Členská zóna
Prvé väčšie fotovoltické elektrárne na Slovensku postupne
dosluhujú a krajina sa musí pripraviť na to, že objem panelov na konci
životnosti bude rásť. Minulý rok sa podľa organizácie zodpovednosti výrobcov za
odpad SEWA na Slovensku zozbieralo už 272 ton vyradených fotovoltických
panelov. Keďže rok predtým to bolo iba 4,4 tony, medziročný nárast tak
presiahol 60-násobok.
Nárast odpadu nie je dôkazom, že fotovoltika je neudržateľná, naopak
predstavuje aj príležitosť pre rozvoj nového priemyslu a zníženie
závislosti na strategických materiáloch. Medzinárodná agentúra IRENA
upozorňuje, že správne nastavené opätovné použitie a recyklácia dokážu z
panelov urobiť zdroj cenných materiálov namiesto odpadu. Životnosť panelov sa
pritom zvyčajne počíta na približne 25 až 30 rokov.
Najväčším problémom sú podľa SEWA panely uvedené na slovenský trh pred
rokom 2015. Na ich budúcu recykláciu sa v minulosti nevytvárali finančné zdroje
z recyklačných poplatkov. Bez systémového riešenia preto hrozí, že časť
nákladov historického odpadu nakoniec zaťaží rozpočty miest a obcí.
Dobrou správou je, že fotovoltické panely obsahujú najmä materiály, ktoré
sa dajú vrátiť do obehu – sklo, hliník, meď či kremík. A teda, ich recyklácia
môže čiastočne nahradiť náklady na zber a zhodnotenie vyradených panelov. Európske
pravidlá požadujú pri tejto kategórii elektroodpadu 85-percentnú mieru
zhodnotenia a najmenej 80 percent prípravy na opätovné použitie a recyklácie.
STU predstavila recyklačnú technológiu
Riešenie otázky čo z dosluhujúcimi fotovoltickými panelmi, nielen zo
slovenských fotovoltických elektrární, pritom môže prísť priamo zo Slovenska.
Výskumníci zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave vyvinuli patentovanú technológiu, pri ktorej
fotovoltický panel nerozdrvia, ale postupne ho rozoberajú po jednotlivých
vrstvách. Teda používa opačný postup ako pri výrobe fotovoltických panelov.
Vďaka tomu dokážu oddeliť sklo, fólie, meď, kremík a ďalšie cenné materiály
bez toho, aby skončili zmiešané v málo využiteľnej drtine. Tím profesora
Ľubomíra Šooša už získal recyklovaný kremík s čistotou vyššou ako 97,6
percenta, ktorý má po ďalšom čistení smerovať späť do výroby.
Technológia zatiaľ nie je hotovou priemyselnou linkou.
STU má vyvinuté a otestované jej funkčné moduly a ďalším krokom má byť výroba
prototypu a komerčné využitie prostredníctvom licencie. Výskum je súčasťou
európskeho projektu FORESi, ktorého cieľom je dostať kremík zo starých panelov
späť do nových panelov alebo batérií.
