Členská zóna
Podľa najnovších prognóz
Global Wind Energy Council (GWEC) smeruje svetový inštalovaný výkon veternej
energie k tomu, aby do roku 2030 prekročil hranicu 2 terawatty (TW). Pre lepšiu
predstavu výkon všetkých elektrární na Slovensku, vrátane jadrových, predstavuje
0,0085 TW.
GWEC zároveň hovorí
o rekordnom roku 2025, pričom očakáva, že globálne prírastky inštalovanej
kapacity minulý rok presiahnu150 GW. Nejde pritom len o energetický míľnik, ale
aj o ekonomickú správu: krajiny, ktoré dokážu budovať nové OZE rýchlo a vo
veľkom, si tým posilňujú konkurencieschopnosť, priemysel aj energetickú
bezpečnosť. Práve veterné elektrárne totiž patria, spolu s fotovoltickými,
k zdrojom najlacnejšej elektriny vôbec.
Špeciálne podujatie na tému vietor pripravujeme 17. 3. 2026 v rámci SAPI Biznis Tuesdays.
Podľa GWEC ťahala
rekordné tempo v roku 2025 najmä Ázia, v rámci nej samozrejme už tradičný
líder prírastkov - Čína. GWEC zároveň predpokladá, že do konca dekády porastie
aj váha ázijsko-pacifického regiónu bez Číny, ktorý má tvoriť približne 12 %
globálnych inštalácií.
Prírastky v kocke:
· India: rekordných 6,3 GW nových inštalácií.
· Európa: 22,5 GW nového výkonu (približne o 5 GW
viac ako v roku 2024).
· USA: očakávaných viac ako 7 GW.
· Čína: smeruje k prekročeniu 100 GW nových kapacít v
roku 2025 (ku koncu novembra bolo nainštalovaných 89 GW).
Veterné parky nie sú iba
zdrojom elektriny. V krajinách, ktoré rozvoj zvládli, sú aj:
· stabilným zdrojom investícií,
· magnetom pre priemysel (dodávateľské reťazce,
výroba komponentov, služby),
· poistkou proti cenovým šokom fosílnych palív.
V kombinácii s poklesom
nákladov na obnoviteľné zdroje to znamená, že vietor a slnko sa v mnohých
regiónoch stávajú najlacnejšou novou výrobou elektriny – a tým aj základom pre
konkurencieschopný priemysel.
Aj keď sa očakáva silný
európsky prírastok, prax ukazuje, že tempo výstavby často brzdia:
· zdĺhavé povoľovania,
· kapacity sietí,
· nestabilné a nepredvídateľné podmienky pre
investorov (aukcie, pravidlá pripájania).
Práve preto sa v Európe
kladie dôraz na zrýchľovanie povoľovania a na posilňovanie priemyslu, ktorý
dodáva komponenty a služby pre veternú energetiku. Svet smeruje k rekordnej
kapacite dvoch terrawathodín veternej energie do roku 2030 a zdá sa, že rok
2025 bude rekordný s viac než 150 GW nových inštalácií. Pre Slovensko je to
príležitosť aj varovanie. Kto dnes odstraňuje bariéry a investuje do
obnoviteľných zdrojov, bude mať zajtra konkurenčnú výhodu v priemysle, cenách
energie aj energetickej bezpečnosti.
Ak chceme ako krajina ekonomicky
rásť, elektrifikovať priemysel a držať ceny energie pod kontrolou, potrebujeme
nové, domáce a cenovo stabilné zdroje elektriny. Vietor (spolu so slnkom) patrí
medzi technológie, ktoré vedia dodávať veľké objemy elektriny rýchlo – ak štát
nastaví rozumné pravidlá.
SAPI dlhodobo upozorňuje,
že nejde len o to, koľko parkov postavíme, ale či dokážeme vytvoriť prostredie,
v ktorom sa projekty povoľujú predvídateľne a v primeraných lehotách a sieť
sa plánuje dopredu (pripojiteľnosť a flexibilita).
Ak to neurobíme,
riskujeme, že sa priemyselné investície a zelené dodávateľské reťazce presunú
tam, kde je energia lacnejšia a dostupnejšia.
1.
Zrýchliť
povoľovanie veterných a fotovoltických projektov – jasné procesy, lehoty a
zodpovednosti.
2.
Zabezpečiť
kapacity siete a plán pripojiteľnosti – bez sietí a flexibility budú aj dobré
projekty stáť v rade.
3.
Dať
investorom predvídateľnosť – aukcie, harmonogram, pravidlá a transparentné
podmienky.
4.
Ukázať
podporu štátu a politických špičiek pre projekty OZE.
5. Prepájať OZE s elektrifikáciou ekonomiky – priemysel, služby, doprava a teplárenstvo potrebujú čistú elektrinu v dostatočnom objeme.
