Bratislava, 6. jún 2023
Po dekáde stagnácie prichádza v strednej Európe nový vietor
Spoločná tlačová správa Komory obnovitelných zdrojů energie, E3G,
Energiaklub, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Windex
Energy, a WindEurope.
Nedávne zmeny v právnych
predpisoch týkajúcich sa rozvoja veternej energie v krajinách strednej Európy
sú sľubné: Maďarsko zjednodušuje podmienky repoweringu, v Slovinsku vstúpia v
júli do platnosti prvé kroky smerujúce k rýchlejšiemu povoľovaniu a
nedávno novelizované právne predpisy v Českej republike zosúlaďujú
postavenie rozvoja veternej energie s ostatnými verejnými záujmami a
zjednodušujú povoľovacie procesy. V Česku, Maďarsku a na Slovensku sa pripravujú
prvé tzv. "go-to" alebo prioritné veterné zóny. Počet podpísaných
zmlúv o výkupe energie (PPA) rastie. Vlády stredoeurópskych krajín musia využiť
príležitosť a pretaviť nedávne pokroky do vyšších cieľov pre veternú
energetiku v aktualizácii Národných energetických a klimatických
plánov (NECP).
Všetky krajiny EÚ musia do konca tohto mesiaca predložiť
aktualizované návrhy národných energetických a klimatických plánov (NECP) a načrtnúť,
ako prispejú k dosiahnutiu nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov
energie do roku 2030 (42,5 % a v ideálnom prípade 45 % podiel obnoviteľných
zdrojov na konečnej spotrebe energie).
Stredoeurópske krajiny môžu dosiahnuť požadovaný podiel energie z
obnoviteľných zdrojov iba za väčšieho využitia veternej energie. Vlády
krajín strednej Európy preto musia využiť naskytnutú príležitosť a zvýšiť svoje
ciele v oblasti veternej energie, čo im umožní využívať výhody, ktoré
obnoviteľné zdroje prinášajú – čistú, bezpečnú a lacnú energiu, a udržanie konkurencieschopnosti ich ekonomík. Ak
budú krajiny v regióne využívať viac energie z obnoviteľných zdrojov,
spotrebitelia môžu napríklad očakávať pokles cien elektrickej energie v roku
2030 až o 29 %.
Asociácie obnoviteľných zdrojov a klimatické think-tanky žiadajú vlády, aby využili revíziu NECP na zvýšenie svojich
cieľov v oblasti veternej energie:
●
Česko by malo
zvýšiť svoj cieľ v oblasti veternej energie do roku 2030 na 1000 až 1600 MW,
●
Maďarsko do
roku 2030 z 329 MW na 4 000 MW,
●
Slovensko do
roku 2030 z 500 MW na 667 MW,
●
Slovinsko do
roku 2030 z 500 MW na 600 až 700 MW.
Jednoduchšie
povoľovanie môže zvýšiť kapacitu veternej energie do roku 2030 až osemnásobne
Inštalovaná kapacita veternej energie v Maďarsku, Slovinsku, Českej a
Slovenskej republike predstavovala v decembri 2022 spolu 0,675 GW. Celková
kapacita veternej energie pritom môže v uvedených štyroch krajinách do roku
2030 dosiahnuť 2 až 5,4 GW. Zástupcovia veternej energetiky a analytici z
regiónu sa zhodujú, že pre využitie existujúceho potenciálu je nevyhnutné
umožniť a urýchliť výstavbu veterných parkov.
Chýbajúce ciele v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie či štátna
regulácia obmedzujúca rozvoj veternej energie, ako aj príliš komplikované
povoľovacie procesy, boli doteraz hlavnými prekážkami rozvoja veternej energie,
ktoré viedli k desaťročnej stagnácii sektora vo väčšine krajín strednej Európy
(viď tabuľku nižšie). Podrobnosti o kľúčových prekážkach v jednotlivých
krajinách nájdete v profiloch krajín.
Tabuľka:
Veterná energia v krajinách strednej a východnej Európy: nové ročné prírastky
inštalácií (pridaná kapacita), celková kapacita a podiel veternej energie na
elektrickej energii. Iba onshore turbíny (v strednej Európe zatiaľ nebola
inštalovaná žiadna offshore turbína).
|
|
Newly added capacity (MW) |
Total capacity (12/2022) |
Share of wind electricity (%) |
|||||||||
| 2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
2021 |
2022 |
|||
| Slovakia |
||||||||||||
|
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
3 |
0 |
|
|
Slovenia |
2 |
1 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
3 |
0 |
|
Hungary |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
329 |
1 |
|
Czechia |
8 |
14 |
0 |
0 |
26 |
12 |
20 |
0 |
0 |
0 |
340 |
1 |
|
Bulgaria |
7 |
9 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
2 |
0 |
707 |
4 |
|
Romania |
695 |
354 |
23 |
48 |
5 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
3,029 |
12 |
|
Austria |
308 |
411 |
319 |
228 |
196 |
230 |
152 |
25 |
298 |
328 |
3,586 |
12 |
|
Poland |
893 |
444 |
1,266 |
682 |
41 |
16 |
53 |
731 |
660 |
1,517 |
7,864 |
11 |
|
Europe |
12,229 |
13,066 |
13,831 |
13,928 |
16,803 |
11,676 |
15,369 |
14,731 |
17,368 |
19,128 |
254,788 |
17 |
Zdroj: WindEurope 2022
Giles Dickson, CEO WindEurope:
"Celoeurópsky podiel veternej energie vo výrobe elektriny dosahuje v súčasnosti hodnotu 17% - do roku 2050 by sme podľa EÚ mali dosiahnuť minimálne 43% podiel. To si vyžaduje, aby celá Európa investovala do nových veterných parkov. Aj v strednej a východnej Európe už vidíme pozitívne signály. Veľká aktivita sa vyvíja v oblasti rozvoja projektov pod taktovkou miestnych a regionálnych developerov, často ochotných ísť na voľný trh alebo podpísať PPA, ak je to potrebné. Nadchádzajúca revízia NECP ponúka vládam v strednej a východnej Európy obrovskú príležitosť zvýšiť svoje ambície v oblasti veternej energie a podporiť ich správnymi politikami v oblasti povoľovania a rozširovania siete."
Štěpán Chalupa, předseda Komory obnovitelných zdrojů energie (Komora OZE):
Genady Kondarev, vedúci spolupracovník E3G pre strednú a východnú Európu:
"Revízia NECP je pre strednú a východnú Európu kľúčovou príležitosťou, ako dobehnúť zameškanú energetickú transformáciu. EÚ premieňa energetickú krízu na príležitosť výrazne urýchliť energetickú transformáciu a z obnoviteľných zdrojov energie robí ústrednú súčasť energetickej bezpečnosti. Príspevok strednej a východnej Európy bude mať zásadný význam pre dosiahnutie nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, ale aj pre zabezpečenie konkurencieschopnosti a strategickej energetickej autonómie regiónu. Veterná energia na pevnine je ústrednou zložkou udržateľného energetického mixu a vyváženého energetického systému."
László Magyar, expert na obnoviteľné
zdroje energie z Energiaklub:
"Súčasné právne predpisy
zakazujúce investície do veternej energie v Maďarsku sa o niekoľko mesiacov
zmenia. Nové prekážky sa však objavia v licenčných a sieťových postupoch a je
pravdepodobné, že nové inštalácie budú povolené len v určitých častiach
krajiny. Môžeme tak očakávať pomalý rast, no dúfame, že neskôr v tomto
desaťročí pomôžu rýchlejšiemu rozšíreniu trhové efekty (lacná veterná energia)
a do roku 2030 budeme môcť výrazne prekročiť cieľ 1 000 MW
veternej energie, stanovený v revidovanom NECP."
Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej
asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI):
„Povinnosť prejsť plným procesom EIA
pri projektoch veternej energie akejkoľvek kapacity efektívne zmrazila rozvoj
veternej energie na Slovensku na takmer 20 rokov. V súčasnosti vidíme, ako sa
bariéry pomaly odbúravajú deklaráciami podpory rozvoja veternej energie,
uvoľňovaním podmienok EIA a stanovovaním jasných termínov pre výsledky posudzovania.
Plánuje sa aj zriadenie 2 „go-to“ zón pre veterné parky. Ak chce Slovensko
dobehnúť stratený čas a dosiahnuť svoje ciele v oblasti inštalovaného výkonu
veterných elektrární, musí na súčasné pozitívne zmeny nadviazať. Napriek
tvrdeniam niektorých odporcov veternej energetiky má Slovensko významný
potenciál veternej energie a musí ho využiť."
Kontakt:
Juraj Vedej, CHAPTER 4 Slovakia:
j.vedej@chapter4.sk, +421 944
161 976