ÚVOD → AKTUALITY → Tlačové správy
V Bratislave 19. novembra 2026
TLAČOVÁ SPRÁVA
Za drahú elektrinu na Slovensku nemôže
nemecká burza. Rozhoduje aj situácia v našom regióne
Hoci Slovensko dokáže vyrábať veľkú časť elektriny za relatívne nízke
náklady, jej veľkoobchodné ceny patria často medzi vyššie v Európe. Dôvodom
však nie je „nemecká burza“, ako sa opakovane vyjadrujú predstavitelia
Vlády SR, ale napríklad
aj Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví. Na slovenské ceny vplýva aj nedostatok elektriny v Maďarsku a v juhovýchodnej
Európe, spoločný trh však priniesol tento rok historické minimum ceny elektriny
u nás, a to mínus 500 eur za megawatthodinu. Kľúčom k znižovaniu
cien je podľa SAPI - Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky väčší rozvoj
obnoviteľných zdrojov, batériových úložísk, modernizácia sietí a flexibilnejšie
využívanie elektriny.
Elektrina vyrobená na Slovensku automaticky
neznamená lacnú elektrinu pre slovenské domácnosti a podniky. Jej veľkoobchodná
cena sa totiž netvorí podľa toho, koľko stojí výroba v domácich elektrárňach,
ale na základe ponuky a dopytu na prepojenom európskom trhu. „Nie je teda
pravda, že by nám nemecká burza predražovala cenu elektriny. Ponuka a
dopyt na prepojenom európskom trhu, a teda aj cena, zohľadňujú aj možnosti
prenosu elektriny medzi krajinami. Slovensko má vlastnú obchodnú zónu a
elektrina u nás môže byť v rovnakom čase drahšia, ale aj lacnejšia než v
Nemecku,“ vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie
udržateľnej energetiky.
Prepojený trh
Prepojený európsky trh umožňuje obchodovať s
elektrinou medzi krajinami, využívať lacnejšie zdroje a pokrývať spotrebu aj
pri nedostatku domácej výroby. Ceny jednotlivých krajín sa pritom navzájom
ovplyvňujú a ich rozdiely závisia aj od dostupnej kapacity cezhraničných
vedení. „Slovenské ceny ovplyvňuje aj dopyt po elektrine v Maďarsku a
juhovýchodnej Európe. Ak v regióne chýba dostupná výroba a dovoz lacnejšej
elektriny nestačí pokryť jeho potreby, cenový tlak sa môže prenášať aj na náš
trh. Aj preto môže byť veľkoobchodná cena na Slovensku v rovnakom čase vyššia
než v Nemecku,“ dodáva Ján Karaba.
Prepojený
európsky trh tak umožňuje, aby elektrina prúdila z oblastí v tom čase nižšími
cenami do oblastí, kde je v tom čase elektrina nedostatková a teda drahšia.
To pomáha zabezpečiť dodávky a efektívnejšie využívať elektrárne, zároveň však
môže zvyšovať ceny v krajinách, ktoré susedia s drahšími trhmi. „Slovensko
je práve jednou časťou tejto diaľnice pre elektrinu. Aj preto je cena elektriny
na Slovensku výrazne citlivejšia na zmeny ceny v iných regiónoch Európy,“ dodáva
J. Karaba.
Faktom je, že cenu ovplyvňuje aj tzv. najdrahšia
elektrina na trhu, ktorá je potrebná na pokrytie spotreby elektriny. Ak ide o
výrobu z plynu alebo uhlia, do tejto ponuky sa premietajú aj náklady na palivo
a emisné povolenky. Preto môže byť trhová cena výrazne vyššia než prevádzkové
náklady jadrových, vodných, veterných či slnečných elektrární. „Čím viac
lacnej elektriny dokážeme uskladniť a využiť v čase jej nedostatku, tým menej
budeme odkázaní na drahú výrobu z plynu a uhlia. Práve batériové úložiská môžu
zmierniť cenové špičky a obmedziť vplyv cien fosílnych palív a emisných
povoleniek na cenu elektriny,“ dodáva J. Karaba.
Odpojiť či benefitovať?
Predstava,
že Slovensku stačí vystúpiť zo
spoločného európskeho trhu a predávať elektrinu za domáce výrobné náklady, prehliada podľa SAPI dôležitú
úlohu cezhraničného obchodovania. „Ani krajina, ktorá za celý rok vyrobí
viac elektriny, než spotrebuje, nemusí mať dostatok výroby v každej hodine. Aj
Slovensko pravidelne elektrinu dováža a naopak, samozrejme, vyváža
prebytky, napríklad aj z jadrových zdrojov, ktorých výkon sa v čase
poklesu spotreby ťažšie znižuje. Práve spoločný trh nám umožňuje elektrinu
dovážať, keď ju potrebujeme, a vyvážať, keď máme prebytok,“ dodáva Ján
Karaba.
Navyše spoločný trh prináša na konci dňa aj úsporu
pre spotrebiteľov. Podľa analýzy európskeho energetického regulátora ACER,
ktorého členom je aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, prinieslo
cezhraničné obchodovanie s elektrinou v Európe v roku 2021 spoločenské prínosy
približne 34 miliárd eur. „Aj na Slovensku vidíme tento efekt, keďže nám
citeľne rastie počet dní, keď nielenže za elektrinu na trhu nič nezaplatíte,
ale vám dokonca výrobca platí za jej odobratie,“ dodáva J. Karaba. Tento
rok to do polovice júla bolo podľa údajov štátnej spoločnosti OKTE (Organizátor
krátkodobého trhu s elektrinou) už takmer 10 dní, pričom záporné ceny dosiahli tento rok
u nás svoje historické minimum 500 Eur za megawatthodinu. Toľko mohol
spotrebiteľ zinkasovať od obchodníkov na trhu za jej spotrebu, namiesto toho že
im platil on.
Slovensko podľa SAPI vie časť podmienok pre nižšie
ceny ovplyvniť samo. Z dlhodobého hľadiska môžu k nižším cenám prispieť
investície do domácich lacnejších obnoviteľných zdrojov elektriny, do rozvoja
sietí, akumulácie energie a zvýšenia flexibility aj na strane spotreby. „Potrebujeme
rýchlejšie a predvídateľné povoľovanie obnoviteľných zdrojov, transparentné
pripájanie do sietí a tarifné podmienky, ktoré podporia využívanie batérií a
flexibility. Tak umožníme, aby sa viac dostupnej elektriny dostalo k podnikom a
domácnostiam v čase, keď ju potrebujú,“ uzatvára Ján Karaba.

Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter Marčan
riaditeľ SAPI PR agentúra
ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910 984 243