V Bratislave 11. júna 2025
TLAČOVÁ SPRÁVA
EÚ musí zvýšiť investície do sietí
a skladovania elektriny, pomôže aj ekonomike
Európska únia by mala v oblasti energetiky zvýšiť
výdavky do rozvoja sietí a skladovania energií, či zaviesť normy pre
kybernetickú bezpečnosť aj pre solárne elektrárne. Ročne totiž členské krajiny
zaplatia za fosílne palivá krajinám mimo EÚ 600 miliárd eur, ktoré by pomohli
európskej ekonomike a tvorbe pracovných miest. SAPI – Slovenská asociácia
udržateľnej energetiky a európske združenia z oblasti obnoviteľných
zdrojov energií vyzývajú členské krajiny, aby prijali záväzok zrýchlenia
investícií už na zasadnutí Rady pre energetiku, ktorá sa uskutoční 16. júna
2025.
Rozvoj
obnoviteľných zdrojov energie, ako aj podpora vzniku skladovacích kapacít a
budovanie sietí, predstavuje kľúčový krok k znižovaniu závislosti Európy od
dovozu fosílnych palív. „Ide nielen o otázku energetickej
bezpečnosti, ale aj otázku zlepšovania ekonomickej a životnej úrovne v EÚ.
Členské štáty v roku 2022 minuli na dovoz fosílnych palív viac ako 600
miliárd eur. Tieto peniaze by mohli v prípade vyššieho využívania obnoviteľných
zdrojov energie zostávať v ekonomikách členských krajín,“
upozorňuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej
energetiky.
Drahá zelená transformácia?
Nevyhnutným predpokladom pre prechod z fosílnych palív na
lokálne zelené zdroje sú samozrejme investície do sietí a skladovacích
kapacít. Európska komisia odhaduje, že si prechod na lokálne zelené zdroje do
roku 2050, teda v najbližších 25-tich rokoch, vyžiada investície do prenosových
a distribučných sietí vo výške približne 2,3
bilióna eur. „To je na prvý pohľad obrovská suma. Na druhej strane rovnakú
čiastku zaplatia členské krajiny za fosílne paliva iným krajinám mimo EÚ za necelé
štyri roky. Tieto peniaze navyše odídu z EÚ, a neprispievajú nijakým
spôsobom k ekonomickému rastu e a zamestnanosti,“ dodáva J. Karaba.
Naopak,
investície do výstavby a modernizácie sietí, ale aj skladovacích kapacít
by mohli ešte viac posilniť európsky energetický priemysel. Nielen realizácia
týchto infraštruktúrnych stavieb sa robí lokálnymi firmami, ale v Európe
a aj na Slovensku sú stovky firiem, ktoré vyrábajú potrebné technológie. V období,
kedy zjavne aj Európska únia bude nútená zavádzať ochranné clá v reakcii
na clá iných krajín, je ešte väčšia pravdepodobnosť, že peniaze pôjdu európskym
výrobcom. Teda podporia európsku ekonomiku, európske pracovné miesta namiesto ekonomiky
a pracovných miest v krajinách odkiaľ dovážame ropu, plyn, či uhlie,“
dodáva J. Karaba.
Viac investícií do sietí = vyššia bezpečnosť
Podľa SolarPower Europe by rýchlejší prechod na
obnoviteľné zdroje ušetril členským krajinám EÚ do roku 2030 až 30 miliárd
eur ročne, a do roku 2040 ročne až 160 miliárd
eur na výdavkoch za fosílne palivá. Riešenia, ktoré
znižujú závislosť na dovoze plynu a iných fosílnych palív, sú už k dispozícii. Nové
obnoviteľné zdroje už len medzi rokmi 2022 a 2024 umožnili EÚ znížiť dovoz
plynu o viac ako 60 miliárd m³ ročne. Okrem toho,
decentralizovaný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch je
odolnejší voči geopolitickým hrozbám a útokom, čo je dôvod, prečo SAPI a európske
združenia z oblasti OZE považujú energetickú transformáciu za dôležitú
súčasť európskej
bezpečnostnej stratégie.
SAPI preto vyzýva
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby na nadchádzajúcom zasadnutí
Rady
pre energetiku EÚ 16. júna 2025 v Bruseli podporilo prijatie
záväzkov pre urýchlenie využívania domácich obnoviteľných zdrojov energie,
skladovania energie a investícií do elektrifikácie, ktoré sú nevyhnutné pre
znižovanie závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív. „Rovnaká výzva išla zo
strany partnerských organizácií aj na príslušné ministerstvá v ostatných členských
krajinách. Diskusia by nemala byť či prechod a ako rýchlo, ale či si
môžeme dovoliť posielať dotáciu 600 miliárd eur ročne iným ekonomikám mimo EÚ,“ dodáva J. Karaba.
Podpora
výroby čistej energie v Európe je totiž podľa SolarPower Europe kľúčová aj z
hľadiska bezpečnosti. Ak bude výroba týchto technológií diverzifikovaná a zabezpečená
vo významnej miere európskym priemyslom, zníži sa aj technologická závislosť na
iných regiónoch. To však bude možné len vtedy, ak Európa zintenzívni svoje
úsilie v oblasti výstavby gigatovární na solárne panely a batérie priamo v členských
krajinách EÚ.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter
Marčan
riaditeľ SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910
984 243