Členská zóna
Európska komisia oznámila prípravu zmien rozpočtových pravidiel pre členské krajiny, ktoré sa rozhodnú investovať do energetiky a zvyšovania nezávislosti od dovozu energií. Krajiny by mohli získať dodatočný priestor až do výšky 0,3 % HDP ročne v rokoch 2026 až 2028 bez toho, aby automaticky narážali na pravidlá EÚ o deficite. Za týmto opatrením stoji potreba intenzívnejšieho posilnenia energetickej bezpečnosti a sebestačnosti EÚ, a to prostredníctvom znižovania závislosti na fosílnych palivách.
Hoci podrobnosti a definícia
oprávnených investícií v rámci tejto výnimky zatiaľ nie sú známe, pre
slovenskú energetiku by nešlo o maličkosť. Pri HDP Slovenska za rok 2025
by 0,3 % predstavovalo približne 410 miliónov eur ročne, pričom strop by
v našom prípade bol okolo 800-850 mil. eur. To je už významná čiastka,
najmä ak by ju štát alokoval na investície do obnoviteľných zdrojov, modernizácie
a budovania kapacít sietí, batérií, či ďalších prvkov flexibility a
energetickej efektívnosti.
Dôležité bude, čo Brusel nakoniec zaradí
medzi oprávnené investície. Posledné roky a takmer pravidelné energetické
krízy spojené s fosílnymi palivami nám však ukazujú, že znižovanie
závislosti na fosílnych palivách je cestou k stabilnejším a aj nižším
cenám energií. Slovensko pritom nie je v bezpečnej zóne. Podľa Eurostatu sme v
roku 2024 dovážali 53,5 % našich celkových energetických potrieb, pričom
v prípade ropy a plynu išlo stále najmä o ruský plyn
a ropu. Aj aktuálny konflikt v Iráne, a uzavretie Hormuzského
prieplavu, ukazujú, že ekonomika krajín energeticky závislých na globálnom
dianí je výrazne rizikovejšia z pohľadu cien energií.
