Británia chce zrýchliť rozvoj OZE. Nestačia ciele, projekty sa musia dostať do výstavby

Spojené kráľovstvo pripravuje ďalšie kroky na zrýchlenie rozvoju čistých zdrojov energie. Britská vláda chce vybrané veterné, solárne a sieťové projekty označovať za infraštruktúru „kritického národného významu“ a obmedziť možnosti ich zdĺhavého napádania cez súdy. Právne výzvy by mali zostať možné najmä v prípadoch týkajúcich sa ľudských práv, no cieľom je zabrániť tomu, aby sa projekty dôležité pre energetickú bezpečnosť zasekávali na roky v povoľovacích procesoch.

Projekty sú schválené, no výstavba mešká

Británia nemá problém s nedostatkom zámerov. V roku 2025 bolo podľa britského ministerstva financií schválených približne 45 GW projektov obnoviteľných zdrojov energie, takmer dvakrát viac než v roku 2024. Problémom však zostáva, že mnohé projekty sa nedostávajú dostatočne rýchlo do výstavby. Brzdia ich dlhé povoľovacie procesy, právne spory, výstavba infraštruktúry a pripojenie do siete.

Podobný problém vidno aj pri sieťových pripojeniach. Britský prevádzkovateľ systému NESO začal čistiť poradovník projektov, v ktorom sa nahromadilo približne 700 GW žiadostí – teda niekoľkonásobne viac, než krajina potrebuje do roku 2030. Reformou sa má pôvodný poradovník zúžiť na približne 283 GW realistickejších projektov, ktoré majú väčšiu šancu dostať sa k pripojeniu.

Zrýchlenie má pomôcť cieľu do roku 2030

Británia chce do roku 2030 vybudovať takmer bezuhlíkovú elektrizačnú sústavu. Podľa vládnych plánov má ísť ruka v ruke s rozvojom vetra, soláru, batérií a sietí. V druhom štvrťroku 2025 krajina schválila rekordných 16,1 GW novej obnoviteľnej kapacity v 323 projektoch. Zároveň prudko rastie záujem o batériové úložiská: len medzi aprílom a júnom 2025 bolo podaných viac ako 100 žiadostí na BESS projekty s celkovou kapacitou 8,4 GW. Británia pritom odhaduje, že do roku 2030 bude potrebovať približne 23 až 27 GW batériovej kapacity, oproti približne 6 GW dnes.

Poučenie pre Slovensko

Britský príklad je dôležitý aj pre Slovensko. Ukazuje, že energetická transformácia nestojí len na cieľoch, investoroch alebo dostupných technológiách. Rozhoduje aj to, či štát vie nastaviť povoľovanie, pripojenie a pravidlá tak, aby sa projekty dali reálne postaviť.

Pre Slovensko je to dobre známa téma. Ak sa obnoviteľné zdroje, batériové úložiská alebo sieťová infraštruktúra budú neustále odsúvať len pre nejasné pravidlá a pomalé procesy, stratíme čas aj investície. Čisté zdroje energie už nie sú iba o klimatickej politike. Je to otázka bezpečnosti, konkurencieschopnosti a schopnosti využívať lacnejšiu domácu energiu v praxi.