Batériové úložiská potrebujú jasné pravidlá, SAPI dáva podnet na EK

SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky požiadala Európsku komisiu o preverenie pravidiel, ktoré na Slovensku obmedzujú samostatne stojace batériové úložiská pri poskytovaní podporných služieb pre slovenskú prenosovú sústavu.

Podľa SAPI ide zo strany štátnej spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) o netransparentný a diskriminačný prístup, ktorý bráni vstupu batériových úložísk na trh služieb flexibility. Tým sa oslabuje konkurenciu v tejto oblasti, čo vedie na konci dňa k poškodzovaniu spotrebiteľov elektriny.  

Uskladňovanie energie je totiž nielen v EÚ, ale napríklad aj v Číne, jedným z kľúčových nástrojov dekarbonizácie, integrácie obnoviteľných zdrojov a boja s vysokými cenami energií spôsobenými šokmi na trhu s fosílnymi palivami.

BESS = flexibilita

Podporné služby, ktoré obstaráva pre zabezpečenie stability sústavy SEPS, sú nevyhnutné pre bezpečnú prevádzku. Pomáhajú vyrovnávať rozdiely medzi výrobou a spotrebou elektriny a ich význam rastie aj s rozvojom obnoviteľných zdrojov. Práve veľké batériové úložiská patria medzi technológie, ktoré dokážu reagovať veľmi rýchlo, presne a bez dodatočných emisií. Aj preto v mnohých krajinách EÚ začínajú postupne dopĺňať a nahrádzať aj rýchle paroplynové zdroje a stávajú sa prirodzenou súčasťou trhu s flexibilitou.

Na Slovensku však samostatné batériové systémy podľa SAPI stále nemajú férový prístup k väčšine podporných služieb. Obmedzenia  sa majú opierať o štúdiu vypracovanú pre SEPS, ktorej úplné znenie nebolo verejne sprístupnené. SEPS argumentuje najmä potrebou bezpečnej a spoľahlivej prevádzky sústavy. Zároveň však uvádza, že batériové systémy už dnes môžu za určitých podmienok poskytovať niektoré typy služieb, napríklad FCR, prípadne ďalšie služby v kombinácii s točivým zdrojom.

SAPI sa rozhodlo pristúpiť k podaniu na Európsku komisiu aj preto, že ak existujú technické limity využitia batériových úložísk v rámci podporných služieb, majú byť riešené transparentnými a overiteľnými technickými podmienkami. Tie mohol SEPS zadefinovať napríklad požiadavkami na kapacitu, riadenie stavu nabitia, dostupnosť výkonu či certifikáciu, nie však plošným vylúčením celej kategórie technológií. Bezpečnosť sústavy a technologicky neutrálne pravidlá sa totiž v energetike nevylučujú. Práve naopak – dobre nastavené technické požiadavky môžu umožniť širšiu účasť nových technológií bez zníženia prevádzkovej bezpečnosti.

Dopad na spotrebiteľov

Dôsledky takéhoto prístupu zo strany SEPS môžu byť zásadné aj pre koncových odberateľov – domácnosti aj priemysel. Uzavretejší trh znamená nižšiu konkurenciu, slabší tlak na efektívnosť a potenciálne vyššie náklady na podporné služby. Tie sa v konečnom dôsledku premietajú do nákladov elektrizačnej sústavy, ktoré v účtoch za elektrinu zaplatia odberatelia. Slovensko takýmito opatreniami zároveň vysiela negatívny signál investorom do batériových projektov a flexibility, hoci práve tieto riešenia budú pri modernizácii energetiky, a v rámci boja s vysokými cenami energií, čoraz dôležitejšie. SAPI preto žiada, aby sa aj slovenské pravidlá posudzovali podľa princípov transparentnosti, proporcionality a technologickej neutrality.