24. jún 2020
Analýza SAPI: NECP
potrebuje revíziu
Národný
energetický a klimatický plán Slovenskej republiky je dlhodobo predmetom
diskusií odborníkov. Európska komisia ho označila za „málo ambiciózny“ a aj
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) plán kritizovala a pripomienkovala už počas jeho tvorby. Teraz asociácia
oficiálne predstavila kompetentným a médiám detailnú analýzu NECP, ktorý
schválila Vláda SR v decembri 2019. Analýza SAPI hodnotila úlohu obnoviteľných
zdrojov energie (OZE) v NECP schválenom vládou Slovenskej republiky v decembri
2019 a sústredila sa na 3 kľúčové dimenzie dekarbonizácie: výroba elektriny z
obnoviteľných zdrojov, vykurovanie a chladenie z OZE a využitie OZE v doprave.
Výroba elektriny z OZE
má vyšší potenciál
V sektore výroby
elektriny z OZE vníma SAPI pozitívne ambíciu Slovenskej republiky zvyšovať
inštalovaný výkon v solárnych fotovoltických a veterných elektrárňach. Vzhľadom
na technicky a ekonomicky využiteľný potenciál, ktorý ponúkajú klimatické
podmienky Slovenskej republiky a súčasnú úroveň technologických riešení, ale
asociácia navrhuje zvýšiť ambície príspevku do roku 2030 na úroveň 31,16%. To
je o 3,86 percentuálneho bodu viac, ako uvádza NECP. Zvýšenie by malo mať
minimálny dopad na verejné financie, keďže po odstránení prekážok, ktoré sú
plne v rukách slovenskej vlády, je podľa asociácie možné výrazné zvýšenie
využívania fotovoltiky, predovšetkým prostredníctvom modelu samospotrebiteľov
(t.j lokálneho zdroja) a sekundárne aj prostredníctvom väčších pozemných
inštalácií (v rozsahu 1 - 5 MWp).
Hlavný dôraz kladie
NECP na vykurovanie
Podľa NECP je jedným
z hlavných smerov ďalšieho zvýšenia celkového podielu OZE v roku 2030 oblasť
vykurovania a chladenia. Vysoký stupeň centralizácie dodávok tepla by mal predstavovať
dobré technické podmienky na využívanie biomasy, biometánu a geotermálnej
energie, no možnosti využívania biomasy, biometánu a energetického
zhodnocovania odpadu vo väčšej miere sú u nás obmedzené. Smernica EÚ o
podpore obnoviteľných zdrojov energie kladie obrovský dôraz na plnenie kritérií
trvalej udržateľnosti, čo bude pri
takomto využívaní menovaných zdrojov na Slovensku problém. Ďalším
problémom budú relatívne vysoké investičné náklady na modernizáciu technológie
spaľovania energetických surovín, resp. na modernizáciu a rekonštrukciu
distribučných systémov CZT.
Na druhej strane v
NECP badať nízku úroveň ambícií v oblasti technológie tepelných čerpadiel,
ktorá by mala byť hlavným technologickým prvkom vykurovacích a chladiacich
systémov na dosiahnutie požadovaných energetických tried budov v budúcnosti.
Podľa analýzy SAPI je tak možné dosiahnuť príspevok OZE vo výške 19,7%, čo je o
0,7% viac ako plán uvedený v NECP.
Elektromobilita môže
výrazne pomôcť dosiahnutiu vyššieho podielu OZE
NECP najviac
podceňuje príležitosti na zvýšenie podielu OZE v sektoroch elektromobility na
báze batérií a vodíka. Ministerstvo hospodárstva SR zvolilo veľmi konzervatívny
scenár, ktorý nezodpovedá celosvetovému priemernému rastu týchto odvetví.
Dôležitým politickým nástrojom na podporu elektromobility je možnosť
započítania spotrebovanej obnoviteľnej energie v cestnej doprave koeficientom 4
a v železničnej doprave koeficientom 1,5 (smernica 2018/2001), čo v praxi
umožní zvýšiť podiel OZE na celkovej hrubej domácej spotrebe energie v doprave
z plánovaných 14% na potenciálnych 33,2% v roku 2030.
„Vzhľadom na
všetky tri odvetvia dekarbonizácie je na základe nášho návrhu možné dosiahnuť
príspevok obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 22,9% do roku 2030, prípadne
až na úrovni 25,6%, po zohľadnení multiplikačných koeficientov v sektore
elektrickej mobility batérií a vodíka,“ hodnotí riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Závažné zistenia
Za závažné zistenie
považuje SAPI aj skutočnosť, že NECP pracuje so základnou hodnotou pre rok
2020, resp. 2021 na úrovni 14% a to aj napriek skutočnosti, že súčasný vývoj v
politike podpory OZE na Slovensku nenaznačuje, že by bolo reálne tento cieľ do
roku 2021 dosiahnuť. Navrhovaná trajektória OZE na ďalšie obdobie do roku 2030
sa preto nestanovila realisticky a bude potrebné ju upraviť.
Sporné sú aj celkové
investičné náklady pre dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov
energie. Tie sa odhadujú na 4,3 miliardy EUR no MH SR nešpecifikovalo, aký
podiel investičných nákladov by mal byť financovaný z verejných zdrojov. Okrem
toho nie je jasná štruktúra investičných nákladov a nie je ani zrejmé ich
rozdelenie medzi jednotlivé technológie, resp. sektory. Celkový vplyv opatrení
na verejné financie SAPI nepovažuje za dostatočne prezentovaný a ani
odôvodnený.
„V súvislosti s
výsledkami analýzy NECP navrhujeme, aby slovenskí tvorcovia politiky revidovali
NECP s prihliadnutím na realistickejšie scenáre vývoja konečnej spotreby
energie a stanovili celkovo ambicióznejšie ciele na dosiahnutie podielu OZE,
berúc do úvahy aj technický a ekonomický potenciál technológií OZE,“ navrhuje
riaditeľ SAPI. „Rovnako navrhujeme posúdiť nákladovú efektívnosť plánovaných
opatrení, založenú na LCOE alebo pomocou hodnoty za peniaze. Za nevyhnutný
považujeme aj rozvoj inteligentných sietí a energetických úložísk, ktoré povedú
k zrušeniu stop stavu,“ uzatvára Ján Karaba.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
Celé znenie analýzy SAPI slovenského NECP si môžete stiahnuť na tomto odkaze.