TLAČOVÁ SPRÁVA
23. november 2022
Slovenská
asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) predstavila v stredu, dňa 23.
novembra 2022, na tlačovej konferencii unikátnu Štúdiu rozvoja veternej
energetiky na Slovensku. Dokument vypracovaný odbornou skupinou v rámci SAPI
analyzuje národné strategické dokumenty a legislatívu relevantnú pre oblasť
rozvoja veternej energetiky. Na základe širokého zapojenia aktérov štúdia
identifikuje najzásadnejšie bariéry rozvoja tohto odvetvia a ponúka aj
nadväzujúcu sériu politických odporúčaní na naštartovanie rastu získavania
energie z vetra na Slovensku. Prirodzenou súčasťou tlačovej konferencie sa
stala aj prezentácia vybraných výsledkov Štúdie veterného potenciálu Slovenska,
ktorú v tomto roku pripravil pre SAPI rakúsky Energiewerkstatt.
Slovensko dlhodobo neplní plány v oblasti
rozvoja veternej energie
Štúdia
rozvoja veternej energetiky na Slovensku podrobuje analýze kľúčové strategické
dokumenty vlády SR relevantné pre rast tohto udržateľného sektora. Ciele
rozvoja získavania elektrickej energie z vetra vyplývajúce z aktuálneho
Národného energetického a klimatického plánu (NECP) dáva dokument do porovnania
so súčasnými inštalovanými kapacitami a to najmä vo svetle neustále
pretrvávajúcich bariér. Už minulý rok SAPI upozorňovalo, že od roku 2003 nevznikla na Slovensku
žiadna nová veterná elektráreň. „Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa
Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 MW veternej energie do roku 2030.
Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už 100 MW
inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 MW. Je skvelé, že máme plány, no
vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy a spôsobe ich
realizovania. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa v SAPI
rozhodli vypracovať Štúdiu rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Veríme, že
štúdia pomôže zákonodarcom a kompetentným pri ďalších plánoch
a rozhodnutiach, s ktorými budeme radi závery ďalej konzultovať,“
približuje riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE
(SAPI) Ján Karaba.
Odborníci kritizujú zlé podnikateľské
prostredie
Dôležitou
súčasťou štúdie SAPI je okrem expertných rozhovorov aj dotazníkový prieskum,
zaslaný 45 relevantným respondentom, resp. inštitúciám, medzi ktorými boli,
okrem iných, zástupcovia developerov, advokátskych kancelárií, distribučných
a konzultačných spoločností, finančných inštitúcií, či akademickej sféry.
Z výsledkov vyplýva, že takmer 90 % z nich hodnotí kvalitu
investičného prostredia a to špecificky pre projekty vo veternej energetike v
SR ako veľmi zlú, resp. zlú. Zároveň, až 82 % respondentov upozorňovalo na
neprimeranú dĺžku administratívnych a povoľovacích procesov súvisiacich
s realizáciou projektov výstavby veterných elektrární na Slovensku.
Najzásadnejšie bariéry rozvoja veternej
energetiky na Slovensku
Slovensko má
potenciál pre rozvoj veternej energetiky, máme ciele, ako aj potencionálnych
investorov. Napriek veľmi silným predpokladom však veterné elektrárne stále
nepribúdajú. Štúdia SAPI odkrýva, že dôvodom je séria viacerých druhov bariér.
V prvom rade ide o legislatívne (t. j., hodnotiace procesy podľa
EIA, administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu
a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární), regulačné
(tzv. stop stav a G-komponent), ako aj o administratívne bariéry
(nepredvídateľnosť procesu EIA, predlžovanie povoľovacích procesov a
nevyhnutnosť splnenia podmienky charakteru tzv. výrobného územia pri
územnoplánovacej dokumentácii). Pri technických bariérach hovoríme
predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za
pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a
postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných
pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.
„Všetky bariéry,
ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej
podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Súčasťou dokumentu sa
tak stala séria národných politických odporúčaní, ktorých pretavenie do praxe pomôže
nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj Slovensku pri plnení jeho cieľov
v oblasti rozvoja sektora udržateľnej energetiky smerujúceho, okrem iného,
k tvorbe zelených pracovných miest, posilneniu energetickej bezpečnosti,
ako aj plneniu klimatických záväzkov štátu. Zistenia, ku ktorým sme dospeli,
jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje
finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový
a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom
odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu
dekarbonizačných cieľov SR,“ uzatvára autor štúdie Ing. Mgr. Boris Valach, PhD.
Až 20 % územia SR môžu pokrývať veterné
elektrárne
Častým
argumentom odporcov veternej energetiky na Slovensku je, že na jeho území nie
sú dostatočné prírodné podmienky na využitie energie z vetra, ako je tomu
napríklad v susednom Rakúsku. Spomínané tvrdenia definitívne vyvracia Štúdia
veterného potenciálu Slovenska, ktorú pre SAPI realizoval Energiewerkstatt
v tomto roku. V odbornom dokumente rakúski výskumníci zaradili do
analýz meteorologické a geografické údaje, terénne charakteristiky, ako aj
základné environmentálne kritériá. Rovnako brali do úvahy odstupové
vzdialenosti od obydlí a, samozrejme, aj podmienku splnenia spomínanej dostatočnej
veternosti. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií bol vyčíslený teoretický
technický potenciál veternej energetiky na Slovensku na úrovni približne
168.000 MW, čo predstavuje 420.000 GWh. Pre lepšiu predstavu tiež dodávame,
že modernizovaný prvý a druhý blok AE Mochovce vyrábajú spolu ročne iba
necelé 2 % z uvedeného množstva elektriny. Spomínaný prírodný
potenciál bol lokalizovaný na približne 20 % územia (9.765 km2)
krajiny, hoci je potrebné zdôrazniť, že stále ide iba o hrubý obraz pri
identifikovaní možností a príležitostí rozvoja veternej energetiky na
Slovensku.
„Výsledky
štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri
zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu
krízu čelí veľkým výzvam. Je na čase, aby sa prestalo na projekty veterných
elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v
krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy,
aké čakajú aj nás,“ uzatvára
Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk