Európa
zažíva dynamický rozvoj veternej energetiky, no rast je stále nerovnomerný a
závisí od politickej podpory. V roku 2024 podľa WindEurope pribudlo
približne 18 gigawattov (GW) nových kapacít veterných elektrární, čo predstavuje oproti
roku 2023 medziročný nárast o 15 %. Zatiaľ čo krajiny ako Španielsko,
Francúzsko a Nemecko výrazne posilňujú svoje kapacity, niektoré členské štáty
EÚ stále zaostávajú za plánovanými cieľmi.
Hlavnou
príčinou pomalého rastu výrobných kapacít z vetra je zložité povoľovanie
projektov a nedostatok koordinácie medzi vládami. Projekty často
čakajú roky na schválenie, čo brzdí inštalácie a ohrozuje schopnosť EÚ
dosiahnuť svoje klimatické záväzky do roku 2030. To je aj prípad Slovenska, SAPI len minulý mesiac upozornilo, že Ministerstvo životného prostredia SR nedodržiava pri
zámeroch veterných elektrární lehoty na vydávanie záverečných stanovísk
k predloženým správam o vplyvoch na životné prostredie (EIA) .
WindEurope
upozorňuje, že ak členské štáty nezrýchlia procesy, bude takmer
nemožné naplniť cieľ pre rok 2030 mať v prevádzke 320 GW výkonu
veterných elektrární v EÚ. Pozitívnym trendom je však rýchly rozvoj
offshore veterných elektrární. V roku 2024 pribudlo viac ako 4 GW
offshore kapacít, pričom technológie a investície sa presúvajú od
pevninských lokalít k morským projektom, kde sú veterné podmienky stabilnejšie
a výnosy vyššie.
Európsky
sektor veternej energie zároveň ukazuje, že investície do vetra
sú cenovo efektívne a prispievajú k energetickej sebestačnosti. Rast kapacít
znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív, čo je v kontexte geopolitickej
neistoty mimoriadne dôležité. WindEurope upozorňuje aj na príležitosti pre
nové pracovné miesta a priemysel.
Každý
gigawatt veterných kapacít vytvára stovky pracovných miest vo výrobe,
inštalácii a údržbe, čím sa podporuje hospodársky rast. Kľúčom k ďalšiemu
rozvoju je však jednotná a predvídateľná politická podpora, zjednodušené
povoľovanie a strategické plánovanie lokalít.
Členská zóna
