Po dekáde stagnácie prichádza v strednej Európe nový vietor

Bratislava, 6. jún 2023

 

Po dekáde stagnácie prichádza v strednej Európe nový vietor

Spoločná tlačová správa Komory obnovitelných zdrojů energie, E3G, Energiaklub, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Windex Energy, a WindEurope.

Nedávne zmeny v právnych predpisoch týkajúcich sa rozvoja veternej energie v krajinách strednej Európy sú sľubné: Maďarsko zjednodušuje podmienky repoweringu, v Slovinsku vstúpia v júli do platnosti prvé kroky smerujúce k rýchlejšiemu povoľovaniu a nedávno novelizované právne predpisy v Českej republike zosúlaďujú postavenie rozvoja veternej energie s ostatnými verejnými záujmami a zjednodušujú povoľovacie procesy. V Česku, Maďarsku a na Slovensku sa pripravujú prvé tzv. "go-to" alebo prioritné veterné zóny. Počet podpísaných zmlúv o výkupe energie (PPA) rastie. Vlády stredoeurópskych krajín musia využiť príležitosť a pretaviť nedávne pokroky do vyšších cieľov pre veternú energetiku v aktualizácii Národných energetických a klimatických plánov (NECP).

 

Všetky krajiny EÚ musia do konca tohto mesiaca predložiť aktualizované návrhy národných energetických a klimatických plánov (NECP) a načrtnúť, ako prispejú k dosiahnutiu nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 (42,5 % a v ideálnom prípade 45 % podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie).

 

Stredoeurópske krajiny môžu dosiahnuť požadovaný podiel energie z obnoviteľných zdrojov iba za väčšieho využitia veternej energie. Vlády krajín strednej Európy preto musia využiť naskytnutú príležitosť a zvýšiť svoje ciele v oblasti veternej energie,  čo im umožní využívať výhody, ktoré obnoviteľné zdroje prinášajú – čistú, bezpečnú a lacnú energiu, a udržanie konkurencieschopnosti ich ekonomík. Ak budú krajiny v regióne využívať viac energie z obnoviteľných zdrojov, spotrebitelia môžu napríklad očakávať pokles cien elektrickej energie v roku 2030 až o 29 %.

 

Asociácie obnoviteľných zdrojov a klimatické think-tanky žiadajú vlády, aby využili revíziu NECP na zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie:

●      Česko by malo zvýšiť svoj cieľ v oblasti veternej energie do roku 2030 na 1000 až 1600 MW,

●      Maďarsko do roku 2030 z 329 MW na 4 000 MW,

●      Slovensko do roku 2030 z 500 MW na 667 MW,

●      Slovinsko do roku 2030 z 500 MW na 600 až 700 MW.

 

Jednoduchšie povoľovanie môže zvýšiť kapacitu veternej energie do roku 2030 až osemnásobne

 

Inštalovaná kapacita veternej energie v Maďarsku, Slovinsku, Českej a Slovenskej republike predstavovala v decembri 2022 spolu 0,675 GW. Celková kapacita veternej energie pritom môže v uvedených štyroch krajinách do roku 2030 dosiahnuť 2 až 5,4 GW. Zástupcovia veternej energetiky a analytici z regiónu sa zhodujú, že pre využitie existujúceho potenciálu je nevyhnutné umožniť a urýchliť výstavbu veterných parkov.

 

Chýbajúce ciele v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie či štátna regulácia obmedzujúca rozvoj veternej energie, ako aj príliš komplikované povoľovacie procesy, boli doteraz hlavnými prekážkami rozvoja veternej energie, ktoré viedli k desaťročnej stagnácii sektora vo väčšine krajín strednej Európy (viď tabuľku nižšie). Podrobnosti o kľúčových prekážkach v jednotlivých krajinách nájdete v profiloch krajín.

 

Tabuľka: Veterná energia v krajinách strednej a východnej Európy: nové ročné prírastky inštalácií (pridaná kapacita), celková kapacita a podiel veternej energie na elektrickej energii. Iba onshore turbíny (v strednej Európe zatiaľ nebola inštalovaná žiadna offshore turbína).

   

	Newly added capacity (MW)										Total capacity (12/2022)	Share of wind electricity (%)
	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	2021	2022
Slovakia
0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	3	0
Slovenia	2	1	0	0	0	0	0	0	0	0	3	0
Hungary	0	0	0	0	0	0	0	0	0	0	329	1
Czechia	8	14	0	0	26	12	20	0	0	0	340	1
Bulgaria	7	9	0	0	0	0	0	0	2	0	707	4
Romania	695	354	23	48	5	0	0	0	0	0	3,029	12
Austria	308	411	319	228	196	230	152	25	298	328	3,586	12
Poland	893	444	1,266	682	41	16	53	731	660	1,517	7,864	11
Europe	12,229	13,066	13,831	13,928	16,803	11,676	15,369	14,731	17,368	19,128	254,788	17

 

Zdroj: WindEurope 2022

 

Giles Dickson, CEO WindEurope:

 "Celoeurópsky podiel veternej energie vo výrobe elektriny dosahuje v súčasnosti hodnotu 17% - do roku 2050 by sme podľa EÚ mali dosiahnuť minimálne 43% podiel. To si vyžaduje, aby celá Európa investovala do nových veterných parkov. Aj v strednej a východnej Európe už vidíme pozitívne signály. Veľká aktivita sa vyvíja v oblasti rozvoja projektov pod taktovkou miestnych a regionálnych developerov, často ochotných ísť na voľný trh alebo podpísať PPA, ak je to potrebné. Nadchádzajúca revízia NECP ponúka vládam v strednej a východnej Európy obrovskú príležitosť zvýšiť svoje ambície v oblasti veternej energie a podporiť ich správnymi politikami v oblasti povoľovania a rozširovania siete."

 

 Štěpán Chalupa, předseda Komory obnovitelných zdrojů energie (Komora OZE):

 "Dobre naštartované odstraňovanie bariér musí byť dotiahnuté do konca a vyššie ciele v NECP musia byť dohodnuté čo najskôr. Príprava veterného projektu nesmie trvať desať alebo viac rokov, ale maximálne rok až dva. Väčšina krajín strednej a východnej Európy v zavádzaní OZE zaspala. Bulharsko, Česko, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko inštalovali za posledných 10 rokov spolu len 101 megawattov (MW) veterných turbín. Toľko sa ich vo zvyšku EÚ inštaluje každé 2 až 3 dni. Dnes si však už aj krajiny historicky závislé od fosílnych palív začínajú všímať výhody energetickej transformácie."

 

 Genady Kondarev, vedúci spolupracovník E3G pre strednú a východnú Európu:

 "Revízia NECP je pre strednú a východnú Európu kľúčovou príležitosťou, ako dobehnúť zameškanú energetickú transformáciu. EÚ premieňa energetickú krízu na príležitosť výrazne urýchliť energetickú transformáciu a z obnoviteľných zdrojov energie robí ústrednú súčasť energetickej bezpečnosti. Príspevok strednej a východnej Európy bude mať zásadný význam pre dosiahnutie nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, ale aj pre zabezpečenie konkurencieschopnosti a strategickej energetickej autonómie regiónu. Veterná energia na pevnine je ústrednou zložkou udržateľného energetického mixu a vyváženého energetického systému."

  

László Magyar, expert na obnoviteľné zdroje energie z Energiaklub:

"Súčasné právne predpisy zakazujúce investície do veternej energie v Maďarsku sa o niekoľko mesiacov zmenia. Nové prekážky sa však objavia v licenčných a sieťových postupoch a je pravdepodobné, že nové inštalácie budú povolené len v určitých častiach krajiny. Môžeme tak očakávať pomalý rast, no dúfame, že neskôr v tomto desaťročí pomôžu rýchlejšiemu rozšíreniu trhové efekty (lacná veterná energia) a do roku 2030 budeme môcť výrazne prekročiť cieľ 1 000 MW veternej energie, stanovený v revidovanom NECP."

  

Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI):

„Povinnosť prejsť plným procesom EIA pri projektoch veternej energie akejkoľvek kapacity efektívne zmrazila rozvoj veternej energie na Slovensku na takmer 20 rokov. V súčasnosti vidíme, ako sa bariéry pomaly odbúravajú deklaráciami podpory rozvoja veternej energie, uvoľňovaním podmienok EIA a stanovovaním jasných termínov pre výsledky posudzovania. Plánuje sa aj zriadenie 2 „go-to“ zón pre veterné parky. Ak chce Slovensko dobehnúť stratený čas a dosiahnuť svoje ciele v oblasti inštalovaného výkonu veterných elektrární, musí na súčasné pozitívne zmeny nadviazať. Napriek tvrdeniam niektorých odporcov veternej energetiky má Slovensko významný potenciál veternej energie a musí ho využiť."

 

  

Kontakt: Juraj Vedej, CHAPTER 4 Slovakia:

j.vedej@chapter4.sk, +421 944 161 976