FAQ



Fotovoltika je priama premena slnečného žiarenia na elektrickú energiu pomocou solárnych panelov z rôznych materiálov, najčastejšie však z kremíka.
Panely vyzerajú podobne ako solárne kolektory, väčšinou sa umiestňujú na strechy rodinných domov. Môžu však byť aj súčasťou fasády administratívnych budov, či umiestnené na špeciálnych držiakoch nad zemou. Sú obdĺžnikového tvaru a ich povrch pripomína sklo. Veľkosť panelu je cca 1,5 m x 0,80 m a hrúbka cca 10 cm, váha okolo 10 kg.
Fotovoltické články neprodukujú žiadne škodlivé látky, ani emisie CO2. Pri ich prevádzke nevzniká žiaden hluk, nemajú vplyv na organizmy v okolí, ani na živočíchov. Po inštalácii fungujú nepretržite bez zásahu človeka, netreba ich každý deň zapínať alebo vypínať.

Fotovoltický jav bol objavený už v roku 1839 Edmundom Becquerelom. Fotovoltika sa však začala využívať až v 50-tych rokoch minulého storočia. Momentálne patrí medzi najrýchlejšie rozvíjajúce sa technológie spomedzi obnoviteľných zdrojov energie.

Životnosť fotovoltického panelu je uvádzaná minimálne 25 rokov, môže to byť však oveľa viac so súčasnou technológiou.Celý fotovoltický systém, ktorý sa najbežnejšie používa, s inštalovaným výkonom do 10 kWp a je pripojený do siete sa skladá:

  • fotovoltické moduly (panely)
  • kryté spojky káblov
  • kabeláž pre jednosmerný prúd (DC)
  • hlavný vypínač jednosmerného prúdu
  • menič napätia (inverter)
  • kabeláž pre striedavý prúd (AC)
  • elektromer napojený do siete

Kde na Slovensku sa dá fotovoltika využiť? Je tu dostatok slnečných dní pre takúto technológiu?  

Ak si pozriete mapu globálneho slnečného žiarenia pod optimálnym sklonom v SR zistíte, že tie najlepšie podmienky sú na juhu Slovenska, medzi Bratislavou a Štúrovom. 

Avšak vzhľadom na to, že techológia postupuje dopredu a fotovoltické panely sú schopné využiť nielen priame, ale aj difúzne žiarenia oveľa efektívnejšie ako pred niekoľkými rokmi, je pre fotovoltiku vhodné takmer celé územie SR.

Konkrétne podmienky Vašej lokality určí meranie. Alebo táto mapa

Fotovoltika funguje aj pri nepriamom slnečné žiarení, to znamená, že aj keď je zamračené, elektráreň vyrába tiež, samozrejme o niečo menej ako pri bezoblačnom počasí. Elektrina sa teda vyrába aj keď slnko nesvieti priamo na panely.

V lete je výkon najväčší v porovnaní so zimou. Neznamená to však, že v zime sa elektrina nevyrába. Dimenzovanie fotovoltického systému zahŕňa podrobne každý jeden mesiac roka a jeho uvádzaná účinnosť, je priemerná, teda rozpočítaná na celý rok.

Odolnosť samotných modulov sa testuje rôznymi spôsobmi v laboratóriách tak, aby bola zabezpečená ich odolnosť aj v pomerne extrémnych podmienkach. Napríklad - na panel sa vystrelí 10 ľadových guličiek o rýchlosti 82,8 km/hod, do rohu, priamo na spojenia medzi bunkami a podobne. Ide teda o naozaj pevný materiál.

Veľký dôraz však treba klásť aj na samotné upevnenie panelov - či už na streche alebo aj priamo na zem. Tu je taktiež dôležité nezabudnúť na možnú silu vetra, či vplyvy sadania podložia a investovať do kvalitných upevňovacích prvkov.

Samotnú inštaláciu odporúčame poistiť.

Pozitíva zhrnieme nasledovne:

  • ľubovoľný inštalovaný výkon
  • žiadne pohyblivé časti (neplatí pre sledovacie systémy)
  • takmer bezúdržbová prevádzka
  • jednoduchá montáž
  • vhodné pre jednotlivcov

Južná orientácia strechy (fasády), sklon strechy 30 - 40°, eliminovanie tieniacich prvkov (komín, anténa, satelit a pod.), statika strechy pre vyššiu záťaž.

Aké batérie sa používajú pri solárnych systémoch?

Lítiové a olovené. Olovené batérie sa štandardne menia v horizonte troch až piatich rokov maximálne, po 7 rokoch pri najkvalitnejších baterkách. Dĺžka životnosti závisí od starostlivosti o batérie a od využívania batérií, konkrétne od stupňa vybíjania. V súčasnosti už existujú aj lítiové varianty so životnosťou až do 20 rokov. Cena celého systému sa pri olovených batériách zvykne pohybovať v hladine od 7.000,- eur a pri lítiových blokoch od 9.000,- eur.

Pri priemerných cenách a priemerných klimatických podmienkach dokáže elektráreň s výkonom 3kWp ročne vyrobiť 3000 kWh a usporiť tak až 400 eur. Obstarávacie náklady na takúto fotovoltickú elektráreň sa pohybujú v rozpätí od 5.000,- eur do 6.000,- eur v závislosti od kvality komponentov. Návratnosť pri 100% využití energie je teda okolo 12 - 15 rokov. Elektráreň s výkonom systému 2,5 kWp s 5 kWh batériami stojí od 7.000,- eur do 8.000,- eur, pričom ročne dokáže usporiť okolo 325 eur, ak sa elektráreň využíva na 100%. To znamená návratnosť 12 až 15 rokov, pričom je ale treba počítať aj s výmenou batérií. Na dobu návratnosti vplýva najmä prístup samotnej domácnosti.

Inštaláciou fotovoltickej elektrárne totiž celý proces úspor len začína a treba dbať na zníženie spotreby, respektíve celkovú úpravu priebehu spotreby domácnosti tak, aby korešpondovala s výrobou fotovoltickej elektrárne.

Uvedené čísla rátajú scenou elektriny 0,13 eur/kWh. Reálne sa ale ceny pohybujú aj vyššie a aj výroba môže byť až o 20% vyššia, ak sa elektráreň nachádza vo výhodnejších klimatických podmienkach. Treba si ale uvedomiť, že ceny energií už od minulého roka rastú a rovnako bude rásť aj záujem o fotovoltiku. Pri optimálnych podmienkach sa návratnosť ONGRID systémov bude znižovať.

Aktuálne k 8/2018

Zo štúdie Lisy Kruegerovej o recyklačných programoch vyplýva, že až 97% materiálov použitých pri výrobe solárnych panelov môže byť extrahovaných a znovu využitých pomocou tepelného recyklovania. Týmto spôsobom ale môžu byť recyklované len panely neobsahujúce kremík, ktorý sa chemicky separovať nedá. Recyklovanie panelov s kremíkom je o niečo zložitejšie, lebo ich je potrebné panely rozobrať a to či už mechanicky alebo manuálne. To zahŕňa odstránenie jednotlivých komponentov a ich následné opätovné využitie, či rozdrvenie. Tento proces je síce menej efektívny ako tepelné recyklovanie, no aj tak dosahuje efektivitu až 95%.

Vďaka týmto procesom sa dajú recyklovať takmer všetky materiály obsiahnuté v paneloch. Odhaduje sa, že z 20 kg panelu je možné zrecyklovať až 19,5 kg. Toto množstvo by sa ešte zvýšilo, ak by sa podarilo vyvinúť efektívnejšiu metódu recyklácie kremíka, keďže tento materiál končí, kvôli svojej neodlučiteľnosti od skla, ako odpad.

Fotovoltika 

  • Plný výkon 1 MW fotovoltiky na 3,5 sekundy (za bieleho dňa pri nulovej oblačnosti)  

Vodná elektráreň 

  • 43,2 m3 vody pri spáde 10 m  

Atómová elektráreň 

  • 0,022 g prírodného uránu

Tepelné elektrárne: 

  • 0,32 m3 zemného plynu 
  • 0,28 l vykurovacieho oleja 
  • 0,43 kg antracitového uhlia 
  • 1,30 kg hnedého uhlia 

Zdroj: www.seas.sk


Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek