Slovensko má k PVE Málinec až o 1,2 miliardy eur lacnejšiu, rýchlejšiu a ekologickejšiu alternatívu

V Bratislave 20. januára 2026

TLAČOVÁ SPRÁVA

Slovensko má k PVE Málinec až o 1,2 miliardy eur lacnejšiu, rýchlejšiu a ekologickejšiu alternatívu

Projekt PVE Málinec podľa SAPI nespĺňa kritériá významnej investície vo verejnom záujme a zároveň nepredstavuje najlepšie riešenie pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Pre potreby rozvoja slovenskej energetiky sú rýchlejším a ekologickejším riešením priemyselné batériové úložiská (BESS – Battery Energy Storage System). Výstavba 600 megawattov BESS by navyše stála až o 1,2 miliardy eur menej.

Slovenská energetika bude nielen podľa SAPI v budúcnosti potrebovať kapacity na uskladnenie elektriny a poskytovanie podporných služieb, ktoré pomáhajú zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť prenosu a dodávky elektriny. A to aj v súvislosti s budúcim rozvojom lacných obnoviteľných zdrojov energie, akými sú fotovoltické a veterné elektrárne. O tento rozvoj sa opiera aj zdôvodnenie Ministerstva životného prostredia SR pre štatút významnej investície pre PVE Málinec. „Je paradoxné, že v žiadosti sa MŽP odvoláva na budúci rozvoj veternej energetiky, avšak minister Taraba opakovane verejne vyhlásil, že kým bude ministrom, žiadny veterný park nepovolí,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

BESS znižujú ceny elektriny

Výstavba skladovacích kapacít, aj vo forme veľkých batériových úložísk, umožňuje maximalizovať pozitívny vplyv nielen obnoviteľných zdrojov energie na ceny elektriny na trhu. Elektrina sa totiž uskladňuje v čase jej prebytku, keď ju výrobcovia predávajú čoraz častejšie až za záporné ceny. Následne ju batériové úložiská, tak ako aj PVE, dodávajú do siete v čase jej nedostatku, čím znižujú trhovú cenu. „Do siete totiž nemusia v čase nedostatku dodávať elektrinu drahé, najmä plynové elektrárne, ktoré potom zvyšujú trhovú cenu pre všetkých odberateľov,“ vysvetľuje J. Karaba.

Batériové úložiská dokážu podľa SAPI poskytovať rýchle podporné služby pre stabilitu siete efektívnejšie než prečerpávacie elektrárne, najmä tam, kde je vysoký dopyt po elektrine. Ďalšie služby, ako je napríklad zotrvačnosť, zabezpečujú jadrové elektrárne. PVE Málinec sa preto podľa analýzy SAPI nejaví ako riešenie zodpovedajúce súčasným trendom ani reálnym potrebám slovenskej elektrizačnej sústavy. Potvrdzuje to aj fakt, že projekt sa neobjavuje v Desaťročnom pláne rozvoja prenosovej sústavy SEPS.

Lacnejšie, ekologickejšie a rýchlejšie riešenia

Podľa SAPI by minister Tomáš Taraba celý zámer pozastaviť, respektíve v prípade jeho predloženia by tak mala spraviť vláda. Najprv by totiž mali verejnosti predložiť analýzu variantných riešení k tomuto zámeru, vrátane ich cenového porovnania. „Postaviť 600 megawattovú PVE Málinec bude v 1. etape občanov SR stáť údajne 1,8 miliardy eur. Postaviť rovnaký výkon vo forme priemyselných batériových úložísk by, ako ukazujú projekty v Európe, nestálo ani tretinu z toho, teda okolo 600 miliónov eur. Občania SR by tak ušetrili až 1,2 miliardy eur,“ dodáva J. Karaba.

Podľa SAPI by analýza mala zohľadniť aj ekologický aspekt. Na výstavbu PVE Málinec bude potrebné vyrúbať desiatky hektárov lesa, odviesť milióny m³ zeminy a narušiť biotopy v danej lokalite, pričom tento zámer môže zároveň ohroziť zdroj pitnej vody pre desiatky tisíc ľudí, čo ministerstvo vôbec nevie garantovať. Využívanie BESS potrebuje iba spevnené plochy, na ktoré sa umiestnia batérie, a pripojenie do siete. „PVE Málinec si vyžiada zabratie okolo 100 hektárov pôdy, vrátane hodnotných lesných porastov. Plocha potrebná pre inštaláciu 600 MW batériových úložísk je v súčasnosti len cca 50 hektárov a so zefektívňovaním technológií sa ďalej znižuje,“ vidí ďalšiu výhodu BESS J. Karaba.

Významným problémom projektu je aj jeho umiestnenie. Akumulačné kapacity by sa totiž mali stavať v lokalitách, kde je koncentrovaná výroba alebo veľká spotreba elektriny, na silne vyťažených tranzitných koridoroch. „Pri Lučenci, kde sa Málinec nachádza, nie je ani výrazná výroba, ani spotreba elektriny. Ak PVE nebude slúžiť najmä na stabilitu siete v Maďarsku, elektrinu budeme zbytočne prenášať cez polovicu Slovenska tam a späť. Na západe pritom máme veľké jadrové zdroje a na východe nám zase výrobné kapacity chýbajú – tie by vedeli čiastočne nahradiť aj skladovacie riešenia,“ upozorňuje J. Karaba.

Prameň. SEPS, https://www.sepsas.sk/pre-partnerov/technicke-parametre/schemy-siete/

SAPI vníma vznik a postup pri príprave projektu ako vysoko neštandardný, až autokratický. S PVE Málinec nepočítali doteraz žiadne vládne dokumenty či stratégie v oblasti energetiky. Projekt, ktorý bude mať zásadné dopady na biotopy v lokalite, spustil až minister Tomáš Taraba. Jeho zastavenie a vyhodnotenie možností využitia BESS v rámci potrieb slovenskej energetiky je logickejšou voľbou aj z časového hľadiska. „Málinec má byť dokončený v roku 2035. Priemyselné batériové úložisko, alebo povedzme dve až tri s výkonom po 200 MW v lokalitách, kde sú naozaj potrebné, je možné určite dokončiť do roku 2029,“ vysvetľuje J. Karaba.

Prehľad zrealizovaných a pripravovaných projektov BESS v Európe

Názov projektu (krajina)	Výkon (MW)	Investičné náklady
ENGIE – Vilvoorde Battery Park (Vilvoorde, Belgicko)	200 MW	€230–290 mil.	(Engie.com)
GIGA Storage – “GIGA Leopard” (Groningen, Holandsko)	300 MW	€300 mil.	(GIGA Storage)
RWE – Battery storage Neurath & Hamm (Severné Porýnie-Vestfálsko, Nemecko)	220 MW	€140 mil.	(RWE)
TagEnergy – Cernay-lès-Reims BESS (Marne, Francúzsko)	240 MW	n/a	(TagEnergy)
Northland Power – Mieczysławów BESS (západné Poľsko, Poľsko)	200 MW	€200 mil.	(Northlandpower.com)
Thorpe Marsh Green Energy Hub (Škotsko, Veľká Británia)	1 400 MW	€1,2 mld.	(FidraEnergy)