ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
V Bratislave 9. september
2024
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Aj na Slovensku sa dala minulý
rok kúpiť elektrina za zápornú cenu
Až 90-krát mohli
obchodníci s elektrinou na Slovensku v roku 2023 získať elektrinu a nielenže
za ňu nezaplatiť, ale dokonca za jej kúpu dostať zaplatené. Podľa Agentúry
Európskej únie pre spoluprácu regulačných organov v oblasti energetiky
(ACER), ktorej členom je aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR, to podobne
ako v iných krajinách EÚ súviselo najmä s výrazným
zvýšením výroby zelenej elektriny
z veterných a fotovoltických elektrární.
Fenomén záporných cien
elektriny, kedy ju kupujúci môže získať s tým, že za elektrinu nezaplatí,
ale naopak dostane zaplatené, sa minulý rok netýkal iba Slovenska. Napríklad vo
Fínsku mali podľa údajov ACER v roku 2023 až 481-krát záporné ceny
elektriny, v Nemecku 300-krát a v susednej Českej republike
131-krát. „Všetko sú to krajiny, ktoré sú vo využívaní
obnoviteľných zdrojov energie pred nami, a Česká republika napríklad aj
v oblasti výstavby veterných elektrární významne zjednodušila ich
povoľovanie,“ dodáva Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI - Slovenskej
asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).
Záporné ceny elektriny vznikajú
najmä v čase, kedy v danej krajine výroba prevyšuje spotrebu,
a zároveň chýbajú kapacity prenosových sietí, ktoré by umožnili tieto
prebytky vyviezť do inej krajiny. Napríklad v Nemecku kvôli tomu museli
obmedziť výrobu až 10 terrawatthodín elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie. Len pre porovnanie ide o tretinu z celkovo vyrobenej elektriny na
Slovensku. „Ak by boli dostatočné kapacity prenosovej sústavy na
jej vývoz, výrobcovia z Nemecka by ju ponúkali v iných krajinách za
nižšiu cenu, čím by tlačili na pokles cien elektriny aj tam,“ vysvetľuje
J. Lacko.
Lacná a dostupná
energia z obnoviteľných zdrojov tak tlačí na znižovanie cien elektriny v
celej Európe. Práve minulý rok vzrástol podiel OZE na celkovo vyrobenej
elektrine v Európskej únii (EÚ) až na 45 %, a to najmä vďaka
fotovoltickým a veterným elektrárňam. „V prípade Slovenska je
najväčší nevyužitý potenciál stále vo veternej energetike, keďže tu stále máme
iba päť veterných elektrární. Zatiaľ sa bohužiaľ od minulého roka, kedy vláda
prijala záväzok zrýchliť a zjednodušiť povoľovacie procesy, sa prakticky
žiadne z bariér neodstránili,“ upozorňuje J. Lacko.
ACER poukazuje aj na
potrebu investícií do nových kapacít sietí, čo by spotrebiteľom v Európe
umožnilo ešte viac profitovať z rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. „Aj na Slovensku je potrebné transparentne a dlhodobo plánovať
rozvoj kapacít siete, ak majú v budúcnosti slovenské domácnosti
a firmy vyťažiť maximum z tejto zelenej transformácie európskej
energetiky,“ dodáva J. Lacko. V súčasnosti sa
napríklad budujú nové siete v rámci cezhraničných projektov ACON a Danube InGrid,
v rámci ktorých sa zavádzajú aj inteligentné prvky do sústav a posilňuje
prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Len na tieto projekty poskytla
Európska únia 200 mil. eur.
Kontakt pre médiá
Ján Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného výboru
SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910
984 243
Slovenské domácnosti majú veľký záujem o vlastnú fotovoltiku, tepelné čerpadlo, biomasu či veternú elektráreň. Za necelý polrok od spustenia poskytovania dotácií z programu Zelená domácnostiam, alokovala Slovenská inovačná energetická agentúra už príspevky v objeme 65 % prostriedkov vyčlenených na tento účel až do roku 2029.
29. 01. 2025VIAC →
Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe.
24. 01. 2025VIAC →
Energetická politika Slovenska by nemala stáť na snahe dovážať ruský plyn, ale naopak na znižovaní jeho spotreby. Cestou je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, ako aj využívanie lokálnych zelených zdrojov energie. Na tieto opatrenia máme už teraz 4,2 miliardy eur v rámci eurofondov a nemusíme ich brať zo štátneho rozpočtu. Navyše, na plnenie cieľov stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.
14. 01. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek