V Bratislave, 10. februára 2023
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Slovensku
mali už v kríze pomáhať veterné elektrárne s výkonom 100 MW, za 19 rokov
nepribudla ani jedna
Slovensko
zvládlo hroziaci nedostatok plynu v aktuálnej energetickej kríze, získaný
čas by malo využiť na rozvoj vlastných lokálnych zdrojov energie. Veterné
elektrárne, s ktorými počítal už počas roka 2022 aj štát, mohli počas
krízy zásobovať 66-tisíc domácností. Chýbajúce vlastné zdroje energie sú
problém aj pre ekonomiku. Jesenné zníženie výhľadu ekonomického ratingu
Slovenska od agentúry Moody´s zo stabilného na negatívny spôsobila privysoká
závislosť na ruskom plyne.
Už
v roku 2022 mali Slovensku dodávať elektrinu veterné elektrárne s inštalovaným
výkonom 100 MW. Tie by dokázali vyrobiť elektrinu na celý rok pre približne 66-tisíc
domácností. S týmto cieľom počítal napríklad aj štátny Integrovaný národný
energetický a klimatický plán (INEKP) z roku 2019. „Realita je taká, že
od roku 2004 sa na Slovensku nepostavila ani jedna veterná elektráreň. Veterná
energetika pritom patrila aj pred energetickou krízou všade inde vo svete medzi
najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti výroby elektriny,“ upozorňuje Ján
Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu
a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI).
|
Krajina |
Veterné elektrárne – inštalovaný výkon (MW) |
Nárast |
|
|
|
2010 |
2021 |
|
|
Poľsko |
1 107 |
6 347 |
473 % |
|
Rakúsko |
1 011 |
3 300 |
226 % |
|
Česko |
215 |
337 |
57 % |
|
Maďarsko |
295 |
329 |
12 % |
|
Slovensko |
3 |
3 |
0 |
Windeurope, WindEnergy in Europe
2021, EWEA Annual Statistics 2010
Slovensku
patrí, čo sa týka využívania veternej energie, s piatimi elektrárňami s celkovým
výkonom 3 MW nelichotivá posledná priečka v EÚ. „Nemusíme ísť ani do
Rakúska či okolitých krajín, ktoré na rozdiel od Slovenska už roky masívne využívajú
veternú energiu. Ešte aj Rusko, ktoré má významné zásoby plynu a je
hlavným dodávateľom plynu na Slovensko, iba v roku 2021 vybudovalo viac
ako 1 100 MW nových veterných elektrární,“ dodáva J. Lacko.
Veľký
potenciál Slovenska na využitie energie z vetra potvrdila aj nedávna štúdia, ktorú pre SAPI realizovala rakúska
spoločnosť Energiewerkstatt. Teoreticky je na tento typ elektrární vhodných až
20 % územia Slovenska, a to mimo chránených a obývaných území. To
neznamená, že sa musí využiť celý tento potenciál. „Vďaka technologickému
vývoju dokážeme dnes v porovnaní s rokom 2004 vyrobiť na jednej veternej
turbíne 6-krát toľko elektriny. Jedna turbína dnes vyrobí dosť elektriny až pre
4.000 domácností na celý rok, navyše bez akýchkoľvek dotácií,“
dodáva J. Lacko.
Na Slovensku
si však podľa J. Lacka kladieme komplikovanou
legislatívou už roky sami polená pod nohy. Zákony, totiž, nezohľadňujú nielen energetické
potreby krajiny, ale ani prínos veterných elektrární pre ekológiu. „V tomto
kontexte je zarážajúce, že výstavba už len jednej veternej elektrárne, teda
jedného stožiara s turbínou, podlieha rovnakému posudzovaniu vplyvov na
životné prostredie, ako keby ste chceli postaviť veľkú paroplynovú či uhoľnú
elektráreň,“ vysvetľuje J. Lacko.
SAPI preto
vyzýva vládu, aby práve v čase energetickej krízy čo najrýchlejšie prijala
úpravu zákonov, najmä zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Nevyhnutné je aj upraviť lehoty v rámci povoľovania a prístup
k veternej energetike v rámci územného a stavebného povoľovania.
Zákon totiž napríklad nepozná ani lehotu, do kedy musí mať projekt stanovený
rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len začiatok
celého procesu. „Môže to byť mesiac, tri, ale máme projekty, ktoré na túto
úvodnú fázu povoľovania čakajú aj sedem mesiacov,“ upozorňuje J. Lacko. Napríklad
Estónsko v reakcii na energetickú krízu ešte na jeseň 2022 prijalo legislatívu,
ktorá má skrátiť povoľovanie veterných a solárnych elektrární až o 2
roky.
Vytvorenie
reálnych podmienok aj pre veternú energetiku je podľa J. Lacka v čase
aktuálnej energetickej krízy kľúčové nielen pre energetickú bezpečnosť
a dodávky energií pre firmy a domácnosti, ale aj pre zachovanie
konkurencieschopnosti Slovenska. Ešte v auguste 2022 znížila ratingová
agentúra Moody´s výhľad ratingu Slovenska zo stabilného na negatívny práve pre
vysokú závislosť na plyne z Ruska. Ruský plyn totiž pokrýva až 75 %
spotreby plynu u nás. Takéto vysvedčenia od medzinárodných inštitúcií majú
vplyv nielen na atraktivitu Slovenska z pohľadu investorov, ale aj na podmienky,
za akých si vie štát požičiavať peniaze. „Jedinou správnou odpoveďou je
rýchla výstavba lokálnych ekologických zdrojov nezávislých na dovoze palív zo
zahraničia. Zostáva dúfať, že Slovensko sa z krízy poučí a nepremárni
ďalších 20 rokov,“ uzatvára J. Lacko.
Kontakty pre médiá:
Ján Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného výboru
SAPI PR
agentúra ReputationN
Jan.lacko@sapi.sk
marcan@reputationn.sk
+421 917 840 357 +421 910 984 243