Vietor a slnko prvýkrát v histórii predbehli v EÚ fosílne palivá

V Bratislave 22. január 2026

TLAČOVÁ SPRÁVA

Vietor a slnko prvýkrát v histórii predbehli v EÚ fosílne palivá

Európska energetika zažila v roku 2025 historický míľnik. Veterné a solárne elektrárne v EÚ po prvýkrát vyrobili viac elektriny než fosílne zdroje – teda uhlie a plyn. Vyplýva to z novej analýzy analytického inštitútu Ember. Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) ide o pozitívny signál pre spotrebiteľov aj priemysel, keďže najlacnejšie zdroje energie postupne vytláčajú drahé fosílne palivá.

Podiel veternej a solárnej energie na celkovej výrobe elektriny v EÚ dosiahol v roku 2025 rekordných 30 %, čím tieto zdroje po prvý raz prekonali uhlie a plyn s podielom 29 %. K historickému výsledku došlo aj napriek tomu, že výroba vo vodných elektrárňach v Európe v dôsledku suchého počasia medziročne klesla oproti roku 2024 až o 12 %. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektriny v EÚ tak vzrástol už na 48 %. „Nižšiu výrobu vo vodných elektrárňach nahradila v sieťach najmä výroba elektriny zo slnka. Minulý rok tak opäť ukázal, že kombinácia rôznych technológií a využívanie batériových úložísk pomáha riešiť vplyv počasia na výrobu obnoviteľných zdrojov energie,“ dodáva Ján Karaba, riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.

Podľa SAPI je výstavba lacných a domácich OZE tou správnou cestou. „Dnes sa podieľa výroba elektriny zo slnka na celkovej výrobe približne štyrmi percentami, pri vetre je to blízko nuly. Ako ukazuje pokles výroby vodných elektrární v Európe minulý rok, spoliehať sa v rámci OZE iba na vodné elektrárne môže byť rizikom aj pre Slovensko“ upozorňuje J. Karaba.

Zmena energetického mixu je viditeľná aj na úrovni jednotlivých krajín. Podľa Emberu dosiahli viaceré štáty EÚ nové historické míľniky v obmedzovaní fosílnych palív. Írsko minulý rok v júni úplne prestalo využívať uhlie. V Poľsku, ktorého energetika bola dlhodobo založená na uhoľných elektrárňach, klesol jeho podiel aj vďaka výstavbe OZE na 51 %. V Nemecku v roku 2025 výroba elektriny zo slnka prvýkrát predbehla výrobu z plynu a Maďarsko dosiahlo vôbec najvyšší podiel solárnej energie (28 %) na celkovej výrobe elektriny spomedzi všetkých krajín EÚ. „Zvyšovanie využívania OZE, ktoré sú dnes výrazne lacnejšie ako uhlie a plyn, prirodzene prispieva aj k poklesu cien elektriny na trhoch,“ dodáva J. Karaba.

Analýza Emberu zároveň na druhej strane upozorňuje, že EÚ minulý rok spotrebovala o 8 % viac plynu než v roku 2024, najmä pre výpadok výroby vo vodných elektrárňach. Len za zvýšený dovoz plynu z krajín mimo EÚ zaplatili európski spotrebitelia a ekonomiky účet vo výške 32 miliárd eur.
„Tieto miliardy eur, ktoré platia aj slovenské domácnosti a firmy, by mali zostávať v našich ekonomikách a vytvárať pracovné miesta tu, nie v USA, na Blízkom východe či v Rusku. Zároveň je to jediná cesta, ako zabrániť rôznym geopolitickým tlakom – či už vo forme hrozieb ciel alebo zastavenia dodávok plynu do EÚ,“ dodáva J. Karaba. Riešením je podľa SAPI postupná výstavba rôznych, navzájom sa dopĺňajúcich technológií OZE, spolu s rozvojom skladovacích kapacít.

Kontakt pre médiá

Ján Karaba                                                                                           Peter Marčan

riaditeľ SAPI                                                                                          PR agentúra ReputationN

jan.karaba@sapi.sk                                                                           marcan@reputationn.sk

+421 902 287 397                                                                              +421 910 984 243