OZE v júli podržali výrobu elektriny v EÚ, vyrobili takmer toľko elektriny ako jadro a fosílne zdroje spolu

 

V Bratislave 13. augusta 2026

TLAČOVÁ SPRÁVA

OZE v júli podržali výrobu elektriny v EÚ, vyrobili takmer toľko elektriny ako jadro a fosílne zdroje spolu

Obnoviteľné zdroje energie počas aktuálnej situácie v Európe potvrdzujú, že nie sú iba doplnkom európskej energetiky. V júli zabezpečili 49,5 % výroby elektriny v Európskej únii, pričom do siete dodali takmer 100 terawatthodín (TWh) elektriny, kým jadrové elektrárne dodali 23,9 % a všetky fosílne zdroje spolu 26,6 %. Zvýšená výroba elektriny z vetra začiatkom augusta navyše prispela k poklesu veľkoobchodných cien elektriny na väčšine sledovaných európskych trhoch.   

Dáta Frauenhofer ISA ukazujú poukazujú navyše aj na to, že hlavný prínos pre zvládanie obmedzení výroby jadrových elektrární vo Francúzsku, ale aj Maďarsku, ako aj zníženej výroby elektriny vo vodných elektrárňach, mali veterné a fotovoltické elektrárne. Solárne elektrárne vyrobili v júli 44,3 TWh a veterné ďalších 30,6 TWh. Spolu tak pokryli viac než 37 % výroby elektriny v EÚ a dodali približne 74,9 TWh elektriny, „Veterné a solárne elektrárne dodali o takmer 40 % viac elektriny ako všetky fosílne, teda uhoľné a plynové zdroje dohromady. Vietor so slnkom už nie sú doplnkový zdroj elektriny, a už vôbec nie nevhodnou a rizikovou technológiou, ako to laickej verejnosti prezentujú na Slovensku politici, ale aj regulačný úrad,“ dodáva Ján Karaba, riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.

 

Vietor a slnko naberajú na význame

Význam diverzifikácie sa ukazuje práve počas tohtoročného leta. Extrémne teploty, sucho a nízke hladiny riek zasiahli výrobu elektriny vo viacerých európskych krajinách. Nízky stav Dunaja obmedzil vodnú výrobu v Srbsku, ale aj v Rakúsku, a skomplikoval prevádzku jadrových elektrární v Rumunsku a Maďarsku. Problémy s vysokou teplotou alebo nedostatkom chladiacej vody pre svoje jadrové zdroje zaznamenalo aj Francúzsko.  „Veterné a solárne elektrárne nepotrebujú na výrobu elektriny prietok rieky ani veľké objemy chladiacej vody. Práve preto v podobných situáciách tvoria jeden z nosných pilierov dodávky elektriny a náhradu elektrární, ktorých výkon obmedzuje sucho a horúčavy,” vysvetľuje J. Karaba.

Európska komisia už pred začiatkom leta upozorňovala, že dostupnosť vodných zdrojov bude v roku 2026 nižšia než počas minulého leta. Zároveň však za jediný rok pribudlo v Európe viac než 90 gigawattov (GW) nových obnoviteľných kapacít a kapacita batériových úložísk sa približne zdvojnásobila. „Bezpečnú dodávku elektriny nemôžeme postaviť ani u nás iba na jednej technológii, a to ani na jadre. Každý zdroj má svoje možnosti aj obmedzenia. Výrobu vodných elektrární znižuje sucho, jadrové bloky môžu obmedziť odstávky či nedostatok chladiacej vody a vietor ani slnko nie sú dostupné nepretržite. Preto potrebujeme vyváženú kombináciu jadra, vody, slnka a vetra, doplnenú batériovými úložiskami, flexibilnou spotrebou a dostatočne silnými sieťami. Práve rozmanitosť zdrojov zvyšuje bezpečnosť dodávok elektriny pre domácnosti aj firmy,“ dodáva J. Karaba.

Vietor v auguste pomáha aj cenám

Prvé augustové dni jasne ukázali aj to, prečo slovenská vláda potrebuje zásadným spôsobom zmeniť svoj postoj k veternej energetike. V týždni od 3. augusta vzrástla výroba z vetra oproti predchádzajúcemu týždňu v Portugalsku o 37 %, vo Francúzsku o 27 % a v Nemecku o 15 %. Vyššia veterná výroba spolu s nižším dopytom prispela podľa analytickej spoločnosti Aleasoft Energy Forecasting k poklesu veľkoobchodných cien elektriny na väčšine sledovaných európskych trhov. “Boj proti veterným elektrárňam, v ktorom sa predbiehajú slovenskí politici, je boj proti nižším cenám elektriny pre domácnosti a firmy. Keď najbližšie budú hovoriť na tlačových konferenciách o tom, že veterné elektrárne sa tu nepostavia, hovoria prakticky o zabetónovaní vyšších cien,” upozorňuje J. Karaba.

Silnú výrobu zaznamenali podľa Aleasoft Energy Forecasting aj fotovoltické elektrárne. Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Nemecko v prvom augustovom týždni vytvorili nové národné rekordy dennej výroby z fotovoltiky. Nemecko napríklad 8. augusta vyrobilo zo slnka 465 GWh elektriny za jediný deň, Francúzsko deň predtým 190 GWh. “Čísla z tohto leta ukazujú, že veterné a fotovoltické elektrárne dokážu aj v náročných podmienkach zabezpečiť významnú časť spotreby elektriny v Európe. Pomáhajú pritom aj krajinám s vysokým podielom jadrovej energetiky, ako je Francúzsko. Nie je preto dôvod, aby sme ich potenciál nevyužili aj na Slovensku na posilnenie bezpečnosti dodávok a zníženie tlaku na ceny elektriny,” dodáva J. Karaba.

 

Kontakt pre médiá

Ján Karaba                                                                                       Peter Marčan

riaditeľ SAPI                                                                                     PR agentúra ReputationN

jan.karaba@sapi.sk                                                                        marcan@reputationn.sk

+421 902 287 397                                                                           +421 910 984 243