Zvýšenie poplatku za G-komponent o 233 percent zastaví rozvoj zelenej energetiky na Slovensku

SAPI
07. 05. 2024



 TLAČOVÁ SPRÁVA

7. máj 2024

     

Zvýšenie poplatku za G-komponent o 233 percent zastaví rozvoj zelenej energetiky na Slovensku

 

Pripravované zvýšenie poplatku za tzv. G-komponent prinesie finančné problémy nielen existujúcim obnoviteľným zdrojom energií na Slovensku, ale bude znamenať aj stopku pre nové projekty. Dôsledky zvýšenia poplatku, ktoré pripravuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, však pocítia nielen zelené zdroje, ale aj ekonomika a zamestnanosť.

 

Obnoviteľné zdroje energií (OZE) môžu na Slovensku už čoskoro čeliť ďalšej neprekonateľnej bariére. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž plánuje pre tieto zdroje zvýšiť poplatok za prístup do siete, tzv. G-komponent, a to až o 233 %. Ten platia výrobcovia elektriny prevádzkovateľom siete, do ktorej sú ich elektrárne pripojené. “S takýmto navýšením nedokáže fungovať bez straty významná časť vodných, fotovoltických, veterných, ale ani bioplynových elektrární. Nedokážu si totiž zarobiť na úvery či financie potrebné na ich prevádzku,” upozorňuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Schválenie zvýšenia tohto poplatku navyše podľa SAPI bude znamenať aj stopku pre výstavbu nových OZE na Slovensku. V čase, kedy všetky krajiny, nielen v EÚ, zjednodušujú povoľovanie a podmienky pre výstavbu obnoviteľných zdrojov, u nás opäť ideme opačným smerom. „Keďže ani nové zdroje nebudú mať ekonomickú návratnosť, investori radšej budú pripravovať svoje projekty v iných, napríklad aj okolitých krajinách,” upozorňuje J. Karaba.

ÚRSO navyše k návrhu nepredložil žiadnu analýzu, ktorá by navrhované zvýšenie poplatku zdôvodňovala. „Neexistuje žiadne reálne zdôvodnenie 233-percentného rastu, keďže inflácia sa pohybuje okolo desiatich percent,“ vidí riziká J. Karaba. Zároveň je podľa neho otázne, najmä vzhľadom na skrátené pripomienkové konanie, či je vôbec záujem diskutovať o jeho opodstatnenosti a dôsledkoch takéhoto zvýšenia.

Tento krok regulačného úradu prichádza navyše v čase, kedy elektrina z obnoviteľných zdrojov, najmä fotovoltaických a veterných elektrární, zažíva vo svete mimoriadne dynamický rozvoj . Je to aj preto, že výrobné náklady elektriny z OZE sú nižšie ako v prípade jadrových či paroplynových elektrární. Už len počas energetickej krízy v rokoch 2021 - 2023 podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) práve veterné a fotovoltické elektrárne ušetrili spotrebiteľom v EÚ približne 100 miliárd eur. “Je nepochopiteľné, ako sa ako krajina bránime využívaniu najlacnejších a navyše zelených zdrojov elektriny. Takmer ako keby štát minulý a tento rok neminul miliardy eur na kompenzácie vysokých cien energií,” konštatuje J. Karaba.

 

Zlá správa aj pre zamestnanosť

Prípadné schválenie zvýšenia poplatku bude znamenať problémy aj pre slovenskú ekonomiku, jej konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám, a teda aj zamestnanosť a rozvoj regiónov. Dostupnosť zelenej elektriny je totiž v posledných rokoch jedným z faktorov, ktoré firmy zohľadňujú pri rozširovaní svojich prevádzok, alebo pri voľbe lokality pre nové investície vytvárajúce pracovné miesta.

Súvisí to najmä s nástupom ESG štandardov do firemného plánovania (koncept zohľadňujúci aspekty ochrany životného prostredia, sociálnych vplyvov a zodpovedného riadenia firmy), ktorých plnenie zohľadňujú ratingové agentúry, ale aj banky pri financovaní. Napríklad Volvo Cars už aj priamo kontaktovalo SAPI s dopytom na kontakty na developerov OZE, ktorí by vedeli vybudovať zelené elektrárne v blízkosti Valalikov.

Podľa J. Karabu by len v dôsledku zvýšenia poplatku za G-komponent developer musel predávať zelenú elektrinu napríklad z fotovoltických elektrární až o 30-35 EUR/MWh drahšie. To pri dnešnej trhovej cene na úrovni cca 80 EUR/MWh znamená, že by elektrinu od neho nikto nekúpil. Hoci si firmy môžu zelenú elektrinu prípadne nakúpiť aj v iných krajinách, dovoz zo zahraničia je v rámci štandardov ESG iba čiastočným riešením. “Firma má lepší ESG rating, ak spotrebováva elektrinu vyrobenú v danej krajine, prípadne v lokalite jej výrobnej prevádzky. Navyše dovoz zelenej elektriny zo zahraničia znamená, že stovky miliónov eur za ňu nezostanú v slovenskej ekonomike, štát nevyberie dane, čiže automaticky stráca príjmy,” uzatvára J. Karaba.

Tento problém sa týka aj avizovaných investícií do výroby batérií pre automobilový priemysel, keďže toto odvetvie prísne zohľadňuje uhlíkovú stopu ich výroby, ale aj ďalších priemyselných odvetví, či dokonca aj sektora služieb. “V hre sú tisícky pracovných miest, keďže investori si dnes vedia vybrať krajiny a lokality, kde sú zelené zdroje. Prípadne si vyberú také, kde štát reálne vytvára podmienky, aby dokázali takýto dopyt výrobného sektora pomerne rýchlo pokryť nové projekty,” upozorňuje J. Karaba. Prijatie neopodstatnenej penalizácie zelených zdrojov vo forme 233-percentného zvýšenia platby za G-komponent bude preto podľa SAPI pre investorov a zamestnávateľov pri ich rozhodovaní signálom, že na Slovensku s lokálnymi zelenými zdrojmi počítať nemôžu.

 

Kontakt pre médiá:

 Ing. Ján Karaba, MSc.

riaditeľ SAPI

Mobil: +421 902 287 397

Email: jan.karaba@sapi.sk

  

Peter Marčan

ReputationN

Mobil: +421 910 984 243

Email: marcan@reputationn.sk

Komentáre

Súvisiace

Vyššie poplatky za G-komponent zhoršia očakávaný nedostatok elektriny

Už v roku 2030 nebude mať Slovensko dostatok elektriny z vlastnej výroby a bude odkázané na jej dovoz. Súvisí to najmä s ekologizáciou priemyselnej výroby, ktorá bude prechádzať z plynu a iných palív na elektrinu, ale aj s ďalšími faktormi. Pripravované zvýšenie poplatku za pripojenie výrobných zdrojov elektriny do siete, tzv. G-komponent, môže ešte viac prehĺbiť očakávaný nedostatok elektriny.

14. 05. 2024VIAC

 

Aké zmeny možno očakávať v ÚRSO po nástupe nového vedenia?

S novým vedením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a nástupom Jozefa Holjenčíka do pozície predsedu bolo možné očakávať zmeny na slovenskom trhu s energiami. O tom, čomu sa bude ÚRSO v dohľadnej dobe venovať a aké nástroje plánuje využiť na reformu trhu, viedol nový predseda rozhovor s platformou ENERGOKLUB.

04. 01. 2024VIAC

 

SAPI: Nový predseda ÚRSO musí mať jasnú a progresívnu víziu smerovania slovenskej energetiky

Po expresnom odvolaní Andreja Jurisa z pozície predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bude súčasná vláda hľadať vhodnú náhradu. Nový predseda môže nadviazať na dobrú prácu svojho predchodcu, ktorý priniesol transparentné riadenie a progresívny prístup.

05. 12. 2023VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek