1. apríl 2022
Veterné elektrárne
nemusia byť hrozbou pre vtáctvo
Na prvý apríl pripadá
Svetový deň vtáctva, ktorého cieľom je pomôcť ochrane vtákov a ich
biotopov. Práve ochrana vtáčích druhov je využívaná aj ako argument proti
výstavbe veterných elektrární. Odborníci sa však zhodujú, že pri správnom
postupe výstavby a prevádzky elektrárne sa vplyv na mortalitu vtáctva
výrazne znižuje. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI)
je presvedčená, že absencia reálnych skúseností sa na Slovensku pretransformovala
do mnohých mýtov, ktoré často nebývajú pravdivé. Podľa asociácie je
dôležité verejnosti vysvetľovať, aké sú reálne dopady veterných elektrární na
životné prostredie.
Prvý apríl poznajú
snáď všetci ako deň bláznov, no prvý aprílový deň je aj Svetovým
dňom vtáctva, pričom
história dňa siaha až 122 rokov do minulosti. V tomto mesiaci tiež
prilieta späť na územie Slovenska aj najviac sťahovavých vtákov. Cieľom
Svetového dňa vtáctva je obrátiť pozornosť verejnosti na nebezpečenstvá,
ktoré ohrozujú vtáctvo počas príletov do svojich hniezd a ničenie ich
biotopov na celom svete, ako aj pomôcť ich ochrane. Do diskusie sa tento rok
zapája aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), ktorá
chce poukázať, že obnoviteľné zdroje energie, vrátane veterných turbín,
predstavujú pri kvalitnej realizácie pre vtáctvo minimálnu hrozbu.
Kolízie vtáctva s
veternými turbínami sú na celom svete dôvodmi zvýšeného záujmu ochranárov
či aktívnej verejnosti. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE
(SAPI) je však presvedčená, že pri dobre vypracovanom projekte je pre vtáctvo
riziko minimálne. „Technológia vo
výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu.
Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili
rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto nadizajnované veterné
elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií, ktoré sa za
posledné roky znížilo z 20% na 3-5%,“ približuje Lucia Palmanová,
koordinátorka SAPI pre politiku OZE.
Proces posudzovania
vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorým musia projekty veterných elektrární
prejsť ešte pred zahájením samotnej výstavby predpokladá a vyžaduje
expertné skúmanie daného územia ornitológmi, pričom súčasným štandardným
obdobím sú 1 až 2 roky. V tomto období ornitológovia zisťujú, aké
druhy sa v danej lokalite vyskytujú, v akej miere, v akom čase a za akých
poveternostných podmienok (obzvlášť v prípade netopierov). Na základe
niekoľkomesačného pozorovania územia je možné vyhodnotiť realizovateľnosť
výstavby, prípadne nastaviť projekt tak, aby spôsoboval minimálne až nulové
dopady na vtáctvo. V susednom Rakúsku sa napríklad osvedčilo aj
vytváranie kompenzačných oblastí, kde sa na podporu miestnej fauny nechá časť
pôdy ležať ladom.
Hrozba pre netopiere?
Je nutné povedať, že
prakticky každá ľudská činnosť vytvára dopad na životné prostredie, pričom
kľúčové je vyhodnotenie prínosov a strát danej činnosti. Ani veterné
turbíny nie sú výnimkou. Je pravda, že môžu spôsobiť smrť netopierov, no dnes
vieme (na základe miestneho zisťovania aktivity netopierov, počasia
a rýchlosti vetra) vypočítať, kedy je najväčšie riziko, preletov
netopierov v danej lokalite a v predmetnom čase elektráreň
vypnúť. „Na mortalitu vtáctva majú veterné elektrárne minimálny dopad,
zvlášť v porovnaní so škodami, ktoré pre vtáctvo spôsobujú sklenené
plochy, mačky, pesticídy či cestná doprava,“ hodnotí ornitológ Radim
Kočvara, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných
elektrární v Českej republike.
Na Slovensku bude počet
turbín zanedbateľný
Po takmer 18 rokoch
sa začali na Slovensku plánovať nové veterné elektrárne. Bohaté skúsenosti zo
susedného Rakúska naznačujú, že obavy o bezpečnosť vtáctva v tejto
súvislosti nie sú opodstatnené. „Plánovaná výstavba na Slovensku, ktorá
počíta so zhruba 100 turbínami je oproti Rakúsku, kde je v prevádzke cez 1400
veterných elektrární, zanedbateľný počet. Vplyvy turbín na prirodzený
habitat vtáctva sú minimálne, na území Rakúska dokonca ročne stúpa výskyt
dravcov. Ak teda správne určíme lokalitu výstavby, nemusíme sa obávať
nárastu mortality vtáctva a netopierov. V Európe sú zaužívané osvedčené
postupy na minimalizáciu kolízií, ktoré na Slovensku stačí len uplatniť,“ približuje
skúsený ornitológ Andreas Traxler, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách
výstavby veterných elektrární v Rakúsku.
Obnoviteľné zdroje
energie sú dokázateľne menej škodlivé pre človeka i prírodu, než tradičné
fosílne palivá. Slovenská vláda naprieč ministerstvami avizuje podporu pre
čistú energetiku. Pri súčasnej plynovej kríze a neustále rastúcich cenách
energií sa nutnosť rozvíjať domácu zelenú energiu prejavuje o to
významnejšie. Otázka dnes už nestojí či budeme veterné parky stavať, ale kde a
ako. SAPI pri hľadaní odpovedí na túto otázku predpokladá súčinnosť vlády a
samospráv s vedeckou obcou a mimovládnym sektorom. Rozsiahla spolupráca
bude podľa asociácie zárukou, že výstavba bude predstavovať minimálny
negatívny dopad na životné prostredie.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk