Zníženie emisií pomocou OZE môže rapídne zvýšiť kvalitu života obyvateľov

01.01.1970

SAPI
26. 05. 2021



TLAČOVÁ SPRÁVA

26. máj 2021

   

Zníženie emisií pomocou OZE môže rapídne zvýšiť kvalitu života obyvateľov

Pandémia vírusu COVID-19 ochromila ekonomiku na celom svete a mala za následok zníženie emisií o 6,4 %. Ochromenie leteckej dopravy, uzavreté továrne a tvrdý lockdown síce krátkodobo znížili emisie, z dlhodobého hľadiska však o signifikantnom znížení hovoriť nemôžeme, zvlášť, keď mnohí odborníci očakávali výraznejší pokles. Spôsob, akým sme počas lockdownov dosiahli znižovanie emisií na globálnej úrovni však nie je udržateľný. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) preto musíme rozvíjať nové spôsoby znižovania emisií, pričom obnoviteľné zdroje energie by mali patriť medzi kľúčové nástroje.

Prechod na obnoviteľné zdroje energie patrí k prioritám Európskej únie. Hlavným dôvodom sú klimatické ciele, ktoré sú pre členské štáty záväzné. Popri krajinách, ktoré EÚ k splneniu ambicióznych cieľov ťahajú sú ale aj členské štáty, ktoré o obnoviteľné zdroje priveľký záujem nejavia a veria, že klimatické ciele, či uhlíkovú neutralitu vedia dosiahnuť aj inak ako obnoviteľnými zdrojmi. Zabúdajú však druhý, nemenej dôležitý, dôvod, prečo je zelená energetika pre budúcnosť planéty a ľudstva dôležitá – zdravie obyvateľstva. Podľa odhadov WHO trpí dopadmi emisií na zdravie až 9 z 10 ľudí na svete.

Oxidy dusíka môžu viesť u detí k astme

Emisie sú dlhodobý problém, ktorý sa stáva z roka na rok akútnejším. Na dôsledky znečistenia ovzdušia zomiera ročne 4,2 milióna ľudí. Obrovské problémy v atmosfére robia oxidy dusíka, ktoré vznikajú spaľovaním tuhých palív. Okrem toho, že spôsobujú kyslé dažde, pôsobia nepriaznivo aj na ľudské zdravie. Zvyšujú riziko respiračných ochorení a spôsobujú vznik alergií. Viaceré štúdie poukazujú na spojitosť pôsobenia oxidov dusíka a zvýšeného výskytu astmy u detí.[1] Najvyššie emisie oxidov dusíka, či oxidu siričitého pozorujeme pri fosílnych palivách a biomase. Pri výrobe z obnoviteľných zdrojov (okrem biomasy) emisie oxidu siričitého, či oxidov dusíka nehrozia.

Častice usadené v pľúcach dokážu mať fatálne následky

Rovnako dobré hodnoty vykazujú OZE pri PM a NMVOC časticiach. Tieto mikroskopické prachové častice tiež vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív, či biomasy a usádzajú sa v pľúcach, bez možnosti ich prirodzeného uvoľnenia (napr. kašľom). Pri dlhodobom pôsobení na ľudský organizmus spôsobujú vážne zdravotné problémy. Okrem astmy totiž zvyšujú úmrtnosť na kardiovaskulárne a respiračné ochorenia a zvyšujú tiež riziko rakoviny pľúc. OZE produkujú emisie PM a NMVOC nepriamo a v zanedbateľnom množstve len ak je pri výrobe jednotlivých komponentov využitý fosílny zdroj. Čiernou ovcou je v tomto smere biomasa, no pri moderných zariadeniach so systémom zachytávania emisií sa produkcia pevných častíc výrazne znižuje.

Zdravotné problémy sa podpisujú aj na úmrtnosti. V energetike môžeme počet úmrtí porovnávať napríklad na 1 TWh vyrobenej energie. Pri tejto štatistike autori počítali úmrtia spôsobené vplyvom emisií (PM, NMVOC), no aj nehodovosť pri výrobe a prevádzke elektrární na jednotlivé zdroje energie. „Počet úmrtí spôsobených využívaním jednotlivých zdrojov energie súvisí z emisnou náročnosťou energetických zdrojov a so spôsobom výroby energie. Najhorší vplyv na ľudské zdravie majú fosílne zdroje, konkrétne uhlie a ropa. Treťou v poradí je biomasa, no tu je treba povedať aj to, že jej negatívny vplyv môže značne oscilovať v závislosti na druhu biomasy a na spôsobe výroby energie z tohto zdroja,“ upozorňuje Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE. Obnoviteľné zdroje, ako je napríklad slnko, vietor, voda, či geotermálna energia – a z pohľadu emisií aj jadro - majú na ľudské zdravie minimálne dopady,“ dodáva Lucia Palmanová. 


   

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk



[1] The role of air pollution in asthma and other pediatric morbidities, L.Trasande a G. Thurston, 2005

Komentáre

Súvisiace

Od uhlia k biomase - Sme len na polceste k skutočne obnoviteľným zdrojom tepla

Dekarbonizácia v Európe dosiahne ďalší míľnik. V roku 2023 uzavrie Nórsko svoju poslednú uhoľnú baňu v Arktíde. Na Špicbergoch však okrem Nórov pôsobí aj ruská spoločnosť, ktorá s ťažbou plánuje naďalej pokračovať. Pozitívne trendy vnímať aj na Slovensku.

05. 10. 2021VIAC

 

Plynárom sa nepáči balíček Fit for 55

Blížiaci sa koniec éry využívania fosílnych palív vyvoláva dôležitú otázku o budúcnosti energetiky. Na jednej strane končia staré, znečisťujúce zdroje, no na strane druhej ešte siete ani legislatívy nie sú pripravené na väčší podiel a integráciu OZE. Dočasnou odpoveďou, zvlášť v krajinách ako Slovensko, má byť nízkouhlíkový zemný plyn.

17. 09. 2021VIAC

 

Výroba zelenej ocele môže významným spôsobom prispieť v boji proti klimatickej zmene

Kľúčom k jej výrobe je využívanie vodíka. Dôležité je, aby šlo o tzv. zelený vodík, teda vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie.

04. 09. 2021VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek