Fotovoltika na Slovensku



Rozvoj OZE na Slovensku

V roku 2004 sa Slovensko rozhodlo vstúpiť do EÚ, čím na seba prevzalo aj záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. Čo vyžadovalo prijatie nielen pozitívných vecí, ale aj tých menej obľúbených. Pomohlo to však aj pochopiť existenciu krajiny v širších súvislostiach, ako len jedného malého štátu uprostred Európy.

Európska únia v tom čase už dávno chápala, že sa na klasické energetické zdroje nedá v meniacej sa geopolitickej situácii spoliehať a začala sa zameriavať na rozvoj OZE. V tom čase už na to síce boli dostatočné technologické predpoklady, no elektrárne vyrábajúce z OZE stále neboli konkurencieschopné bez podpory zo strany štátov. Aj vzhľadom na neustále sa meniacu klímu bolo nutné prijať opatrenia. Na riešenie tejto situácie sa EÚ rozhodla prijať smernicu o podpore a využívaní OZE, známu aj ako 20-20-20 (podiel 20 % OZE na energetickej spotrebe do roku 2020).

Slovensko sa dobrovoľne prihlásilo k 14 % podielu (Materiál MH SR: Koncepcia využívania OZE z 23. apríla 2003), pričom sme si pre elektrinu stanovili 15,4 % na našej spotreby. Vzhľadom na malý podiel OZE v roku 2004 sme nemuseli zaviazať na všeobecne záväzných 20 %. Transpozícia tejto smernice sa u nás prejavila až v roku 2009 prijatím zákona č. 309/2009 o podpore OZE a KVET (kombinovaná vysokoúčinná výroba elektriny a tepla).

Nasadenie a prevádzka OZE by bola pre štát obrovská investícia, pričom Slovensko v štátnom rozpočte tieto peniaze vyčlenené nemalo. Štát sa rozhodol, že o túto investíciu požiada súkromný sektor, pričom investorov podporí formou splácania, ktoré je nastavené na 15 rokov (odber elektriny z OZE musí zaplatiť stavbu a prevádzku elektrárne do 15 rokov a primeraný zisk). Peniaze sa rozhodol získať priamo od spotrebiteľov, cez zložku v koncovej cene elektriny a tak vznikol režim výkupnej ceny elektriny z OZE a KVET. Samotný prenos na koncové ceny elektriny je realizovaná prostredníctvom jednej zložky - Tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Výška a výpočet TPS je stanovený ÚRSO. V zákone sa nastavili aj určité regulačné mechanizmy, aby rozvoj nebol taký divoký a nekontrolovateľný ako napríklad v Českej republike. Bohužiaľ, viaceré regulačné nástroje zostali v tom čase nevyužité.

Systém výkupných cien je celosvetovo jeden z najtransparentnejších spôsobov podpory vôbec. Znamená totiž nepriamy tlak na investora, aby postavil kvalitnú elektráreň, pretože dostáva zaplatené len za elektrinu, ktorú reálne vyprodukuje. Investor preto nemá dôvod nakupovať a šetriť na stavbe, pretože by dostal málo zaplatené a nebol schopný zaplatiť úver. Zároveň sa množstvo financií, ktoré cez výkupnú cenu dostane dá ľahko a transparentne skontrolovať.


Prvé elektrárne

V rokoch 2009 až 2011 sa zrealizovalo a pripojilo okolo 500 MW fotovoltických elektrární (FVE). Približne 400 MW z nich je na voľnej ploche (každá s výkonom okolo 1 MW), kým 36 veľkých FVE s výkonom od 1 MW do 4 MW (celkom 120 MW) dostalo špeciálne povolenie od MH SR. Ostatné FVE sú pod 1 MW, lebo pod touto hranicou výkonu nebolo treba absolvovať pomerne náročnú administratívnu procedúru. Samozrejme sa zrealizovalo aj množstvo rodinných (od 2 kW do 20 kW) a firemných (do 100 až 150 kW) fotovoltických elektrární na strechách a fasádach budov. Ďalej sa zrealizovalo aj cez 100 MW bioplynových staníc, vyrábajúcich tak elektrinu ako aj teplo. Nakoniec aj malé vodné elektrárne, niektoré sa zrekonštruovali, iné postavili ako nové.

V rokoch 2010 a 2011 sa zmenila prístup štátu k podpore OZE. Od 1. 7. 2011 je totiž možné fotovoltiku inštalovať iba na budovách, teda strechách a fasádach. Obmedzil sa aj maximálny inštalovaný výkon, najskôr na 100 kW, potom dokonca iba na 30 kW. Navyše od 1. 1. 2014 majú regionálne distribučné spoločnosti tzv. stop-stav na priamu podporu cez doplatok, čo znamená, že sa pripája veľmi málo nových FVE elektrární. Rozvoj fotovoltiky ako aj iných OZE sa prakticky zastavil.


Malé zdroje

Značné oživenie záujmu o FV inštalácie priniesol program podpory malých domácich inštalácií, tzv. projekt Zelená domácnostiam, ktorý začal fungovať v decembri 2015. SIEA vďaka využitiu eurofondov môže podporiť zdroje do 10 kW pre domácnosti až do výšky

2. 550,- eur, maximálne do 50 % ceny inštalácie. Tento projekt priniesol zmenu do princípu financovania inštalácií, kedy sa namiesto povinného výkupu elektriny zvolila podpora financovania nákupu technológie. Štát tak pomôže s investíciou do samotnej elektrárne a výrobca už nemôže svoju elektrinu výhodne predať. Prvá časť tohto projektu končí v roku 2018. Jeho ďalšie kolo sa spustí začiatkom roka 2019. Viac na: zelenadomacnostiam.sk


Fotovoltické systémy inštalované na Slovensku

Na Slovensku sa aktuálne inštalujú 4 základné druhy fotovoltických systémov: ON – GRID, HYBRID, OFF - GRID a systémy určené na ohrev vody, pričom výber závisí od očakávaní aj finančných možností objednávateľa.


ON – GRID systémy

ON – GRID systémy sú domáce fotovoltické elektrárne určené na okamžitú spotrebu vyrobenej elektriny. Priemerný výkon systému sa pohybuje v hodnotách od 2500 Wp do 3000 Wp a pri správnom nastavení a 100% spotrebovanej elektriny má tento systém návratnosť už okolo 5 rokov. Systém má len veľmi malé nároky na údržbu, keďže životnosť panelov je okolo 30 rokov a životnosť meničov sa pohybuje v rozpätí od 10 do 20 rokov. Vyrobená energia musí byť spotrebovaná v aktuálnom čase, takže nočná spotreba krytá nie je. Maximálna výška dotácie predstavuje sumu 2.450,- eur.


Hybridné systémy

Pokrytie nočnej spotreby zabezpečujú vďaka batérii hybridné systémy. Ich priemerný výkon je od 2500 Wp do 3000 Wp, pričom batéria má kapacitu od 5 do 7 kWh. Ak sa systém navrhne správne, dokáže zužitkovať všetku vyrobenú elektrinu. Hybridné systémy sú drahšie ako ON-GRID, no odmenou je väčšia samostatnosť. Elektrinu máte aj pri výpadku prúdu. Životnosť panelov aj meničov je pri kvalitných komponentoch rovnaká, ako pri ON – GRID systémoch. Olovené batérie sa štandardne menia po maximálne 5 rokoch, no v súčasnosti už existujú aj lítiové varianty so životnosťou až do 20 rokov. Cena celého systému sa pri olovených batériách zvykne pohybovať v hladine od 7.000,- eur a pri lítiových článkoch od 9.000,- eur. V dotačnom programe bol systém preferovaný, pričom maximálna výška dotácie je 3.350,- eur. Návratnosť celej investície sa odhaduje do 10 rokov a veľmi závisí od spotrebiteľského správania.


Systémy na ohrev úžitkovej vody

Slnečná energia sa zvykne využívať aj len na ohrev TÚV. Systém na ohrev TÚV s výkonom 1500 – 2000 Wp predstavuje najlacnejšiu alternatívu, no má reálny význam len pri použití kvalitných technológií s MPPT reguláciou nabíjania. Návratnosť sa pohybuje od 4 do 10 rokov v závislosti od pôvodnej technológie ohrevu TUV. Cena systému sa pohybuje od 2.600,- eur do 3.500,- eur a maximálna výška dotácie je 2.450,- eur – maximálne 50% nákladov.



OFF – GRID systémy

Ostrovné systémy sú systémy priamo napojené na spotrebič (napr. aj celý dom). V tomto prípade je tak fotovoltický generátor, ako aj spotrebič galvanicky oddelený od distribučnej sústavy. Často je vyprodukovaná elektrická energia, ktorá sa nespotrebováva v reálnom čase zálohovaná pomocou batérií. 


Aktualizované 8/2018

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek