TLAČOVÁ
SPRÁVA
Slovensko v boji
s klimatickou zmenou nesplní ani požiadavky EÚ, iba jadrová energia nám
nebude stačiť
Slovensko nemusí splniť požiadavky
EÚ v oblasti dosiahnutia uhlíkovej neutrality a boja s klimatickou
zmenou. Národný energetický a klimatický plán, ktorý definuje ciele aj
v oblasti nových zdrojov na výrobu energií vrátane elektriny, je podľa
SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky nedostatočný. Navyše, ako
ukazuje scenár Prognostického ústavu SAV, spotreba elektrickej energie bude
vplyvom dekarbonizácie a elektrifikácie spotreby v priemysle, doprave i
budovách rásť. Navyše, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie bude nevyhnutný aj v prípade
výstavby nového jadrového zdroja.
Klimatickú zmenu pociťuje
Slovensko už dnes, a to nielen formou škôd na majetku obyvateľov
a štátu v dôsledku povodní spôsobených prívalovými dažďami, ale aj
v oblasti poľnohospodárstva. Napriek tomu, ako aj požiadavkám EÚ na
dosiahnutie klimatickej neutrality, nerieši slovenský Národný energetický
a klimatický plán (NEKP) tieto výzvy podľa SAPI dostatočne ambiciózne. „Vláda SR nielenže schválila tento plán v apríli s viac
ako 9-mesačným omeškaním, ale aj ciele, ktoré sme si stanovili napríklad v oblasti
nových zelených zdrojov a úspor energií, sú nižšie, ako nám vyplýva z požiadaviek
legislatívy EÚ,“ upozorňuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI –
Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Čo hovoria čísla
Slovensko by totiž podľa
prijatých záväzkov malo do roku 2030 pokryť 35 % spotreby energií práve z
obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Návrh NEKP, ktorý zaslal rezort
hospodárstva komisii, však počíta iba s 25 %-ným podielom. Navyše, bez
odstránenia bariér pre výstavbu OZE nielenže Slovensko nedosiahne požadovanú
úroveň zelených zdrojov, ale sa aj stane po roku 2030 závislé na dovoze
elektriny z iných krajín. Aj preto by rezort hospodárstva mal podľa SAPI upraviť
NEKP zohľadňujúc toto riziko a štát zároveň začať prijímať opatrenia na
podporu rozvoja OZE. „O snahe vlády zabezpečiť plyn, za ktorý zaplatíme iným
krajinám, počujeme stále. O tom, ako bude reálne riešiť hroziaci
nedostatok elektriny, nepočuť prakticky nič - okrem plánu na výstavbu nového
jadrového zdroja,“ upozorňuje J. Karaba.
Na Slovensku sa totiž
musí pripraviť na to, že v nadchádzajúcich rokoch bude pomerne významne rásť
spotreba elektriny, a to vzhľadom na elektrifikáciu technológií v
priemysle, už prebiehajúci prechod domácností na kúrenie elektrinou
v rámci využívania tepelných čerpadiel, ale aj rozvoj elektromobility. „Dokonca aj analýza štátneho Útvaru hodnoty za peniaze hovorí
o tom, že v prípade výstavby nového jadrového zdroja budeme
potrebovať 8000 megawattov výkonu veterných elektrární, pričom dnes sú
v prevádzke 3 megawatty. V prípade fotovoltických elektrární je to
9000 megawattov, pričom dnes máme len 1100 megawattov,“ upozorňuje
J. Karaba. Práve NEKP by preto mal obsahovať jasnú stratégiu, a najmä
opatrenia, ktoré odstránia bariéry, ktoré dnes brzdia investície do zelených
zdrojov.
Čo hovorí scenár SAV
Slovensko by mohlo totiž
v roku 2050 aj podľa tzv. „zeleného scenára“ dosiahnutia klimatickej
neutrality potrebovať až 50 terawathodín elektriny ročne. Scenár vypracoval
Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied. Dnes je pritom ročná spotreba
elektriny na Slovensku len približne 30 terawatthodín. Nedostatku elektriny
však budeme aj podľa tohto scenára ako krajina čeliť už skôr. „Už v roku 2035, teda o desať rokov, môže spotreba
elektriny vzrásť na takmer 40 terawatthodín, teda o tretinu viac
oproti dnešku. Práve obnoviteľné zdroje energie by mohli byť kľúčové pre
pokrytie tohto nárastu spotreby,“ vysvetľuje Martina
Repíková z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Ako dodáva J. Karaba,
v tom čase totiž nebude dokončený ani vládou avizovaný nový jadrový zdroj.
Vzhľadom na skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární, najmä
s predlžovaním a predražovaním ich výstavby nielen v Európe, je
podľa neho otázne, či bude dokončený v roku 2040. „Veterné, fotovoltické, vodné, či geotermálne elektrárne sa dajú
postaviť omnoho rýchlejšie. Bavíme sa o rokoch, ak nenarážajú na bariéry
v zákonoch a pri povoleniach. Aj scenár SAV hovorí, že Slovensko má
dostatočný potenciál do roku 2035 zabezpečiť elektrinu z až 2500
megawattov kapacity veterných elektrární, a 7600 megawattov fotovoltických
elektrární,“ upozorňuje J. Karaba.
Čo prinesú OZE Slovensku
Podľa J. Karabu v dôsledku
zlého nastavenia NEKP-u hrozí nielen to, že Slovensko sa nebude blížiť
k uhlíkovej neutralite, a teda dostatočne sa podieľať na boji
s klimatickou zmenou. Výsledkom bude aj závislosť na dovoze elektriny
a jej vyššia cena už v najbližších rokoch. „Kapacity zelených zdrojov rastú vo svete násobne rýchlejšie ako
kapacity jadrových, plynových, či uhoľných elektrární. A to nielen v EÚ,
ale najmä v krajinách ako je Čína, India, či USA. Dôvod je jednoduchý,
veterné a fotovoltické elektrárne dnes patria k najlacnejším
bezemisným zdrojom elektriny. Tým pozitívne vplývajú na pokles cien elektriny
pre domácnosti a priemysel v týchto krajinách,“ dodáva J.
Karaba.
Vláda by preto podľa SAPI
mala prehodnotiť ciele, ktoré si nastavila v oblasti využívania OZE,
nielen v rámci výroby elektriny, ale napríklad aj v doprave, či
znižovania spotreby energií. „Aj v prípade
znižovania spotreby energií Slovensko poslalo Európskej komisii vlastný cieľ,
ktorý je už teraz o 11 percent nižší ako cieľ, ktorý nám vyplýva
z prijatých záväzkov voči Európskej únii,“ dodáva J.
Karaba.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter
Marčan
riaditeľ SAPI PR agentúra
ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910
984 243