7. máj 2024
Zvýšenie poplatku za
G-komponent o 233 percent zastaví rozvoj zelenej energetiky na Slovensku
Pripravované zvýšenie poplatku za tzv. G-komponent prinesie finančné
problémy nielen existujúcim obnoviteľným zdrojom energií na Slovensku, ale bude
znamenať aj stopku pre nové projekty. Dôsledky zvýšenia poplatku, ktoré
pripravuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, však pocítia nielen zelené
zdroje, ale aj ekonomika a zamestnanosť.
Obnoviteľné zdroje energií (OZE) môžu na Slovensku už
čoskoro čeliť ďalšej neprekonateľnej bariére. Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví (ÚRSO) totiž plánuje pre tieto zdroje zvýšiť poplatok za prístup do siete, tzv. G-komponent,
a to až o 233 %. Ten platia výrobcovia elektriny prevádzkovateľom siete, do
ktorej sú ich elektrárne pripojené. “S
takýmto navýšením nedokáže fungovať bez straty významná časť vodných,
fotovoltických, veterných, ale ani bioplynových elektrární. Nedokážu si totiž
zarobiť na úvery či financie potrebné na ich prevádzku,” upozorňuje Ján
Karaba, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE
(SAPI).
Schválenie zvýšenia tohto poplatku navyše podľa SAPI bude
znamenať aj stopku pre výstavbu nových OZE na Slovensku. V čase, kedy všetky
krajiny, nielen v EÚ, zjednodušujú povoľovanie a podmienky pre výstavbu
obnoviteľných zdrojov, u nás opäť ideme opačným smerom. „Keďže ani nové zdroje nebudú mať ekonomickú návratnosť, investori
radšej budú pripravovať svoje projekty v iných, napríklad aj okolitých
krajinách,” upozorňuje J. Karaba.
ÚRSO navyše k návrhu nepredložil žiadnu analýzu, ktorá
by navrhované zvýšenie poplatku zdôvodňovala. „Neexistuje žiadne reálne zdôvodnenie 233-percentného rastu, keďže
inflácia sa pohybuje okolo desiatich percent,“ vidí riziká J. Karaba.
Zároveň je podľa neho otázne, najmä vzhľadom na skrátené pripomienkové konanie,
či je vôbec záujem diskutovať o jeho opodstatnenosti a dôsledkoch
takéhoto zvýšenia.
Tento krok regulačného úradu
prichádza navyše v čase, kedy elektrina z obnoviteľných zdrojov, najmä
fotovoltaických a veterných elektrární, zažíva vo svete mimoriadne dynamický rozvoj . Je to aj
preto, že výrobné náklady elektriny z OZE sú nižšie ako v prípade
jadrových či paroplynových elektrární. Už len počas energetickej krízy v rokoch
2021 - 2023 podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) práve veterné a
fotovoltické elektrárne ušetrili spotrebiteľom v EÚ približne 100 miliárd eur. “Je nepochopiteľné, ako sa ako krajina
bránime využívaniu najlacnejších a navyše zelených zdrojov elektriny. Takmer
ako keby štát minulý a tento rok neminul miliardy eur na kompenzácie vysokých
cien energií,” konštatuje J. Karaba.
Zlá správa aj pre
zamestnanosť
Prípadné schválenie zvýšenia
poplatku bude znamenať problémy aj pre slovenskú ekonomiku, jej
konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám, a teda aj zamestnanosť a rozvoj regiónov. Dostupnosť zelenej elektriny
je totiž v posledných rokoch jedným z faktorov, ktoré firmy zohľadňujú pri
rozširovaní svojich prevádzok, alebo pri voľbe lokality pre nové investície
vytvárajúce pracovné miesta.
Súvisí to najmä s nástupom ESG
štandardov do firemného plánovania (koncept zohľadňujúci aspekty ochrany
životného prostredia, sociálnych vplyvov a zodpovedného riadenia firmy),
ktorých plnenie zohľadňujú ratingové agentúry, ale aj banky pri financovaní. Napríklad
Volvo Cars už aj priamo kontaktovalo SAPI s dopytom na kontakty na developerov
OZE, ktorí by vedeli vybudovať zelené elektrárne v blízkosti Valalikov.
Podľa J. Karabu by len v dôsledku
zvýšenia poplatku za G-komponent developer musel predávať zelenú elektrinu
napríklad z fotovoltických elektrární až o 30-35 EUR/MWh drahšie. To pri
dnešnej trhovej cene na úrovni cca 80 EUR/MWh znamená, že by elektrinu od neho
nikto nekúpil. Hoci si firmy môžu zelenú elektrinu prípadne nakúpiť aj v iných
krajinách, dovoz zo zahraničia je v rámci štandardov ESG iba čiastočným
riešením. “Firma má lepší ESG rating, ak
spotrebováva elektrinu vyrobenú v danej krajine, prípadne v lokalite jej
výrobnej prevádzky. Navyše dovoz zelenej elektriny zo zahraničia znamená, že
stovky miliónov eur za ňu nezostanú v slovenskej ekonomike, štát nevyberie
dane, čiže automaticky stráca príjmy,” uzatvára J. Karaba.
Tento problém sa týka aj
avizovaných investícií do výroby batérií pre automobilový priemysel, keďže toto
odvetvie prísne zohľadňuje uhlíkovú stopu ich výroby, ale aj ďalších
priemyselných odvetví, či dokonca aj sektora služieb. “V hre sú tisícky pracovných miest, keďže investori si dnes vedia vybrať krajiny a lokality, kde sú zelené
zdroje. Prípadne si vyberú také, kde štát reálne vytvára podmienky, aby
dokázali takýto dopyt výrobného sektora pomerne rýchlo pokryť nové projekty,”
upozorňuje J. Karaba. Prijatie neopodstatnenej penalizácie zelených zdrojov vo
forme 233-percentného zvýšenia platby za G-komponent bude preto podľa SAPI pre
investorov a zamestnávateľov pri ich rozhodovaní signálom, že na Slovensku s
lokálnymi zelenými zdrojmi počítať nemôžu.
Kontakt pre médiá:
Ing. Ján Karaba, MSc.
riaditeľ SAPI
Mobil: +421 902 287 397
Email: jan.karaba@sapi.sk
Peter Marčan
ReputationN
Mobil:
+421 910 984 243
Email: marcan@reputationn.sk