TLAČOVÁ
SPRÁVA
Výstavba veterných elektrární
opäť zamrzla, projekty už mesiace stoja v EIA procese
Slovensko by podľa vládou
schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku
2030 v prevádzke 750 megawattov (MW) veterných elektrární. Napriek tomu
projekty veterných parkov čelia aj naďalej zdĺhavým procesom. Celkovo tri
projekty s výkonom 127 MW už mesiace bez udania dôvodov čakajú na záverečné
stanovisko Ministerstva životného prostredia SR v procese hodnotenia
vplyvov na životné prostredie (EIA).
Ministerstvo životného prostredia SR podľa SAPI-Slovenskej asociácie
udržateľnej energetiky (SAPI) umelo zdržiava procesy EIA v prípade
projektov veterných elektrární. „Ak by niekto chcel držať vysoké ceny
energií, závislosť na plyne z iných krajín, nerobil by to inak. Krajiny
ako Česko, Estónsko, ale aj mnohé ďalšie začali zjednodušovať a urýchľovať
povoľovacie procesy pre veterné elektrárne ešte v roku 2022. Práve preto,
že dnes patria k zdrojom s najnižšou výrobnou cenou elektriny,“ upozorňuje
Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI.
Aktuálne rezort životného prostredia nedodržal zákonné lehoty na vydanie
záverečného stanoviska v procese EIA v prípade troch projektov. „V
prípade jedného z týchto projektov uplynie o chvíľu už pol roka od predloženia
tzv. odborného posudku. Predkladatelia pritom nemajú informáciu ani prečo mešká
vydanie záverečného stanoviska, ani kedy by sa tak mohlo stať,“ vysvetľuje
J. Karaba. Bez tohto záverečného vyjadrenia rezortu životného prostredia, ktoré
hovorí či a za akých podmienok môže byť projekt v danej lokalite realizovaný,
nemôžu investori pokračovať v ďalších povoleniach.
Investori pritom už len do spracovania samotnej EIA správy o hodnotení
investujú stovky tisíc eur. Jej súčasťou sú totiž napr. stovky hodín
monitoringov živočíchov priamo v lokalite, spracovanie hlukových štúdií či
hydrogeologických posudkov. „Ak platia zákonné povinnosti pre investorov,
teda povinnosť spracovať pomerne detailné a náročné štúdie, mali by platiť
aj lehoty na ich posúdenie zo strany štátu,“ dodáva J. Karaba. Ako
upozorňuje, už teraz sú v príprave projekty veterných parkov
v investičnej hodnote viac ako 1,4 miliardy eur. Situácia prvých
predložených projektov môže podľa J. Karabu investorov odradiť od pokračovania
v ich príprave.
Bez vetra to nepôjde
Slovensko sa pritom v rámci Národného energetického a klimatického
plánu (NECP), ktorý schválila aj Vláda SR, zaviazalo do roku 2030 vybudovať 750
MW inštalovaného výkonu veterných elektrární. Zamrznutie výstavby veterných
elektrární nie je problémom iba z pohľadu medzinárodných záväzkov SR.
Do roku 2050 bude Slovensko kvôli rastúcej spotrebe elektriny podľa
Útvaru hodnoty za peniaze, analytickej jednotky rezortu financií, aj
v prípade výstavby nového jadrového zdroja potrebovať až 8000 MW veterných
elektrární. „Pôjde o investície v hodnote viac ako 12 mld. Eur.
Štát dnes opäť vysiela signál investorom, ktorí by mali záujem ich
preinvestovať u nás do zelenej energetiky, že Slovensko nie je seriózny
partner. Podobný signál vyslal už v roku 2012, kedy zaviedol neoficiálny tzv.
stop-stav na všetky zelené zdroje, takisto bez opory v zákone,“ upozorňuje
J. Karaba.
Pomalé a najmä nie veľmi transparentné povoľovanie je hrozbou aj
z pohľadu cien elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. Veterné
elektrárne totiž patria spolu s fotovoltickými elektrárňami medzi
najlacnejšie zdroje elektriny. „Slovensko je jednou z najviac
priemyselných krajín v EÚ a veľkí priemyselní odberatelia mali
v roku 2024 tretiu najvyššiu cenu elektriny v Európe. Ak sa majú
zachovať pracovné miesta a životná úroveň ľudí, potrebujeme lacné zdroje
nie o 15 rokov ale čo najskôr,“ vidí
J. Karaba riziká aj pre slovenskú ekonomiku.
Zmena neprišla
Potom, čo v rokoch 2012-2021 zaviedli
vtedajšie vlády neoficiálny stop-stav na ich povoľovanie, po roku 2022
Slovensko deklarovalo podporu rozvoja využívania veternej energie. Najmä energetická kríza a rastúce ceny elektriny ukázali, že zelené zdroje energie sú správna cesta. „Slovensko sa ani za
štyri miliardy eur, vynaložené na energopomoc namiesto nových nemocníc, lepších
škôl či domovy dôchodcov, nepoučilo. Aj teraz chcú politici minúť ďalšie stovky
miliónov eur na dotovanie energií pre domácnosti. Zároveň blokujú investície,
ktoré by štát nič nestáli, ale dokázali by priniesť lacnejšiu elektrinu pre
celé Slovensko,“ upozorňuje J. Karaba.
Minulý rok postavili viac ako 100 megawattov veterných elektrární napríklad
aj v Bosne
a Hercegovine, či v Srbsku. Z pohľadu
využívania tohto obnoviteľného zdroja energie predbehlo Slovensko s 3 MW
inštalovaného výkonu veterných elektrární aj Kosovo so 137 MW výkonu.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter
Marčan
Výkonný riaditeľ SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910
984 243