Štúdia SAPI: Vysoký potenciál rozvoja veternej energetiky ničí podnikateľské prostredie

SAPI
23. 11. 2022



TLAČOVÁ SPRÁVA

23. november 2022

   


Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) predstavila v stredu, dňa 23. novembra 2022, na tlačovej konferencii unikátnu Štúdiu rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Dokument vypracovaný odbornou skupinou v rámci SAPI analyzuje národné strategické dokumenty a legislatívu relevantnú pre oblasť rozvoja veternej energetiky. Na základe širokého zapojenia aktérov štúdia identifikuje najzásadnejšie bariéry rozvoja tohto odvetvia a ponúka aj nadväzujúcu sériu politických odporúčaní na naštartovanie rastu získavania energie z vetra na Slovensku. Prirodzenou súčasťou tlačovej konferencie sa stala aj prezentácia vybraných výsledkov Štúdie veterného potenciálu Slovenska, ktorú v tomto roku pripravil pre SAPI rakúsky Energiewerkstatt.

  

Slovensko dlhodobo neplní plány v oblasti rozvoja veternej energie

Štúdia rozvoja veternej energetiky na Slovensku podrobuje analýze kľúčové strategické dokumenty vlády SR relevantné pre rast tohto udržateľného sektora. Ciele rozvoja získavania elektrickej energie z vetra vyplývajúce z aktuálneho Národného energetického a klimatického plánu (NECP) dáva dokument do porovnania so súčasnými inštalovanými kapacitami a to najmä vo svetle neustále pretrvávajúcich bariér. Už minulý rok SAPI upozorňovalo, že od roku 2003 nevznikla na Slovensku žiadna nová veterná elektráreň. „Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 MW veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už 100 MW inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 MW. Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy a spôsobe ich realizovania. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa v SAPI rozhodli vypracovať Štúdiu rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Veríme, že štúdia pomôže zákonodarcom a kompetentným pri ďalších plánoch a rozhodnutiach, s ktorými budeme radi závery ďalej konzultovať,“ približuje riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. 

  

Odborníci kritizujú zlé podnikateľské prostredie

Dôležitou súčasťou štúdie SAPI je okrem expertných rozhovorov aj dotazníkový prieskum, zaslaný 45 relevantným respondentom, resp. inštitúciám, medzi ktorými boli, okrem iných, zástupcovia developerov, advokátskych kancelárií, distribučných a konzultačných spoločností, finančných inštitúcií, či akademickej sféry. Z výsledkov vyplýva, že takmer 90 % z nich hodnotí kvalitu investičného prostredia a to špecificky pre projekty vo veternej energetike v SR ako veľmi zlú, resp. zlú. Zároveň, až 82 % respondentov upozorňovalo na neprimeranú dĺžku administratívnych a povoľovacích procesov súvisiacich s realizáciou projektov výstavby veterných elektrární na Slovensku.

   

Najzásadnejšie bariéry rozvoja veternej energetiky na Slovensku

Slovensko má potenciál pre rozvoj veternej energetiky, máme ciele, ako aj potencionálnych investorov. Napriek veľmi silným predpokladom však veterné elektrárne stále nepribúdajú. Štúdia SAPI odkrýva, že dôvodom je séria viacerých druhov bariér. V prvom rade ide o legislatívne (t. j., hodnotiace procesy podľa EIA, administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární), regulačné (tzv. stop stav a G-komponent), ako aj o administratívne bariéry (nepredvídateľnosť procesu EIA, predlžovanie povoľovacích procesov a nevyhnutnosť splnenia podmienky charakteru tzv. výrobného územia pri územnoplánovacej dokumentácii). Pri technických bariérach hovoríme predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.

 

„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Súčasťou dokumentu sa tak stala séria národných politických odporúčaní, ktorých pretavenie do praxe pomôže nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj Slovensku pri plnení jeho cieľov v oblasti rozvoja sektora udržateľnej energetiky smerujúceho, okrem iného, k tvorbe zelených pracovných miest, posilneniu energetickej bezpečnosti, ako aj plneniu klimatických záväzkov štátu. Zistenia, ku ktorým sme dospeli, jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov SR,“ uzatvára autor štúdie Ing. Mgr. Boris Valach, PhD. 

 

Až 20 % územia SR môžu pokrývať veterné elektrárne

Častým argumentom odporcov veternej energetiky na Slovensku je, že na jeho území nie sú dostatočné prírodné podmienky na využitie energie z vetra, ako je tomu napríklad v susednom Rakúsku. Spomínané tvrdenia definitívne vyvracia Štúdia veterného potenciálu Slovenska, ktorú pre SAPI realizoval Energiewerkstatt v tomto roku. V odbornom dokumente rakúski výskumníci zaradili do analýz meteorologické a geografické údaje, terénne charakteristiky, ako aj základné environmentálne kritériá. Rovnako brali do úvahy odstupové vzdialenosti od obydlí a, samozrejme, aj podmienku splnenia spomínanej dostatočnej veternosti. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií bol vyčíslený teoretický technický potenciál veternej energetiky na Slovensku na úrovni približne 168.000 MW, čo predstavuje 420.000 GWh. Pre lepšiu predstavu tiež dodávame, že modernizovaný prvý a druhý blok AE Mochovce vyrábajú spolu ročne iba necelé 2 % z uvedeného množstva elektriny. Spomínaný prírodný potenciál bol lokalizovaný na približne 20 % územia (9.765 km2) krajiny, hoci je potrebné zdôrazniť, že stále ide iba o hrubý obraz pri identifikovaní možností a príležitostí rozvoja veternej energetiky na Slovensku.

 

„Výsledky štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu krízu čelí veľkým výzvam. Je na čase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ uzatvára Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.

  

 

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk

Komentáre

Súvisiace

Estónsko podporí rozvoj vetra skrátením plánovania projektov

S energetickou krízou bojujú európske krajiny rôznym spôsobom. Príkladom je Estónsko, kde ministerstvo financií predložilo vláde novely zákona, ktoré umožnia skrátiť samosprávam plánovanie veterných elektrární o dva až tri roky.

30. 11. 2022VIAC

 

Duslo Šaľa vsádza na obnoviteľné zdroje – vietor, slnko a batérie pre energetickú samostatnosť

Spoločnosť Duslo Šaľa predstavila svoj zámer vybudovať veterný park o veľkosti šiestich alebo siedmych veterných turbín. Podľa materiálu, ktorý spoločnosť poskytla na posúdenie vplyvov na životné prostredie, má nový veterný park stáť na území, ktoré je aktuálne vyhradené na poľnohospodárske účely.

18. 10. 2022VIAC

 

Svetové trendy vo veternej energetike

Európska platforma Wind Europe priniesla správu o investičných trendoch 2021 v oblasti európskej veternej energetiky.

11. 05. 2022VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek