so špeciálnou cenou sa zvolilo investičné financovanie. Štát pomôže s investíciou do prvotnej inštalácie a naopak výrobca už nemôže svoju elektrinu výhodne predať. Môže ju len zadarmo odovzdať do distribúcie a ďalšej spotreby inde. To má za následok aj optimalizáciu inštalovaného výkonu rodinných FVE. Neoplatí sa realizovať veľké zdroje s nadprodukciou. Fotovoltické elektrárničky sa stavajú najmä na pokrytie časti vlastnej domácej spotreby. Z priložených grafov vidno, že zmenila preferencia – namiesto mála veľkých pozemných inštalácií a veľkému nárastu výkonu je tu množstvo malých inštalácií. Počet FVE/Z sa za roky 2015 a 2016 viac ako zdvojnásobil pričom inštalovaný výkon týchto zdrojov je zanedbateľný.

Slováci nainvestovali do OZE hrubo cez 2 mld. €

Celkovo sa do výroby elektriny z OZE investovali viac ako 2 mld. €. Najväčšia časť investícií smerovala do fotovoltických technológií. Za nimi nasledovali bioplynové stanice, ktoré premieňajú poľnohospodárske zvyšky, alebo účelovo pestované produkty (najmä kukuricu) na bioplyn a z neho sa potom vyrába elektrina a teplo. Časť investícií smerovala do obnovy alebo stavieb malých vodných elektrárni. V tomto období sa nepostavala ani jedna veterná farma. Aj vďaka nám sa tak nie len fotovoltika dostala na ceny, kde už nie je potreba riešiť špeciálnu finančnú podporu. Ministerstvo hospodárstva očakávalo,, že „Odhadované náklady podnikateľských subjektov na výstavbu zariadení a investície spojené s dosiahnutím 14 % podielu OZE na konečnej energetickej spotrebe predstavujú spolu 4,0– 5,0 mld. €. V tejto sume je zarátaná aj prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ, ktorá priamo neprispeje k vyššej výrobe elektriny z OZE. Bez započítania nákladov na výstavbu prečerpávacej elektrárne investičné náklady sa pohybujú v rozmedzí 3,3–4,3 mld. €. Rozptyl je spôsobený možnosťou vyžívania rôznych druhov obnoviteľných zdrojov energie a neurčitosťou vývoja poklesu cien technológií.“ (Zdroj: MH SR Prognóza OZE do roku 2020). V dokumente nie je uvedený dátum spracovanie. Ale z kontextu je možné očakávať, že je z roku 2008. Už sa píše o €, ale ešte nie o zákone č. 309/2009. Takže nutnosť masívnej investície bola štátu jasná už pred spustením podpory OZE. Takto investované finančné zdroje budeme všetci spotrebitelia elektriny splácať po dobu 15 ich existencie. Najviac týchto zdrojov z podpory vypadne v rokoch 2025 a 2026. To sebou prinesie aj značný pokles TPS – dá sa očakávať, že klesne až o 15 €/MWh. Ako bude riešený náš nasledujúci záväzok OZE do 2030 zatiaľ asi MH SR ani nerieši. Ďalším impulzom pre rozvoj bude, keď aj batériové technológie umožnia lacno uskladňovať prebytky z výroby slnečných elektrární. Ale to už sme v inom článku – i keď je to blízka budúcnosť, pre nás zatiaľ budúcnosť.

Komentáre