V Bratislave 25. novembra
2024
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Energetické komunity majú
priniesť benefity spotrebiteľom, bráni im v tom regulácia ÚRSO
Energetické komunity sú
považované za budúcnosť decentralizovanej výroby a spotreby elektriny
nielen v prípade domácnosti. Nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nepodporuje ich rozvoj a
naopak môže ešte osekať finančné benefity, ktoré vďaka nim môžu spotrebitelia
dosiahnuť. Regulátor napríklad navrhuje aj dvojnásobné spoplatnenie elektriny,
ktorú by si energetická komunita uskladnila v batérií.
Energetické komunity sú
cestou ako naštartovať vyššie a efektívnejšie využívanie obnoviteľných
zdrojov energie (OZE) aj v domácnostiach. Dnes majiteľ fotovoltických
panelov na dome dodáva elektrinu bezplatne do siete, alebo prípadne využíva
virtuálnu batériu, pri ktorej však takisto platí rôzne poplatky za elektrinu
dodanú do siete. V rámci energetickej komunity, teda právnickej osoby
združujúcej členov komunity, by z vyrobenej elektriny prostredníctvom zdieľania
mohli mať úžitok všetci jej členovia.
Nielen nižšia cena
elektriny z obnoviteľného zdroja energie (napr. fotovoltiky), ale aj úspora
rôznych sieťových poplatkov za zdieľanie energie inými členmi komunity, môže
priniesť domácnostiam významné úspory na nákladoch na energie. Tie dnes tvoria približne
tretinu koncovej ceny elektriny, teda aj tretinu celkových nákladov domácností
na ňu. „Navyše v prípade
bytových domov, kde ani z technického a priestorového hľadiska nemôže
mať každá domácnosť vlastný fotovoltický panel na streche, je práve energetická
komunita riešením ako využívať výhody vlastného zeleného zdroja elektriny formou
dlhodobých úspor na účtoch za energie,“ vysvetľuje
Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).
Výhodnosť a teda aj
rozvoj energetických komunít na Slovensku by však mohla ovplyvniť nová vyhláška
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá je aktuálne v medzirezortnom
pripomienkovom konaní. Očakávalo sa, že v rámci podpory konceptu lokálnej
výroby a spotreby elektriny v rámci energetických komunít dostanú tieto
úľavy na sieťových poplatkoch. Úrad však neakceptoval vecné a odborné návrhy
a neplánuje upraviť cenovú reguláciu v prospech rozvoja komunitnej
energetiky.
Naopak, navrhuje, aby odberatelia,
medzi ktorých patrí aj spoločenstvo, ktoré by si chcelo vyrobenú elektrinu aj skladovať
v batérii mimo spotrebného miesta, platilo dvakrát tzv. tarifu za
systémové služby, ktorá je súčasťou sieťových poplatkov. „Dnes ju pritom platí iba pri koncovej spotrebe a nie pri
uskladnení. V praxi to bude znamenať, že pre energetické spoločenstvá,
ktoré by chceli mať aj fyzické batérie, sa vlastná elektrina predraží minimálne
o duplicitnú platbu za túto tarifu,“ upozorňuje
J. Karaba.
Podľa SAPI je pre rozvoj
komunitnej energetiky nevyhnutné, aby regulačný úrad vytvoril priaznivú cenovú
reguláciu a zvážil plánované zavedenie dvojitého poplatku pre využívanie
batérií aj v energetických komunitách. Práve vlastné zdroje energií sú pre domácnosti cestou k znižovaniu
nákladov na energie. V prípade energetických komunít z nich môžu mať
benefity aj domácnosti, ktoré si nevedia postaviť vlastný zdroj. Rovnako
z energetických komunít môžu benefitovať aj
samosprávy, ktoré napríklad môžu vyrábať elektrinu na
strechách škôl, kde ju ale už poobede v takej miere nespotrebovávajú,
a teda by ju vedeli využiť inde. „Ak budeme od začiatku znevýhodňovať energetické komunity, ktoré
majú z tohto hľadiska aj sociálny aspekt, odsúdime práve domácnosti, ktoré
si z technického alebo finančného hľadiska nemôžu dovoliť vlastný zdroj,
na vyššie náklady na energie,“ dodáva J. Karaba.
Hoci energetické komunity sú aj v EÚ pomerne novým konceptom, dnes ich už v členských krajinách funguje viac ako 9 000, pričom benefity zo zdieľanej lokálnej výroby a spotreby elektriny prinášajú približne 1,5 miliónu spotrebiteľov. Jednou z najväčších komunít je dánsky ostrov Samsø, na ktorom je všetkých 22 obcí súčasťou jednej energetickej komunity zásobovanej elektrinou z veterných parkov a teplom zo spaľovania slamy. Odhady Európskej únie hovoria, že do roku 2030 by energetické komunity obyvateľov EÚ mohli vlastniť 21 % kapacít fotovoltických elektrární a 17 % kapacít veterných elektrární.
Čo je energetická komunita?
Energetická
komunita je skupina ľudí, organizácií alebo spoločností, ktoré sa spájajú s
cieľom spoločne vyrábať, spotrebovávať, skladovať a distribuovať energiu. Tieto
komunity často využívajú obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne panely
alebo veterné turbíny a zameriavajú sa na znižovanie nákladov na energiu a
zlepšovanie energetickej efektívnosti. Energetické komunity tým prispievajú aj
k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Hlavné oblasti pôsobenia energetických
komunít sú:
1.
Výroba energie: Členovia komunity
investujú do obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely, veterné
turbíny alebo malé vodné elektrárne. Tieto zariadenia vyrábajú energiu, ktorá
je následne dostupná pre členov komunity.
2.
Spotreba energie: Vyrobená energia
je distribuovaná medzi členov komunity podľa ich potrieb. To môže zahŕňať
domácnosti, firmy alebo verejné inštitúcie.
3.
Skladovanie energie: Prebytočná
energia, ktorá nie je okamžite spotrebovaná, môže byť uložená v batériových
systémoch alebo iných formách skladovania energie. Toto umožňuje využitie
energie v čase, keď výroba nie je dostatočná (napríklad v noci alebo počas
bezveterných či neslnečných dní).
4.
Distribúcia energie: Energetická
komunita môže mať vlastnú distribučnú sieť alebo môže využívať existujúcu
infraštruktúru na prenos energie medzi členmi komunity.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter
Marčan
riaditeľ SAPI PR agentúra
ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910
984 243