Nielen bežní ľudia, ale aj mnohí energetickí analytici sú udivení z aktuálneho vývoja na trhu s elektrinou. A to aj napriek skutočnosti, že sme už mohli získať určitú negatívnu indikáciu pre to, čo sa deje tento rok z udalostí, ktoré sa začali počas posledného kvartálu 2021. Faktom je, že väčšina vyrobeného objemu elektriny sa v súčasnosti obchoduje na spotovom trhu a nie cez dlhodobé kontrakty, ako tomu bolo zvykom donedávna, keď sa na spotovom trhu hlavne dokupovala odchýlka na vyrovnanie diagramov v portfóliách dodávateľov elektriny. Výrobcovia takto nielen inkasujú vyššie ceny, ale aj znižujú neistotu dopadu politických zásahov. Extrémne vysoké ceny elektriny sú výsledkom fungovania prepojeného trhu, na ktorom sa cena tvorí tak, že každá vyrobená MWh, ktorá je zobchodovaná na burze, sa predáva za cenu najdrahšieho zdroja, ktorý je potrebné zapnúť, aby boli výroba a spotreba v elektrizačnej sústave približne v rovnováhe. Týmto najdrahším zdrojom sú teraz plynové elektrárne, ktorých výrobné náklady sú závislé od dovozov čoraz drahšieho a nedostatkového paliva a tiež musia platiť za CO2 povolenky. Najlacnejšími zdrojmi sú naopak fotovoltika a veterné elektrárne, ktorých však stále nemáme dostatok, aby sme nimi mohli pokryť výrobu z drahších fosílnych palív.
Veľmi častú otázku, ktorú teraz dostávam od svojich známych, je že prečo máme aj my na Slovensku také vysoké ceny, ak si tu vyrábame vlastnú a lacnú elektrinu pochádzajúcu prevažne z jadra a vody (cca 70%). Je to preto, lebo Slovensko v rámci Európy nefunguje ako ostrov, ale je veľmi vysoko prepojené na sústavy okolitých štátov, čo umožňuje domácim výrobcom elektriny predávať a prenášať vyrobený výkon tam, kde je to cenovo najvýhodnejšie (aktuálne Nemecko). Ak by sme to porovnali so situáciou v Španielsku a Portugalsku, ktoré teraz zaviedli cenové stropy na elektrinu vyrobenú zo zemného plynu, tam sa v súčasnosti ceny pohybujú na úrovni 40% toho, čo je v Nemecku. Takúto cenovú úroveň však je možné udržať jedine z dôvodu, že tieto dva štáty nemajú takú vysokú úroveň prepojenosti na ostatné elektrizačné sústavy a nemôže preto dochádzať k cenovej arbitráži v takej miere ako u nás. Pomerne lacnú elektrinu z Pyrenejského poloostrova jednoducho nie je možné vo väčšom množstve prepraviť na ostatné trhy v Európe.
Toto zároveň ponúka vysvetlenie, či nám na Slovensku pomôže, ak plošne zastropujeme ceny elektriny na úrovni ich výrobcov. Takéto opatrenie, pokiaľ by ho chceli prijať izolovane od zvyšku EÚ, bude fungovať len dočasne a vyvolá obrovský tlak na cenové arbitráže, ktoré bude štát musieť veľmi draho kompenzovať. Energetickú krízu je možné zvládnuť jedným z dvoch spôsobov - dohodnúť sa na väčších dodávkach lacnejšieho zemného plynu (lebo ho stále potrebujeme aj na výrobu elektriny) alebo urýchliť energetickú tranzíciu tým, že ešte viac decentralizujeme výrobu elektriny z lacných a bezemisných OZE.