V Bratislave 16. októbra 2025
TLAČOVÁ SPRÁVA
Meškanie implementácie smernice RED III brzdí rozvoj
obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku
Slovensko výrazne zaostáva pri zavádzaní pravidiel, ktoré by umožnili
rýchlejší a lacnejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Kým iné
európske krajiny už prijali zjednodušené procesy povoľovania, Slovensko dodnes
neimplementovalo kľúčové časti smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie
(RED III). Dôsledkom sú vyššie ceny energií, zmeškané investičné príležitosti a
pomalší prechod k energetickej nezávislosti.
Zatiaľ čo iné krajiny už vytvorili jednoduché a predvídateľné procesy
povoľovania OZE, Slovensko ani po dvoch rokoch nestihlo v plnej miere pretaviť
do našich zákonov kľúčovú smernicu EÚ pre túto oblasť – tzv. smernicu RED III. „Každá
prekážka, ktorú odstránime, znamená lacnejšiu energiu, viac pracovných miest a
väčšiu energetickú bezpečnosť. Implementácia smernice nie je formalita — je to
otázka ekonomického a sociálneho rozvoja,“ zdôrazňuje Ján Karaba, riaditeľ
SAPI.
Smernica RED III má za cieľ zrýchliť a zjednodušiť procesy výstavby
OZE, ktoré pomáhajú znižovať ceny energií. Podľa analýzy transpozície RED III,
ktorú pripravila SAPI, Slovensko nezabezpečilo včasné prijatie viacerých
opatrení. „Napríklad už v máji malo mať identifikované oblasti vhodné pre
rozvoj OZE – základ pre vznik tzv. akceleračných zón. Tie však dodnes neboli
predstavené,“ upozorňuje J. Karaba.
Štyri kroky k naštartovaniu zelenej transformácie
SAPI vo svojej analýze identifikovala štyri oblasti, ktorých riešenie by
zásadne urýchlilo rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku:
1.
Zrýchlené povoľovanie repoweringu
Modernizácia
starších zariadení by mala byť jednoduchšia a zosúladená s RED III. Zvýšenie
výkonu o viac ako 15 % by si nevyžadovalo opakovanie celého povoľovacieho
procesu.
2.
Akceleračné zóny pre OZE
Po vzore
iných krajín by Slovensko malo určiť zóny s vhodnými podmienkami pre výstavbu
veterných a solárnych elektrární. Pre tieto zóny by sa zaviedlo zrýchlené
posudzovanie vplyvov (SEA) a jasná metodika pre ich vyhlasovania.
3. Jednotné
kontaktné miesto
Dnes sú právomoci rozdelené medzi viacero úradov, čo spôsobuje duplicitu
a meškania. SAPI preto navrhuje centralizovať všetky kompetencie pod jeden
orgán – Slovenskú inšpekciu životného prostredia alebo nový koordinačný úrad.
Investori by tak mali jedno kontaktné miesto, kde by vyriešili všetky
povoľovacie procesy, tak ako tomu je napríklad na Cypre.
4. Prevažujúci
verejný záujem
Schválenie tzv. „zberného zákona“ by potvrdilo, že projekty OZE sú vo
verejnom záujme a posilnilo by dôveru investorov.
Príklady zo zahraničia ukazujú, že to funguje
Slovensko sa v rámci témy naštartovania zelenej transformácie môže inšpirovať
viacerými krajinami EÚ. Napríklad aj Nemeckom, ktoré prijalo tzv. Solárny balík
I – novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a energetickom priemysle.
Vďaka tomu sa výstavba nových zariadení urýchlila bez zníženia
environmentálnych štandardov. „Podobný prístup by mohol na Slovensku znížiť
ceny elektriny, zlepšiť energetickú bezpečnosť a priniesť nové investície do
regiónov“, vysvetľuje J. Karaba.
Spoločná analýza SAPI
a Slovenskej akadémie vied, ako aj dáta Útvaru hodnoty za peniaze, totiž potvrdzujú, že Slovensko bude už po roku
2030 potrebovať ďalšie tisíce megawattov nových kapacít fotovoltických
a veterných elektrární. Podľa SAPI je rýchla a dôsledná implementácia
smernice RED III cestou ako zreálniť pokrytie týchto potrieb lacnej energie pre
priemysel, ale aj domácnosti.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter
Marčan
riaditeľ SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910
984 243
Členská zóna
