
Slovenský priemysel bude v najbližších rokoch potrebovať
viac elektriny. Zástupcovia Združenia automobilového priemyslu SR (ZAP),
Asociácie priemyselných zväzov a dopravy SR (APZD), Slovenskej asociácie
pre elektromobilitu (SEVA) a SAPI na spoločnej tlačovej besede upozornili,
že Slovensko potrebuje rýchlejšie rozvíjať nové obnoviteľné zdroje energie,
najmä veterné a fotovoltické elektrárne.
Rast spotreby = potreba nových zdrojov
Dôvodom je očakávaný rast spotreby elektriny, ktorý
súvisí s dekarbonizáciou priemyslu, rozvojom elektromobility, výrobou batérií,
elektrifikáciou výroby aj priemyselného tepla, ale aj s potrebou
konkurencieschopných cien energií. Podľa
Jána Lacka, člena výkonného výboru SAPI, podľa viacerých prezentovaných
scenárov bude mať Slovensko v najbližších rokoch vyšší dopyt po elektrine,
ktorý buď pokryjú nové rýchlo vybudovateľné zdroje, teda OZE, alebo dovoz
elektriny zo zahraničia.
Doterajší prírastok obnoviteľných zdrojov na Slovensku
zostáva nízky a ťahá ho najmä fotovoltika. Tá je dôležitou súčasťou riešenia,
no pre stabilný rozvoj energetiky a priemyslu bude potrebné doplniť ju aj o
veternú energiu, batériové úložiská, flexibilitu spotreby a rozvoj
distribučných sietí.

Boj s nákladmi na energie
Pre priemysel je kľúčová nielen dostupnosť elektriny, ale
aj jej cena. Aj Alexander Matušek, prezident ZAP SR, upozornil, že vysoké ceny
energií znižujú konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Ako ho doplnil
Andrej Lasz, generálny sekretár APZD, v energeticky náročných odvetviach môže
elektrina tvoriť až 40 - 50 % výrobných nákladov. Aj preto je podľa neho prístup
k cenovo dostupnej elektrine jednou z podmienok udržania výroby a pracovných
miest na Slovensku.
Obnoviteľné zdroje zároveň zohrávajú čoraz väčšiu úlohu
aj z pohľadu požiadaviek odberateľov, bánk a európskej regulácie. Firmy čoraz
častejšie potrebujú z dôvodov ESG preukazovať pôvod energie a uhlíkovú
stopu svojej výroby. Platí to najmä pri automobilovom priemysle, batériách a
dodávateľských reťazcoch, kde sa environmentálne parametre stávajú súčasťou
obchodných a investičných rozhodnutí. Ako upozornil Patrik Križanský, riaditeľ
SEVA, dostatok elektriny z obnoviteľných zdrojov je aj kľúčová vec pre
elektrifikáciu dopravy, ktorá je vzhľadom na využívanie produktov z ropy jedným
z významných zdrojov skleníkových plynov.
Slovensko má dnes nízkoemisný elektroenergetický mix, no
samotný existujúci výrobný základ nebude stačiť na pokrytie nového dopytu.
Účastníci tlačovej besedy upozornili, že čakať iba na nový veľký jadrový zdroj
po roku 2040 by znamenalo premárniť roky, počas ktorých môže Slovensko rozvíjať
domáce obnoviteľné zdroje a znižovať závislosť od dovozu elektriny.

Štát musí dodržať svoje záväzky
SAPI preto spolu so zástupcami priemyslu zdôrazňuje
potrebu predvídateľnej energetickej politiky, stabilných pravidiel,
rýchlejšieho povoľovania a lepších podmienok pre pripájanie nových zdrojov. Ako
upozornil A. Lasz, súčasná vláda prijala záväzok vytvoriť podmienky pre
vybudovanie 750 MW veterných elektrární v rámci Integrovaného národného
energetického a klimatického plánu. Jeho prípravy sa zúčastňoval aj
priemysel, ktorý potrebuje, aby vláda dodržiavala svoje záväzky. Rozvoj vetra,
slnka, batérií a flexibility nie je len environmentálnou témou, ale aj otázkou
konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
Ak má Slovensko udržať silný automobilový priemysel, prilákať nové investície a vytvárať kvalifikované pracovné miesta v regiónoch, potrebuje dostatok čistej a cenovo dostupnej elektriny. Ako sa zhodli prítomní predstavitelia priemyselných sektorov, bez rýchlejšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov to bude čoraz náročnejšie.
