ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
Bratislava, 6. jún 2023
Po dekáde stagnácie prichádza v strednej Európe nový vietor
Spoločná tlačová správa Komory obnovitelných zdrojů energie, E3G,
Energiaklub, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Windex
Energy, a WindEurope.
Nedávne zmeny v právnych
predpisoch týkajúcich sa rozvoja veternej energie v krajinách strednej Európy
sú sľubné: Maďarsko zjednodušuje podmienky repoweringu, v Slovinsku vstúpia v
júli do platnosti prvé kroky smerujúce k rýchlejšiemu povoľovaniu a
nedávno novelizované právne predpisy v Českej republike zosúlaďujú
postavenie rozvoja veternej energie s ostatnými verejnými záujmami a
zjednodušujú povoľovacie procesy. V Česku, Maďarsku a na Slovensku sa pripravujú
prvé tzv. "go-to" alebo prioritné veterné zóny. Počet podpísaných
zmlúv o výkupe energie (PPA) rastie. Vlády stredoeurópskych krajín musia využiť
príležitosť a pretaviť nedávne pokroky do vyšších cieľov pre veternú
energetiku v aktualizácii Národných energetických a klimatických
plánov (NECP).
Všetky krajiny EÚ musia do konca tohto mesiaca predložiť
aktualizované návrhy národných energetických a klimatických plánov (NECP) a načrtnúť,
ako prispejú k dosiahnutiu nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov
energie do roku 2030 (42,5 % a v ideálnom prípade 45 % podiel obnoviteľných
zdrojov na konečnej spotrebe energie).
Stredoeurópske krajiny môžu dosiahnuť požadovaný podiel energie z
obnoviteľných zdrojov iba za väčšieho využitia veternej energie. Vlády
krajín strednej Európy preto musia využiť naskytnutú príležitosť a zvýšiť svoje
ciele v oblasti veternej energie, čo im umožní využívať výhody, ktoré
obnoviteľné zdroje prinášajú – čistú, bezpečnú a lacnú energiu, a udržanie konkurencieschopnosti ich ekonomík. Ak
budú krajiny v regióne využívať viac energie z obnoviteľných zdrojov,
spotrebitelia môžu napríklad očakávať pokles cien elektrickej energie v roku
2030 až o 29 %.
Asociácie obnoviteľných zdrojov a klimatické think-tanky žiadajú vlády, aby využili revíziu NECP na zvýšenie svojich
cieľov v oblasti veternej energie:
●
Česko by malo
zvýšiť svoj cieľ v oblasti veternej energie do roku 2030 na 1000 až 1600 MW,
●
Maďarsko do
roku 2030 z 329 MW na 4 000 MW,
●
Slovensko do
roku 2030 z 500 MW na 667 MW,
●
Slovinsko do
roku 2030 z 500 MW na 600 až 700 MW.
Jednoduchšie
povoľovanie môže zvýšiť kapacitu veternej energie do roku 2030 až osemnásobne
Inštalovaná kapacita veternej energie v Maďarsku, Slovinsku, Českej a
Slovenskej republike predstavovala v decembri 2022 spolu 0,675 GW. Celková
kapacita veternej energie pritom môže v uvedených štyroch krajinách do roku
2030 dosiahnuť 2 až 5,4 GW. Zástupcovia veternej energetiky a analytici z
regiónu sa zhodujú, že pre využitie existujúceho potenciálu je nevyhnutné
umožniť a urýchliť výstavbu veterných parkov.
Chýbajúce ciele v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie či štátna
regulácia obmedzujúca rozvoj veternej energie, ako aj príliš komplikované
povoľovacie procesy, boli doteraz hlavnými prekážkami rozvoja veternej energie,
ktoré viedli k desaťročnej stagnácii sektora vo väčšine krajín strednej Európy
(viď tabuľku nižšie). Podrobnosti o kľúčových prekážkach v jednotlivých
krajinách nájdete v profiloch krajín.
Tabuľka:
Veterná energia v krajinách strednej a východnej Európy: nové ročné prírastky
inštalácií (pridaná kapacita), celková kapacita a podiel veternej energie na
elektrickej energii. Iba onshore turbíny (v strednej Európe zatiaľ nebola
inštalovaná žiadna offshore turbína).
|
Newly added capacity (MW) |
Total capacity (12/2022) |
Share of wind electricity (%) |
|||||||||
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
2021 |
2022 |
|||
Slovakia |
||||||||||||
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
3 |
0 |
|
Slovenia |
2 |
1 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
3 |
0 |
Hungary |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
329 |
1 |
Czechia |
8 |
14 |
0 |
0 |
26 |
12 |
20 |
0 |
0 |
0 |
340 |
1 |
Bulgaria |
7 |
9 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
2 |
0 |
707 |
4 |
Romania |
695 |
354 |
23 |
48 |
5 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
3,029 |
12 |
Austria |
308 |
411 |
319 |
228 |
196 |
230 |
152 |
25 |
298 |
328 |
3,586 |
12 |
Poland |
893 |
444 |
1,266 |
682 |
41 |
16 |
53 |
731 |
660 |
1,517 |
7,864 |
11 |
Europe |
12,229 |
13,066 |
13,831 |
13,928 |
16,803 |
11,676 |
15,369 |
14,731 |
17,368 |
19,128 |
254,788 |
17 |
Zdroj: WindEurope 2022
Giles Dickson, CEO WindEurope:
"Celoeurópsky podiel veternej energie vo výrobe elektriny dosahuje v súčasnosti hodnotu 17% - do roku 2050 by sme podľa EÚ mali dosiahnuť minimálne 43% podiel. To si vyžaduje, aby celá Európa investovala do nových veterných parkov. Aj v strednej a východnej Európe už vidíme pozitívne signály. Veľká aktivita sa vyvíja v oblasti rozvoja projektov pod taktovkou miestnych a regionálnych developerov, často ochotných ísť na voľný trh alebo podpísať PPA, ak je to potrebné. Nadchádzajúca revízia NECP ponúka vládam v strednej a východnej Európy obrovskú príležitosť zvýšiť svoje ambície v oblasti veternej energie a podporiť ich správnymi politikami v oblasti povoľovania a rozširovania siete."
Štěpán Chalupa, předseda Komory obnovitelných zdrojů energie (Komora OZE):
Genady Kondarev, vedúci spolupracovník E3G pre strednú a východnú Európu:
"Revízia NECP je pre strednú a východnú Európu kľúčovou príležitosťou, ako dobehnúť zameškanú energetickú transformáciu. EÚ premieňa energetickú krízu na príležitosť výrazne urýchliť energetickú transformáciu a z obnoviteľných zdrojov energie robí ústrednú súčasť energetickej bezpečnosti. Príspevok strednej a východnej Európy bude mať zásadný význam pre dosiahnutie nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, ale aj pre zabezpečenie konkurencieschopnosti a strategickej energetickej autonómie regiónu. Veterná energia na pevnine je ústrednou zložkou udržateľného energetického mixu a vyváženého energetického systému."
László Magyar, expert na obnoviteľné
zdroje energie z Energiaklub:
"Súčasné právne predpisy
zakazujúce investície do veternej energie v Maďarsku sa o niekoľko mesiacov
zmenia. Nové prekážky sa však objavia v licenčných a sieťových postupoch a je
pravdepodobné, že nové inštalácie budú povolené len v určitých častiach
krajiny. Môžeme tak očakávať pomalý rast, no dúfame, že neskôr v tomto
desaťročí pomôžu rýchlejšiemu rozšíreniu trhové efekty (lacná veterná energia)
a do roku 2030 budeme môcť výrazne prekročiť cieľ 1 000 MW
veternej energie, stanovený v revidovanom NECP."
Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej
asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI):
„Povinnosť prejsť plným procesom EIA
pri projektoch veternej energie akejkoľvek kapacity efektívne zmrazila rozvoj
veternej energie na Slovensku na takmer 20 rokov. V súčasnosti vidíme, ako sa
bariéry pomaly odbúravajú deklaráciami podpory rozvoja veternej energie,
uvoľňovaním podmienok EIA a stanovovaním jasných termínov pre výsledky posudzovania.
Plánuje sa aj zriadenie 2 „go-to“ zón pre veterné parky. Ak chce Slovensko
dobehnúť stratený čas a dosiahnuť svoje ciele v oblasti inštalovaného výkonu
veterných elektrární, musí na súčasné pozitívne zmeny nadviazať. Napriek
tvrdeniam niektorých odporcov veternej energetiky má Slovensko významný
potenciál veternej energie a musí ho využiť."
Kontakt:
Juraj Vedej, CHAPTER 4 Slovakia:
j.vedej@chapter4.sk, +421 944
161 976
Hoci ide o významný nárast, pre splnenie cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti potrebovala EÚ pripojiť až dvojnásobnú kapacitu veterných elektrární. Hlavným problémom rýchlejšieho rozvoja využívania veternej energie sú, podobne ako na Slovensku, komplikované povoľovacie procesy. Do roku 2030 by pritom mali podľa WindEurope v Európe pribudnúť veterné elektrárne s výkonom až 187 000 MW.
27. 02. 2025VIAC →
Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe.
24. 01. 2025VIAC →
Prechod na zelenú ekonomiku si podľa asociácie WindEurope len v oblasti veternej energetiky vyžiada do roku 2030 vyškolenie viac ako 200 000 nových pracovníkov. Už dnes pritom dáva prácu približne 370 000 ľuďom v krajinách EÚ
10. 12. 2024VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek